Víkend v Budapešti

Hlavné a zároveň najväčšie mesto Maďarska. Toto mesto so župným právom a taktiež správnym centrom Peštianskej župy sa rozprestiera po oboch stranách rieky Dunaj. Už v 1. storočí pred Kristom na tomto území sídlili Kelti a okolo roku 89 tu sídlili Rimania. Dlhé roky pod nadvládou Habsburgovcov bola Budapešť rozdelená na Pešť, Starý Budín a Budín. Od 1. januára 1873 boli tieto tri časti zlúčené a vytvorili tak viacmenej jednotnú Budapešť. 

Budínsky hrad alebo aj Kráľovský palác/hrad slúžil ako sídlo uhorských kráľov v Budapešti. Stojí na južnom svahu hradného vrchu, neďaleko starého hradného areálu. Miesto, na ktorom stojí súčasný Budínsky hrad, bolo po prvýkrát osídlené kráľovskou rodinou kráľa Bélu IV. v 13.storočí. Hrad sa počas nasledujúcich storočí neustále menil a prestavoval. Rozsiahlu rekonštrukciu Budínskeho hradu začala v polovici 18. storočia kráľovná Mária Terézia a v neskorom 19. storočí, počas vlády kráľa Františka Jozefa, získal Budínsky hrad svoj súčasný vzhľad. 

Tento chrám je dominanta mesta Budapešť, týči sa na Hradnom vrchu na budínskej strane Dunaja. Pôvodný chrám bol postavený v 13.storočí, počas tureckej okupácie bol pomaľovaný výjavmi z Koránu a prestavaný na mešitu. V 18.storočí pri oslobodzovacích bojoch bol chrám vážne poškodený. Po oslobodení bol prestavaný a opäť sa stal rímskokatolíckym chrámom. Rok 1867 je známy korunováciou Františka Jozefa I., ktorý sa práve v Matejovom chráme stal uhorským kráľom. V interiéri chrámu sa nachádza krásna Loretánska kaplnka so sochou Panny Márie z červeného mramoru a mnoho ďalších pamiatok.

Rybárska bašta bola pomenovaná po rybároch, ktorí ju bránili. Bašta bola navrhnutá architektom Frigyesom Schulekem a postavená v rokoch 1895-1902 ako symbol tisíc ročného výročia od založenia uhorského štátu. Po druhej svetovej vojne mal rekonštrukciu na starosti jeho syn János Schulek. Prekvapia nás mnohí umelci, ktorí sa na ulici nachádzajú. Z vrchu Rybárskej bašty sa nám naskytne prekrásny výhľad na Dunaj a peštiansku časť mesta.

Ako prvý spojil obidva brehy Dunaja. Gróf István  Széchenyi investoval do tejto stavby svoj ročný príjem zo všetkých svojich statkov. Výstavbou mosta poveril Angličana inžiniera Williama Tierney Clarka. Most bol dokončený v roku 1848. Charakteristické znaky sú masívne oblúky a sochy levov. Na moste sa nachádza dvojprúdová cesta a aj chodníky pre peších. Rozpätie mosta je 202 metrov.

Pevnosť Citadely postavil Julius Jacob von Haynau, na pokyn habsburgského cisára Františka Jozefa I. Týči sa vysoko nad mestom, na vrchu biskupa Gellérta a poskytuje nevšedný pohľad na panorámu mesta. Citadela už vo chvíli svojho vzniku slúžila skôr na odstrašenie Maďarov po potlačenom povstaní, než na bojové účely. 
Maďari ju dokonca po vyrovnaní požadovali zbúrať a až po intenzívnych debatách sa v roku 1960 rozhodlo, že bude turistickou atrakciou. Od roku 1987 je zapísaná aj do listiny Kultúrneho dedičstva UNESCO

Rímskokatolícka bazilika, ktorá bola postavená v rokoch 1851-1905. Pomenovaná bola na počesť prvého uhorského kráľa a neskôr aj svätca Štefana. V bazilike sa nachádza aj jeho mumifikovaná ruka, uložená v relikviári. Tento monument sa považuje za najvýznamnejšiu duchovnú stavbu Maďarska. Vysoká je 96 metrov a zmestí sa do nej 8500 veriacich. V bazilike sú uschované rôzne sochy, maľby na skle ale aj 6 zvoncov.