Luxor

"Téby existovali skôr než akékoľvek iné miesto, voda a zem tam boli od počiatku času a v Tébach bol stvorený Svet i Bohovia, z milosti ich boha Amona". (úryvok z papyrusu z obdobia Ramesseho II.)
Už v staroveku podľa tohto úryvku starého viac ako 3000 rokov boli Téby/Luxor stredom vtedajšieho sveta. Luxor leží 675 km južne od Káhiry. Svoj dnešný názov pochádza z arabského výrazu al-Uqsur, čo značí "hradby". Do roku 1930 bolo mesto do polovice zasypané pieskom. Škótsky cestovateľ a maliar, David Roberts namaľoval v 19. storočí mesto, tak ako ho videl, s pieskom a so spadnutými stĺpmi. 

Luxor to nie sú len tie najkrajšie stavby starovekého sveta, ale iba vďaka Nílu tam vznikol aj život. Tok rieky Níl, ktorého životodarná tepla sa dlho strácala v neznáme bola pre človeka severovýchodnej Afriky vždy darom. Rieka, ktorá tečie z juhu na sever patrí medzi najdlhšie na svete s dĺžkou okolo 6650 až 7000 km. Z jednej malej kvapky kdesi v Rwande alebo Burundi sa utvára Biely Níl, ktorý sa stretáva so svojou druhou polovičkou, Modrým Nílom severne od sudánskeho Chartúmu a tečie cez púšť až do Stredozemného mora.

Popri brehoch Nílu vyrástla fascinujúca kultúra aj v Egypte. Aj keď sa začala odvíjať v oblasti dnešnej Káhiry, jednoznačne Luxor zasiahla o stovky rokov neskôr celkom famózne a veľkolepo. Tu okrem faraónskeho sveta plného tisícročných stavieb, uvidíte ako si Níl ladne tancuje na svojej púti, ako ľudí rozveseľuje, ako prináša radosť každému srdcu, čo vedľa neho spočinie, ale aj ako dáva úrodu v podobe vlahy, kde vyrastajú figovníky, akácie, ďatle, cukrová trstina, banány, mangá, arašidy, a kde si celkom v kľude žijú vodné byvoly či ťavy. Taký je dnešný Luxor z východného aj západného brehu. 

Luxor má dlhú históriu, avšak dejiny egyptskej civilizácie sa začali písať na severe dnešného Egypta. Okolo roku 4000 pred n.l. bola osídlená oblasť dnešnej oázy Fajúm, Mermida Baní, Salima a El-Omarí v Dolnom Egypte (sever) a len menšie časti ako Tása a Badarí v Hornom Egypte (juh). V archaickom období (3100 - 2686 pred n.l.) vzniká 1. dynastia, kde sa zaraďuje kráľ Meni, ktorý založil prvé hlavné mesto Menofer (cca 30 km južne od dnešnej Káhiry). Je možné, že faraón Meni je tiež známy pod menom Narmer, ktorému je prisudzovaná kamenná paleta znázorňujúca zjednotenie Egypta. 

Počas obdobia Starej ríše (2686 - 2181 pred n.l.) bola postavená Džoserova pyramída v Sakkáre a to z podnetu architekta lekára Imhotepa, ktorý bol neskôr vyhlásený za boha lekárstva a spájaný s gréckym bohom Asklépiom. 4. dynastia sa preslávila pyramídami faraóna Chufuho, Chafreho a Menkaureho v Gíze pri Káhire. 

Prvé prechodné obdobie (2181 - 2133 pred n.l.) sa vyznačovalo inváziami iných národov. Stredná ríša (2133 - 1786 pred n.l.) dala postupne do pohybu stavby a architektúru v Luxore. Stará svätyňa Téby/Luxor sa stala hlavným mestom ríše. Prekvitala keramika a výroba kovov a začal sa rozvíjať priemysel. O druhom prechodnom období (1786 - 1650 pred n.l.) existuje len málo údajov. Do Egpyta však prichádza invázia Hyksósov. Po ich odchode nastupuje doba Novej ríše (1650 - 1099 pred n.l.), ktorej vládcovia majú sídlo v Tébach. V tejto dobe vládli Ahmose, Amenhotep I.,II.,III. IV., Thutmose I.,II., III., Hatšepsut, Tutanchamon, Haremheb. Ahmose definitívne ukončil inváziu Hyksósov a Amenhotep I. vytvoril Novú ríšu, čo je "zlatý vek Egypta".

Thutmose I. a Thutmose II. dobyli stratené územia a ku svojej ríši pripojili aj iné územia. Hatšepsut vládla menom svojho zákonného nástupcu Thutomseho III. Jej vláda bola plodná, vysielala námorné výpravy do krajiny Punt (Somálsko/Eritrea), z ktorých nechala priniesť exotické zvieratá a rastliny, tak ako je zaznamenané v jej chráme na západnom brehu v Luxore. 

Po Hatšepsut nasledoval faraón Thutmose III., veľký dobyvateľ, ktorý podnikol sedemnásť výprav do Ázie. Amenhotep IV. sa stal veľkým "kacírom" - Achnatonom, opustil Téby a dal vybudovať nové hlavné mesto Achetaton, dnešná Tell el-Amarna. Egypt tak spoznal náboženskú vojnu, ktorá ho oslabila a narušila jeho hranice s Áziou. Vládol 17 rokov. Jeho náboženstvo (viera v jediného boha Atona) zanikla spolu s ním. Po jeho smrti nastúpil na trón Smenchkare, neskôr Tutanchamon. Viera v boha Amona v Tébach bola opäť obnovená. Haremheb, generál a neskôr faraón obnovil egyptské hranice, uzmieril obyvateľstvo a obohatil ho novým a stabilným usporiadaním. Keďže po sebe nezanechal potomkov, končí ním 18. dynastia. 

Do 19. dynastie patrí faraón Seti I., Ramesse II., Merenptah. Seti I. obnovil chrám v Karnaku, rozšíril ho a vytvoril aj iné diela, pričom nezabudol podnikať vojenské výpravy pre posilnenie hraníc. Ramesse II., ktorý vládol 67 rokov viedol výpravu proti silným Chetitom a preslávil sa veľkom vozovou bitkou pri Kádeši. Bol veľkým staviteľom po celom Egypte. Nechal postavil nádherné chrámy v Abu Simbel, pre seba a pre svoju manželku Nefertari. Jej hrobka v Údolí kráľovien patrí medzi tie najkrajšie vôbec. Jeho nástupcom bol Merenptah, ktorý udržal v ríši poriadok a vyhnal kočovné kmene. 

Ramesse III. nechal svoje vojenské hrdinské činy vyobraziť v chráme v Medinet Habu v Luxore. O ostatných faraónoch nesúcich meno Ramesse máme málo informácií, i keď štúdium hrobiek v Údolí kráľov vypovedá o nádhernej "zlatej" dobe, ktorá ale postupne upadala, zatiaľ čo kňazi z chrámov zbierali staré učenie a ukrývali múmie kráľov v tajných hrobkách, lebo osud Egypta spel ku svojmu koncu. 

Nielen v Luxore ale v celej oblasti Horného Egypta sa vám predstavia tie najúžasnejšie stavby, ktoré si môžete užiť počas vášho poznávacieho zájazdu po rieke Níl. Všetky slávne objavy tak budete mať celkom na dosah. Dobrodružstvo začína už odchodom z Hurghady cez púšť do Luxoru, kde kamenné hory sú síce mlčiace, ale plné tvarov a farieb, aké dokáže vyčarovať len príroda. Keď sa pri meste Qena začne okolie meniť, človek zbystrí, pretože sa ocitá pri lesknúcich sa brehoch Nílu. Už tu sú roztrúsené svedectvá veľkého Egypta.

Východný breh Luxoru bol hlavným centrom. Počas obdobia Novej ríše (od 1650 do 1099 pred n.l.) bol hlavným mestom Egypta. Práve tu, vás ohromí veľký chrámový komplex v Karnaku a chrám v Luxore, ktoré ležia na východnom brehu a spája ich tri kilometre dlhá aleja lemovaná sfingami, ktorých kamenné pohľady už asi zažili všeličo. Neuveriteľne pôsobivý je vysvietený chrám, po ktorého kamenných doskách sa môžete prechádzať aj dnes, pričom mohutné vysoké stĺpy a stovky reliéfov vám prezradia, čo sa tu kedysi odohrávalo.

Dnes je východná časť Luxoru centrom mesta, kde okrem chrámov je v jeho uliciach zvyčajne veľmi rušno. Hlavné centrum mesta sa točí okolo Luxorského chrámu, kde je park, kam si miestni obyvatelia zájdu družne na prechádzky, posedenia či piknik. V jeho blízkosti sa nachádza železničná stanica, ktorej exteriér budovy je v znamení architektúry starého Egypta, nákupná ulica s rôznym tovarom, trh, kde je možné kúpiť rôzne suveníry. Popri Níle vedie pekná promenáda, kde kotvia výletné lode ale aj tradičné feluky.

Luxorský chrám vykopal spod piesku a sutiny v roku 1885 francúzsky archeológ Gaston Maspero. Tento Amonov chrám nechali postaviť traja faraóni - Amenhotep III., Tutanchamon a Ramesse II. Stavať sa začal v 14. storočí pred n.l. a architekt ho orientoval zo severu na juh, aby tak mohol priamo nadviazať na chrám v Karnaku. 

Prvú vstupnú bránu nechal postaviť Ramesse II. pričom tu znázornil reliéfy zobrazujúce jeho vojenský úspech nad Chetitmi v bitke pri Kádeši. Pred bránu umiestnil dva obelisky a sochy vysoké 15 m. Jeden z nich s hmotnosťou 249 ton a vysoký 21 m dopravili do Paríža a vztýčili na Námestí svornosti. Na prvom nádvorí sa nachádza mešita Abu al-Haggag, ktorá je stále funkčná. Chrámu dominuje aj stĺporadie na nádvorí Amenhotepa III. Pred chrámom sa nachádza aleja sfíng, ktorá býva po západe slnka vysvietená.

Luxor tak ako dnes prtínal Níl, a "život" pulzoval na oboch jeho stranách, z nich jeden bol sídlom "živých" a druhý miestom "mŕtvych". Níl pretekal mestom presne z juhu na sever a slnko ho križovalo z východu na západ. Smerom na západ, asi 8 km od rieky, za Deir el-Bahrí, leží Údolie kráľov, ktoré má dva vstupy - východný a západný. Kedysi bolo úrodným údolim, prehistorickí lovci na skalách zanechali kresby, ktoré ich znázorňovali pri love. Za týmto údolím sa vypína hora Kurn. Za horou je obrovská púšť, kde pred miliónmi rokov bolo more. V blízkosti Údolia kráľov leží Údolie kráľovien a Údolie šľachticov. 

Memnonove kolosy sú mohutné sochy vysoké 20 m. Nachádzali sa pri vstupe do chrámu Amenhotepa III., najväčšieho chrámu v západnej časti Luxoru. Stavba postavená prevažne z nepálených tehiel bola pre každoročné riečne povodne podmývaná až sa z nej napokon stala hromada sutín, čo sa využilo ako stavebný materiál. Podobný osud postihol faraónov palác severovýchodne od chrámu. Tieto dve sochy zobrazujú faraóna Amenhotepa III. a boli vytesané z tvrdého pieskovca z kameňolomu v Edfu. Prečkali nekonečnú eróziu a sú obdivované dodnes. Podľa legendy znázorňujú kolosy hrdinu Memnona, ktorého zabil v Tróji Achilles a každý deň ho oplakávala jeho matka Aurora. Pre to "kvílenie" priťahovali pozornosť už pred viac ako dvetisíc rokmi. Po rekonštrukcii však kvíliť prestali. Pri nohách sôch sú postavy Amenhotepovej matky Mutemvie a jeho manželky Teje. 

Jeden z najkrajších chrámov si dala postaviť kráľovná Hatšepsut v západnej časti Luxoru. Úžasné, že dvadsať rokov vládla Egyptu faraónka. Chrám má niekoľko svätýň, Amonovu, Anubisovu a Hathor. Na hornej terase sú pôsobivé sochy kráľovnej s korunou Horného a Dolného Egypta. Amonova svätyňa je v centrálnej časti komplexu s pekne zachovanými reliéfmi znázorňujúce samotného boha Amona. V svätyni Hathor sú stĺpové hlavice s podobou Hathor. Na stenách je bohyňa v podobe kravy. 

To ako vládla alebo ako vyzerala je zaznamenané v tajuplnom prítmí jej chrámu, ktorý jej architekt Senmut vybudoval na troch obrovských priestranných terasách v pieskovom zálive pod strmým skalným útesom, čo z diaľky pripomína vodopád.

Údolie kráľov preslávil faraón Tutanchamon, ktorý jediný pre svet zanechal svedectvo v podobe zlatého pokladu s nevyčísliteľnou hodnotou, aj napriek tomu, že sa jednalo o neveľmi známeho vládcu. Len ťažko si môže človek potom predstaviť, čo musel mať v hrobe slávny faraón Ramesse II. Ako povedal objaviteľ Tutanchamonovho hrobu Howard Carter „úžasné veci“. Zlatá maska faraóna je najznámejší archeologický nález na svete vôbec, ktorý váži skoro 11 kg a zdobí ju lazurit, tyrkys a karneol.

Na západnom brehu v Medinet Habu sa nachádza jeden z najpozoruhodnejších chrámov, ktorý nechal vybudovať Ramesse III. Ediktom cisára Teodózia, vydaného v roku 383 n.l., ktorý hlásil kresťanstvo za jediné náboženstvo povolené na území Rímskej ríše, sa muselo veľa egyptských chrámov zmeniť na kostoly.

Podobný osud stihol aj Medinet Habu. Svätyňa chrámu sa tak stala centrom veľkej koptskej dediny až do príchodu Arabov v 7. storočí. Vnútri chrámu bola bazilika. Dnes je chrám zreštaurovaný s nádherne zachovanými farbami na reliéfoch znázorňujúcich faraóna a egyptských bohov. 

Na tébskej planine sa nachádzajú ruiny chrámu Ramesseho II., ktorému sa hovorí Ramesseum podľa Champolliona, Francúza, ktorý v roku 1822 rozlúštil hieroglyfy. Je príkladom elegantného egyptského architektonického štýlu. Chrám slúžil na oslavu nesmrteľnosti faraóna. Bola tu svätyňa matky a manželky, veľké skladiská na uskladnenie liturgických predmetov pre potreby kňazov a kráľovský palác, kde sa zdržiaval v čase obradov aj Ramesse II. Nachádzala sa tu socha Ramesseho vysoká 18 m a vážiaca 1100 ton. Vyrobená bola z jedného bloku červenej žuly z Asuánu. Zobrazovala faraóna sediaceho na tróne, ktorého meno je stále zachované v "kartuši" (oval, kde sa písali mená faraónov). Chrám bol pred tritisíc rokmi opustený, neskôr sa využíval ako pohrebisko kňazov, potom ako zdroj stavebného materiálu a aj ako koptský kostol. 

Chrám Ptolemaia IV. v Der el-Medine bol postavený pred vyše dvetisíc rokmi pre bohyňu Hathor a Maat, ktoré boli ochrankyne tunajších okolitých hrobiek. Obe bohyne sú na reliéfoch, ako ku nim prichádza faraón a prináša im dary. Znázornený je tu posledný súd, ktorý sa koná pred bohyňou spravodlivosti - Maat. 

Aj keď je samotný chrám pomerne malý, 9 m široký a 13 m dlhý, má zachované reliéfy aj s farbami. Za stĺpovou predsieňou je vestibul, z ktorého sa prechádza do troch menších svätýň. V centrálnej časti chrámu sú schody, ktoré vedú na terasovitú strechu. 

Der el-Medina bolo v staroveku miesto, kde žili tí, ktorí pracovali na stavbách hrobiek na západnom brehu. Archeológovia tu objavili zbytky nádob, papyrus, ale i menšie hrobky, ktoré sú dnes sprístupnené. Cez dedinu vedie chodník, ktorý ju rozdeľuje na hornú a dolnú časť a kde je možné vidieť obydlia robotníkov. Pri vstupe sa nachádza aj maketa dediny, ktorá dodáva lepšiu predstavu, ako toto zaujímavé miesto v staroveku vyzeralo. 

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Káhire 3, Adel Husein Rostom, P.O.BOX 450, 11794 - Ramses Post Office Dokki, Cairo, Egypt

Tel: +20 / 2 / 33358240, 33357544, 33376901
Mobil:  +201 000 060 968 *
Email: emb.cairo@mzv.sk

* pohotovostný mobil po pracovnom čase a v dňoch pracovného pokoja

Nakupovať v Egypte môžete, rovnako ako vo väčšine krajín arabského sveta, buď v supermarketoch s pevne stanovenými cenami, alebo na trhoch. K nim neodmysliteľne patrí povestné zjednávanie. Obchodíky so suvenírmi, pohľadnicami, potravinami sa otvárajú okolo 9 hodiny ráno a otvorené sú do neskorých nočných hodín.

Obľúbenými suvenírmi sú kvetinové vázy, dekoratívne kazety a sošky z alabastru, tradične dlhý voľný vrchný egyptský odev galábija, zlato a striebro predávané na váhu, kožené tašky a kabelky, tkané tapisérie a výrobky z dreva, ktoré v Egypte dosahujú vysokú kvalitu. Pri nákupe zlata a papyrusov si dávajte pozor na falzifikáty.