Luxor
A jeho sto starovekých brán
Egyptské starodávne mesto pod dnešným názvom Luxor je skvostom Nílu. V čase svojej najväčšej slávy sa nazývalo Veset a Gréci ho nazvali Téby, Mesto so sto bránami". A tých má Luxor vďaka chrámom naozaj veľa. Aj keď ho Egypťania a Gréci nazývali rôznymi menami, bolo sídlom Amonovej vlády. Na východnom brehu boli preto postavené chrámy Karnak a Luxorský, oba zasvätené bohu Amonovi, najdôležitejšiemu bohu z doby Novej ríše. Na západnom brehu sa stavali hrobky, ale aj chrámy pre faraóna Ramesseho II., Ramesseho III., kráľovnú Hatšepsut či Amenhotepa III. Dnešný Luxor je jedným veľkým múzeom pod holým nebom, ktorý láka celý svet pre svoje nádherné stavby, ktoré ani po tisíc rokoch nestratili svoje čaro a tajomnosť.
"Téby existovali skôr než akékoľvek iné miesto, voda a zem tam boli od počiatku času a v Tébach bol stvorený Svet i Bohovia, z milosti ich boha Amona". (úryvok z papyrusu z obdobia Ramesseho II.)
Už v staroveku podľa tohto úryvku starého viac ako 3000 rokov boli Téby/Luxor stredom vtedajšieho sveta. Luxor leží 675 km južne od Káhiry. Svoj dnešný názov pochádza z arabského výrazu al-Uqsur, čo značí "hradby". Do roku 1930 bolo mesto do polovice zasypané pieskom. Škótsky cestovateľ a maliar, David Roberts namaľoval v 19. storočí mesto, tak ako ho videl, s pieskom a so spadnutými stĺpmi.
Luxor to nie sú len tie najkrajšie stavby starovekého sveta, ale iba vďaka Nílu tam vznikol aj život. Tok rieky Níl, ktorého životodarná tepla sa dlho strácala v neznáme bola pre človeka severovýchodnej Afriky vždy darom. Rieka, ktorá tečie z juhu na sever patrí medzi najdlhšie na svete s dĺžkou okolo 6650 až 7000 km. Z jednej malej kvapky kdesi v Rwande alebo Burundi sa utvára Biely Níl, ktorý sa stretáva so svojou druhou polovičkou, Modrým Nílom severne od sudánskeho Chartúmu a tečie cez púšť až do Stredozemného mora.
Popri brehoch Nílu vyrástla fascinujúca kultúra aj v Egypte. Aj keď sa začala odvíjať v oblasti dnešnej Káhiry, jednoznačne Luxor zasiahla o stovky rokov neskôr celkom famózne a veľkolepo. Tu okrem faraónskeho sveta plného tisícročných stavieb, uvidíte ako si Níl ladne tancuje na svojej púti, ako ľudí rozveseľuje, ako prináša radosť každému srdcu, čo vedľa neho spočinie, ale aj ako dáva úrodu v podobe vlahy, kde vyrastajú figovníky, akácie, ďatle, cukrová trstina, banány, mangá, arašidy, a kde si celkom v kľude žijú vodné byvoly či ťavy. Taký je dnešný Luxor z východného aj západného brehu.
Luxor má dlhú históriu, avšak dejiny egyptskej civilizácie sa začali písať na severe dnešného Egypta. Okolo roku 4000 pred n.l. bola osídlená oblasť dnešnej oázy Fajúm, Mermida Baní, Salima a El-Omarí v Dolnom Egypte (sever) a len menšie časti ako Tása a Badarí v Hornom Egypte (juh). V archaickom období (3100 - 2686 pred n.l.) vzniká 1. dynastia, kde sa zaraďuje kráľ Meni, ktorý založil prvé hlavné mesto Menofer (cca 30 km južne od dnešnej Káhiry). Je možné, že faraón Meni je tiež známy pod menom Narmer, ktorému je prisudzovaná kamenná paleta znázorňujúca zjednotenie Egypta.
Počas obdobia Starej ríše (2686 - 2181 pred n.l.) bola postavená Džoserova pyramída v Sakkáre a to z podnetu architekta lekára Imhotepa, ktorý bol neskôr vyhlásený za boha lekárstva a spájaný s gréckym bohom Asklépiom. 4. dynastia sa preslávila pyramídami faraóna Chufuho, Chafreho a Menkaureho v Gíze pri Káhire.
Prvé prechodné obdobie (2181 - 2133 pred n.l.) sa vyznačovalo inváziami iných národov. Stredná ríša (2133 - 1786 pred n.l.) dala postupne do pohybu stavby a architektúru v Luxore. Stará svätyňa Téby/Luxor sa stala hlavným mestom ríše. Prekvitala keramika a výroba kovov a začal sa rozvíjať priemysel. O druhom prechodnom období (1786 - 1650 pred n.l.) existuje len málo údajov. Do Egpyta však prichádza invázia Hyksósov. Po ich odchode nastupuje doba Novej ríše (1650 - 1099 pred n.l.), ktorej vládcovia majú sídlo v Tébach. V tejto dobe vládli Ahmose, Amenhotep I.,II.,III. IV., Thutmose I.,II., III., Hatšepsut, Tutanchamon, Haremheb. Ahmose definitívne ukončil inváziu Hyksósov a Amenhotep I. vytvoril Novú ríšu, čo je "zlatý vek Egypta".
Thutmose I. a Thutmose II. dobyli stratené územia a ku svojej ríši pripojili aj iné územia. Hatšepsut vládla menom svojho zákonného nástupcu Thutomseho III. Jej vláda bola plodná, vysielala námorné výpravy do krajiny Punt (Somálsko/Eritrea), z ktorých nechala priniesť exotické zvieratá a rastliny, tak ako je zaznamenané v jej chráme na západnom brehu v Luxore.
Po Hatšepsut nasledoval faraón Thutmose III., veľký dobyvateľ, ktorý podnikol sedemnásť výprav do Ázie. Amenhotep IV. sa stal veľkým "kacírom" - Achnatonom, opustil Téby a dal vybudovať nové hlavné mesto Achetaton, dnešná Tell el-Amarna. Egypt tak spoznal náboženskú vojnu, ktorá ho oslabila a narušila jeho hranice s Áziou. Vládol 17 rokov. Jeho náboženstvo (viera v jediného boha Atona) zanikla spolu s ním. Po jeho smrti nastúpil na trón Smenchkare, neskôr Tutanchamon. Viera v boha Amona v Tébach bola opäť obnovená. Haremheb, generál a neskôr faraón obnovil egyptské hranice, uzmieril obyvateľstvo a obohatil ho novým a stabilným usporiadaním. Keďže po sebe nezanechal potomkov, končí ním 18. dynastia.
Do 19. dynastie patrí faraón Seti I., Ramesse II., Merenptah. Seti I. obnovil chrám v Karnaku, rozšíril ho a vytvoril aj iné diela, pričom nezabudol podnikať vojenské výpravy pre posilnenie hraníc. Ramesse II., ktorý vládol 67 rokov viedol výpravu proti silným Chetitom a preslávil sa veľkom vozovou bitkou pri Kádeši. Bol veľkým staviteľom po celom Egypte. Nechal postavil nádherné chrámy v Abu Simbel, pre seba a pre svoju manželku Nefertari. Jej hrobka v Údolí kráľovien patrí medzi tie najkrajšie vôbec. Jeho nástupcom bol Merenptah, ktorý udržal v ríši poriadok a vyhnal kočovné kmene.
Ramesse III. nechal svoje vojenské hrdinské činy vyobraziť v chráme v Medinet Habu v Luxore. O ostatných faraónoch nesúcich meno Ramesse máme málo informácií, i keď štúdium hrobiek v Údolí kráľov vypovedá o nádhernej "zlatej" dobe, ktorá ale postupne upadala, zatiaľ čo kňazi z chrámov zbierali staré učenie a ukrývali múmie kráľov v tajných hrobkách, lebo osud Egypta spel ku svojmu koncu.
Nielen v Luxore ale v celej oblasti Horného Egypta sa vám predstavia tie najúžasnejšie stavby, ktoré si môžete užiť počas vášho poznávacieho zájazdu po rieke Níl. Všetky slávne objavy tak budete mať celkom na dosah. Dobrodružstvo začína už odchodom z Hurghady cez púšť do Luxoru, kde kamenné hory sú síce mlčiace, ale plné tvarov a farieb, aké dokáže vyčarovať len príroda. Keď sa pri meste Qena začne okolie meniť, človek zbystrí, pretože sa ocitá pri lesknúcich sa brehoch Nílu. Už tu sú roztrúsené svedectvá veľkého Egypta.
Rieka Níl. Egypt. Foto: CK SATUR
Top lokality
Východný breh Luxoru
Východný breh Luxoru bol hlavným centrom. Počas obdobia Novej ríše (od 1650 do 1099 pred n.l.) bol hlavným mestom Egypta. Práve tu, vás ohromí veľký chrámový komplex v Karnaku a chrám v Luxore, ktoré ležia na východnom brehu a spája ich tri kilometre dlhá aleja lemovaná sfingami, ktorých kamenné pohľady už asi zažili všeličo. Neuveriteľne pôsobivý je vysvietený chrám, po ktorého kamenných doskách sa môžete prechádzať aj dnes, pričom mohutné vysoké stĺpy a stovky reliéfov vám prezradia, čo sa tu kedysi odohrávalo.
Dnes je východná časť Luxoru centrom mesta, kde okrem chrámov je v jeho uliciach zvyčajne veľmi rušno. Hlavné centrum mesta sa točí okolo Luxorského chrámu, kde je park, kam si miestni obyvatelia zájdu družne na prechádzky, posedenia či piknik. V jeho blízkosti sa nachádza železničná stanica, ktorej exteriér budovy je v znamení architektúry starého Egypta, nákupná ulica s rôznym tovarom, trh, kde je možné kúpiť rôzne suveníry. Popri Níle vedie pekná promenáda, kde kotvia výletné lode ale aj tradičné feluky.
Luxorský chrám vykopal spod piesku a sutiny v roku 1885 francúzsky archeológ Gaston Maspero. Tento Amonov chrám nechali postaviť traja faraóni - Amenhotep III., Tutanchamon a Ramesse II. Stavať sa začal v 14. storočí pred n.l. a architekt ho orientoval zo severu na juh, aby tak mohol priamo nadviazať na chrám v Karnaku.
Luxorský chrám. Egypt. Foto: CK SATUR
Prvú vstupnú bránu nechal postaviť Ramesse II. pričom tu znázornil reliéfy zobrazujúce jeho vojenský úspech nad Chetitmi v bitke pri Kádeši. Pred bránu umiestnil dva obelisky a sochy vysoké 15 m. Jeden z nich s hmotnosťou 249 ton a vysoký 21 m dopravili do Paríža a vztýčili na Námestí svornosti. Na prvom nádvorí sa nachádza mešita Abu al-Haggag, ktorá je stále funkčná. Chrámu dominuje aj stĺporadie na nádvorí Amenhotepa III. Pred chrámom sa nachádza aleja sfíng, ktorá býva po západe slnka vysvietená.
Alej so sfingami. Luxor. Egypt. Foto: CK SATUR
Západný breh Luxoru
Luxor tak ako dnes prtínal Níl, a "život" pulzoval na oboch jeho stranách, z nich jeden bol sídlom "živých" a druhý miestom "mŕtvych". Níl pretekal mestom presne z juhu na sever a slnko ho križovalo z východu na západ. Smerom na západ, asi 8 km od rieky, za Deir el-Bahrí, leží Údolie kráľov, ktoré má dva vstupy - východný a západný. Kedysi bolo úrodným údolim, prehistorickí lovci na skalách zanechali kresby, ktoré ich znázorňovali pri love. Za týmto údolím sa vypína hora Kurn. Za horou je obrovská púšť, kde pred miliónmi rokov bolo more. V blízkosti Údolia kráľov leží Údolie kráľovien a Údolie šľachticov.
Západný breh Luxoru. Egypt. Foto: unsplash.com
Memnonove kolosy sú mohutné sochy vysoké 20 m. Nachádzali sa pri vstupe do chrámu Amenhotepa III., najväčšieho chrámu v západnej časti Luxoru. Stavba postavená prevažne z nepálených tehiel bola pre každoročné riečne povodne podmývaná až sa z nej napokon stala hromada sutín, čo sa využilo ako stavebný materiál. Podobný osud postihol faraónov palác severovýchodne od chrámu. Tieto dve sochy zobrazujú faraóna Amenhotepa III. a boli vytesané z tvrdého pieskovca z kameňolomu v Edfu. Prečkali nekonečnú eróziu a sú obdivované dodnes. Podľa legendy znázorňujú kolosy hrdinu Memnona, ktorého zabil v Tróji Achilles a každý deň ho oplakávala jeho matka Aurora. Pre to "kvílenie" priťahovali pozornosť už pred viac ako dvetisíc rokmi. Po rekonštrukcii však kvíliť prestali. Pri nohách sôch sú postavy Amenhotepovej matky Mutemvie a jeho manželky Teje.
Memnonove kolosy. Luxor. Egypt. Foto: CK SATUR
Jeden z najkrajších chrámov si dala postaviť kráľovná Hatšepsut v západnej časti Luxoru. Úžasné, že dvadsať rokov vládla Egyptu faraónka. Chrám má niekoľko svätýň, Amonovu, Anubisovu a Hathor. Na hornej terase sú pôsobivé sochy kráľovnej s korunou Horného a Dolného Egypta. Amonova svätyňa je v centrálnej časti komplexu s pekne zachovanými reliéfmi znázorňujúce samotného boha Amona. V svätyni Hathor sú stĺpové hlavice s podobou Hathor. Na stenách je bohyňa v podobe kravy.
Kráľová Hatšepsut. Luxor. Egypt. Foto: unsplash.com
To ako vládla alebo ako vyzerala je zaznamenané v tajuplnom prítmí jej chrámu, ktorý jej architekt Senmut vybudoval na troch obrovských priestranných terasách v pieskovom zálive pod strmým skalným útesom, čo z diaľky pripomína vodopád.
Chrám faraónky Hatšepsut. Egypt. Foto: CK SATUR
Údolie kráľov preslávil faraón Tutanchamon, ktorý jediný pre svet zanechal svedectvo v podobe zlatého pokladu s nevyčísliteľnou hodnotou, aj napriek tomu, že sa jednalo o neveľmi známeho vládcu. Len ťažko si môže človek potom predstaviť, čo musel mať v hrobe slávny faraón Ramesse II. Ako povedal objaviteľ Tutanchamonovho hrobu Howard Carter „úžasné veci“. Zlatá maska faraóna je najznámejší archeologický nález na svete vôbec, ktorý váži skoro 11 kg a zdobí ju lazurit, tyrkys a karneol.
Na západnom brehu v Medinet Habu sa nachádza jeden z najpozoruhodnejších chrámov, ktorý nechal vybudovať Ramesse III. Ediktom cisára Teodózia, vydaného v roku 383 n.l., ktorý hlásil kresťanstvo za jediné náboženstvo povolené na území Rímskej ríše, sa muselo veľa egyptských chrámov zmeniť na kostoly.
Chrám Medinet Habu. Luxor. Egypt. Foto: CK SATUR
Podobný osud stihol aj Medinet Habu. Svätyňa chrámu sa tak stala centrom veľkej koptskej dediny až do príchodu Arabov v 7. storočí. Vnútri chrámu bola bazilika. Dnes je chrám zreštaurovaný s nádherne zachovanými farbami na reliéfoch znázorňujúcich faraóna a egyptských bohov.
Nádherný interiér chrámu Medinet Habu s farbami. Egypt. Foto: CK SATUR
Na tébskej planine sa nachádzajú ruiny chrámu Ramesseho II., ktorému sa hovorí Ramesseum podľa Champolliona, Francúza, ktorý v roku 1822 rozlúštil hieroglyfy. Je príkladom elegantného egyptského architektonického štýlu. Chrám slúžil na oslavu nesmrteľnosti faraóna. Bola tu svätyňa matky a manželky, veľké skladiská na uskladnenie liturgických predmetov pre potreby kňazov a kráľovský palác, kde sa zdržiaval v čase obradov aj Ramesse II. Nachádzala sa tu socha Ramesseho vysoká 18 m a vážiaca 1100 ton. Vyrobená bola z jedného bloku červenej žuly z Asuánu. Zobrazovala faraóna sediaceho na tróne, ktorého meno je stále zachované v "kartuši" (oval, kde sa písali mená faraónov). Chrám bol pred tritisíc rokmi opustený, neskôr sa využíval ako pohrebisko kňazov, potom ako zdroj stavebného materiálu a aj ako koptský kostol.
Chrám Ptolemaia IV. v Der el-Medine bol postavený pred vyše dvetisíc rokmi pre bohyňu Hathor a Maat, ktoré boli ochrankyne tunajších okolitých hrobiek. Obe bohyne sú na reliéfoch, ako ku nim prichádza faraón a prináša im dary. Znázornený je tu posledný súd, ktorý sa koná pred bohyňou spravodlivosti - Maat.
Svätyňa v chráme Ptolemaia IV. Luxor. Egypt. Foto: CK SATUR
Aj keď je samotný chrám pomerne malý, 9 m široký a 13 m dlhý, má zachované reliéfy aj s farbami. Za stĺpovou predsieňou je vestibul, z ktorého sa prechádza do troch menších svätýň. V centrálnej časti chrámu sú schody, ktoré vedú na terasovitú strechu.
Reliéf faraóna a bohov v chráme Ptolemaia IV so zachovanými farbami. Luxor. Egypt. Foto: CK SATUR
Der el-Medina bolo v staroveku miesto, kde žili tí, ktorí pracovali na stavbách hrobiek na západnom brehu. Archeológovia tu objavili zbytky nádob, papyrus, ale i menšie hrobky, ktoré sú dnes sprístupnené. Cez dedinu vedie chodník, ktorý ju rozdeľuje na hornú a dolnú časť a kde je možné vidieť obydlia robotníkov. Pri vstupe sa nachádza aj maketa dediny, ktorá dodáva lepšiu predstavu, ako toto zaujímavé miesto v staroveku vyzeralo.
Der el-Medina, mesto kde bývali robotníci. Foto: CK SATUR
Treba zažiť
Chrám v Karnaku
Len málo miest v Egypte je pôsobivejších ako Karnak. A to aj napriek tomu, že dnes tu stoja už len ruiny. Najväčšie antické náboženské miesto, aké bolo kedy postavené, vznikalo v priebehu storočí. Chrám sa skladá z troch hlavných chrámov, menších uzavretých chránov a niekoľkých vonkajších chrámov. Hlavný chrám je zasvätený staroegyptskému bohovi Amonovi. Nachádza sa v ňom 134 mohutných stĺpov usporiadaných v 16 radoch. Súčasťou Karnaku je tiež nespočetné množstvo sôch bohov a faraónov, ale aj impozantné nástenné maľby.
Údolie kráľov
V Údolí kráľov sa počas päťsto rokov stavali hrobky faraónov a privilegovaných obyvateľov Egypta. Spolu sa tu nachádza 63 hrobiek rozličnej veľkosti. Kráľovské hrobky sú zdobené výjavmi z egyptskej mytológie a sú vodítkom k pohrebným rituálom vtedajšieho obdobia. Múmie faraónov v sarkofágoch čakali na prechod do posmrtného života. V niektorých z najznámejších hrobiek boli pochovaní faraóni ako Ramzes II., Tutmose III., Amenhotep II. a samozrejme Tutanchamon. Tutanchamonovu hrobku v roku 1922 objavil Howard Carter s nádherným pokladom nevyčísliteľnej hodnoty, ktorý je vystavený v Káhire.
Memnonove kolosy
Na západnom brehu Luxoru, pred vstupom do Amenothepovho chrámového komplexu, sedia veľkolepé sochy. Ich úlohou bolo chrániť miesto, kam sa chodievali modliť veriaci ešte počas faraónovho života, približne pred 3400 rokmi. Tieto 23 metrov vysoké monumenty vážia takmer tisíc ton a sú postavené z kremenca dovezeného, pravdepodobne, z Gízy. Severná z nich vyobrazuje samotného Amenothepova s manželkou a južná taktiež panovnícku dvojicu, tentoraz aj s dcérou. Svojho času kvôli poškodeniu vydávali aj tajomné zvonivé zvuky, až pokiaľ ich rímsky cisár rekonštrukciou neumlčal.
Chrám kráľovnej Hatšepsut
Chrám kráľovnej Hašepsut je starobylé posvätné pohrebné miesto v Egypte. Chrám bol postavený pre osemnástu dynastiu Pharaoh Hatšepsut a je umiestnený pod útesmi v Deir el Bahari, na západnom brehu Nilu pri údolí kráľov. Chrám márnice je zasvätený slnečnému božstvu Amun a nachádza sa vedľa múzejného chrámu Mentuhotepa II, ktorý slúžil ako inšpirácia a neskôr kameňolom. Chrám kráľovnej Hašepsut je považovaný za jednu z ,,neporovnateľných pamiatok starovekého Egypta". Reliéfna socha v chráme Hatšepsut rozpráva o božskom zrodení ženského faraóna - prvého svojho druhu.
Pláže
Oddych v hoteli v Luxore pri Níle
Keďže Luxorom preteká rieka Níl, pri jeho brehoch hlavne na jeho východnej strane bolo postavených množstvo hotelov, kde sa dá príjemne oddýchnuť v tieni paliem, pri bazéne a s pohľadom na modrú životodarnú rieku. Vynikajúce služby poskytujú hotely rôznych svetových značiek.
Oddych v hoteli s pohľadom na rieku Níl a západný breh. Foto: unsplash.com
Pre deti
Let balónom
Každé ráno, ešte pred východom slnka sa na západnom brehu Luxoru pomaly dvíhajú veľké balóny, aby priniesli nečakaný a úchvatný zážitok. Nielen to, že letíte vysoko, ale i ten čarovný pocit a stovky nádherných výhľadov vám prichádzajú z každej svetovej strany. Je úžasné pozorovať, ako sa ráno Luxor prebúdza k životu a vy letíte kdesi nad Nílom, nad cukrovou trstinou, nad chrámom kráľovnej Hatšepsut a pozorujete starovek i dnešok v jednom. Každý balón má svojho kapitána, ktorý šikovne manévruje a vedie balón.
Let balónom nad Luxorom. Egypt. Foto: CK SATUR
Plavba na drevenej lodi "felucca"
Felucca je drevená plachetnica, ktorú si môžete prenajať v Luxore a spoznávať tak Níl a jeho brehy. Plavba feluccou je veľmi príjemná, má svojho "kapitána", a plaviť sa môžete tak dlho koľko chcete a deti si užijú "nílske dobrodružstvo".
Gastronómia
Egyptská kuchyňa a niektoré z jej receptov sú staré až päťtisíc rokov. Samozrejme, že počas rokov došlo k úprave pokrmov a surovín, a to predovšetkým s pridaním ingrediencií a štýlov z iných kultúr. Egyptská kuchyňa je silne závislá na strukovinách ako je fazuľa a šošovica, ale tiež zelenine a najmä cibuli, ktorá sa dáva takmer do každého egyptského jedla.
Súčasťou väčšiny jedál je egyptský chlieb "aish". Vedeli ste, že tento výraz znamená aj život? Je podobný pite, vyrába sa zmiešaním pšeničnej múky, vody a soli. Základom pre "baba ghanoush" je grilovaný baklažán, ktorý sa olúpe a zmieša s pastou tahini, citrónovou šťavou, soľou, korením, petržlenom, rasou a olivovým olejom. Podáva sa ako dip, najlepšie k chlebu aisha.
Počas dovolenky v Egypte vyskúšajte aj tradičné jedlo Baba ghanoush. Foto: depositphotos.com
"Falafel" je síce známy na celom Strednom východe, ale vznikol práve v Egypte. Samozrejmosťou je "hummus", dip z cíceru a sezamu zvyčajne podávaný s grilovaným alebo opečeným chlebom. "Shawarma" je obľúbené jedlo Stredného východu z kuracieho, jahňacieho, hovädzieho, kozieho alebo morčacieho mäsa. Podáva sa zabalené v pita chlebe s tahini omáčkou.
Na shawarme si pochutíte. Foto: depositphotos.com
Sprepitné
V arabských krajinách je zvykom venovať za poskytnuté služby sprepitné, tzv. “bakšišné“. V Egypte je jedným zo zdrojov príjmov, preto od vás bude požadované veľmi často niekedy aj za maličkosti. V zásade platí, že nikdy sa nemá dávať príliš mnoho, za malé služby postačí 1 egyptská libra. V reštauráciách sa dáva sprepitné vo výške asi 10% z účtovanej čiastky.
Zábava
Jazda na koči v Luxore
Preneste sa do 19. storočia a spoznajte čaro mesta a historickú atmosféru, keď sa v Luxore jazdilo na koči. Aj dnes je možné mesto spoznať práve takto. Koče v Luxore majú "hlavnú stanicu" v centre, v blízkosti Luxorského chrámu, avšak často kočiši jazdia popri promenáde "Corniche", kde si jeden taký koč môžete "stopnúť".
Jazda na koči. Egypt. Foto: CK SATUR
Prechádzka nočným Luxorom
Večerná prechádzka pri Níle je príjemným spestrením pobytu v Luxore. Vo večerných hodinách je vysvietený aj Luxorský chrám, ktorý dodáva mestu zvláštnu tajomnosť. Zároveň je to čarovné miesto, odkiaľ môžete pozorovať aj západ slnka. V meste potom nastáva čulý ruch, ktorí dotvárajú i miestni obyvatelia.
Luxorský bazár
V blízkosti Luxorského chrámu sa nachádza dlhá ulica, ktorá je označovaná ako "Luxorský bazár", kde je množstvo stánkov s rôznym tovarom, od korenia, sušeného ovocia, až po egyptské sošky, či kvalitné bavlnené odevy a šály všetkých farieb. Zároveň je pastvou pre oči pre rušnú atmosféru.
Na západnom brehu je zas množstvo továrničiek na výrobu rôznych výrobkov z alabastru, ktorý sa ťaží neďaleko od Údolia kráľov. Je zelený, hnedý a biely. Okrem alabastru sa v továrni ručne spracováva žula, čadič a vápenec.
Továreň na spracovanie alabastru v Luxore. Egypt. Foto: CK SATUR
Tajné tipy
Hrobka Setiho I.
Pri návšteva Údolia kráľov, ak bude sprístupnená hrobka faraóna Setiho I., nenechajte si ujsť ju navštíviť. Vedci sa zhodli, že patrí medzi tie najkrajšie v celom údolí. Je nádherne zdobená a priam srší "starovekou extravaganciou" s úžasne zachovanými farbami, starými viac ako 3000 rokov.
Maľby na stenách hrobky Setiho I. v Údolí kráľov. Egypt. Foto: unsplash.com
Vtedajší architekti a umelci si skutočne dali na jej interiéri záležať a vytvorili prekrásne obrazy, znázorňujúce výjavy z Knihy mŕtvych, Knihy brán, či Litánií boha Ré. Je nádherne zdobená a priam srší "starovekou extravaganciou" s úžasne zachovanými farbami, starými viac ako 3000 rokov.
Chrám boha Chnuma v Esne
Mesto Esna sa nachádza 50 km južne od Luxoru a známe je pre chrám, ktorý bol zasvätený pre boha Chnuma, ktorý, ako verili Egypťania stvoril ľudstvo na hrnčiarskom podstavci. Chrám bol postavený z červeného pieskovca a jeho portikum pozostávalo zo šiestich stĺpov s lotosovými hlavicami, ktoré sa však navzájom líšia. Stavba sa vyznačuje bohatou dekoráciou a takisto sa tu nachádza veľa unikátnych textov, hieroglyfov a niekoľko menších budov v bezprostrednej blízkosti, ktoré boli venované aj rôznym egyptským božstvám.Steny a stĺpy sú ozdobené náboženskými textmi, s témami zrodenia sveta, život a jeho premeny, stvorenie človeka a teologické základy kráľovskej moci.
Chráma boha Chnuma v Esne. Egypt. Foto: depositphotos.com
Chrám boha Hora v Edfu
Neveľké mesto Edfu ležiace 100 km južne od Luxoru, s pár tisíckami obyvateľov ponúka veľkú príležitosť vidieť jednu z najlepšie uchovaných pamiatok v Egypte. Tou je miestny chrám, ktorý bol postavený v období medzi 3. až 1. storočím pred Kristom a zasvätený bol bohovi známeho pod menom Horus. Dôležitým prínosom tejto stavby sú najmä jej nástenné maľby. Odkazy ukryté v nápisoch na múroch vypovedajú dôležité informácie o jazyku a náboženstve počas grécko-rímskeho obdobia v Egypte.
Chrám bohyni Hathor v Dendere
Dendera, pôvodne nazývaná Tentyris, bola jedným z najdôležitejších náboženských centier starého Egypta a nachádza sa 50 km severne od Luxoru. Chrám bol zasvätený Hathor, bohyni lásky. Súčasný chrám pochádza z ptolemaiovského a rímskeho obdobia, čo vysvetľuje i prevahu bohatého malebného štýlu so zachovanými farbami. Vnútro chrámu zdobí v troch radoch 18 stĺpov s hlavicami v podobe Hathor. Centrum chrámu je posvätný stánok "naos", kde sa Hathor uctievala. Ku chrámu patria aj zvyšky studne, sanatórium z rímskeho obdobia, kam prichádzali chorí na liečbu a kostol.
Detail reliéfu chrámu v Dendere. Egypt. Foto: unsplash.com
Užitočné informácie
Štátne zriadenie: Štátnym zriadením Egypta je republika. Oficiálny názov je Egyptská arabská republika. Egyptské národné zhromaždenie sa skladá z volených poslancov jednotlivých oblastí. V rade „Shura Council“ je 140 členov volených a 70 menovaných.
Rozloha a populácia: 147 km2
487 900 obyvateľov
Jazyky: arabský
Náboženstvo: islam 90%, kresťanstsvo 10%
Elektrický prúd: V Egypte je napätie 220 V, ale pre zástrčky je nutné použiť adaptér, ktorý je dostať všade. Vo väčšine hotelov vyššej triedy sú zásuvky prispôsobené európskym spotrebičom.
Mena: egyptská libra
Kurz: 1€ = 19.496EGP
Časový posun: +1h
Klimatický diagram
Kedy vycestovať
Pokiaľ idete spoznávať do Egypta pamiatky a kultúru, prijateľnejšie budú pre vás termíny od októbra do apríla. V letnej sezóne teploty presahujú 40°C.
Letisko a dĺžka letu
Do Luxoru je možné sa dostať letecky, pravidelnou linkou Viedeň-Káhira-Luxor, alebo priamo z Bratislavy do Hurghady/Viedne, pričom let trvá cca 3 hod. 40 min. a odtiaľ autobusom/autom do Luxoru, čo je cca 300 km.
Zastupiteľský úrad
Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Káhire 3, Adel Husein Rostom, P.O.BOX 450, 11794 - Ramses Post Office Dokki, Cairo, Egypt
Tel: +20 / 2 / 33358240, 33357544, 33376901
Mobil: +201 000 060 968 *
Email: emb.cairo@mzv.sk
* pohotovostný mobil po pracovnom čase a v dňoch pracovného pokoja
Víza a doklady
Do Egypta potrebujete pas, ktorý musí byť platný minimálne 6 mesiacov po návrate. Rovnako do Egypta budete potrebovať turistické víza - na jeden vstup – platné 3 mesiace s maximálnou dĺžkou pobytu 1 mesiac, viacnásobné – platné na 6 mesiacov, maximálna dĺžka pobytu 1 mesiac).
Colné predpisy
Zakázaný dovoz alkoholu, pornografie, zbraní a všetkých druhov drog. Zo skúseností vieme, že kvôli jednej fľaši alkoholu v hlavnej batožine vás nezatknú. Za predaj a prechovávanie drog sa udeľujú veľmi vysoké tresty (desiatky rokov odňatia slobody, vo výnimočných prípadoch trest smrti). Je nutné pripomenúť, že je striktne zakázaný vývoz pamiatok a zlata v nespracovanej podobe, flóry, fauny, zvlášť koralov, ale aj mušlí.
Doprava
V Luxore je možné si prenajať taxík, drožku, alebo využiť mini busy, ktoré vás odvezú po hlavných mestských trasách, jedná sa o mestskú hromadnú dopravu.
Shopping a suveníry
Nakupovať v Egypte môžete, rovnako ako vo väčšine krajín arabského sveta, buď v supermarketoch s pevne stanovenými cenami, alebo na trhoch. K nim neodmysliteľne patrí povestné zjednávanie. Obchodíky so suvenírmi, pohľadnicami, potravinami sa otvárajú okolo 9 hodiny ráno a otvorené sú do neskorých nočných hodín.
Obľúbenými suvenírmi sú kvetinové vázy, dekoratívne kazety a sošky z alabastru, tradične dlhý voľný vrchný egyptský odev galábija, zlato a striebro predávané na váhu, kožené tašky a kabelky, tkané tapisérie a výrobky z dreva, ktoré v Egypte dosahujú vysokú kvalitu. Pri nákupe zlata a papyrusov si dávajte pozor na falzifikáty.
Sviatky
1. január - Nový rok
7. január - Koptské Vianoce
28. február - Deň nezávislosti
25. apríl - Deň oslobodenia Sinaja
Apríl - máj - Sharm El Nessim (Veľká noc) prvý pondelok po koptskej Veľkej noci Šam an Nessim (Národný deň jari)
1. máj - Sviatok práce
Máj - jún Ramadán – náboženský sviatok
18. jún - Deň nezávislosti – odchod Britov a vyčistenie zóny Suezského prielivu
23. júl - Deň revolúcie (vznik republiky)
6. október - Deň ozbrojených síl
12. - 15. október- Bairam
24. október - Deň mesta Suez
23. december - Deň víťazstva – vstup do Port Saidu
Ramadán - podľa islamského kalendára /pôstny mesiac - podľa lunárneho kalendára
Islamský Nový rok - podľa islamského kalendára
Sviatok obetovania - podľa islamského kalendára (náboženský sviatok dlhý 4 dni)