Krásy Benátska

Aquileia je mesto v severnom Taliansku nachádzajúce sa približne 30km od mesta Udine. Ide o mesto, ktoré má za sebou bohatú históriu. Kedysi totiž šlo o rímske prímorské mesto, ktoré malo veľký význam v počiatkoch šírenia kresťanstva ako sídla Aquilejského patriarchátu. Antické pamiatky a patriarchálna bazilika boli v roku 1998 zapísané na zoznam svetové dedičstva UNESCO.  Aquileia je tiež známa ako významný vínny región, vyrábajú sa tu prevažne červené vína. Medzi ne patrí aj jedno z najkvalitnejších vín sveta – Refoso. K rozmachu vinárstva v tejto oblasti prispeli už Rimania. Už vtedy šlo o vyhľadávaný región, o ktorom písal napríklad aj básnik Hérodianos v 3.storočí.

Romantické a historické mesto kanálov, múzeí a pamiatok, ktoré ročne prilákajú státisíce turistov z celého sveta. Ich historické, umelecké a kultúrne dedičstvo z nich robí svetové kultúrne centrum. Počas roka sa tu tiež odohráva niekoľko veľkých slávností a festivalov. Mesto sa rozprestiera na 121 ostrovoch, ktoré spája 435 mostov. Okrem 170 kanálov sú v meste aj ulice a uličky pre peších, takže sa dá všade v rámci starých Benátok dostať aj pešo. Turisticky najatraktívnejšou štvrťou je San Marco, kde sa nachádza Dóžov palác, chrám Svätého Marka a Piazzetta Svätého Marka s dvoma stĺpmi, symbolmi Benátok.

Oproti Dóžovmu palácu sa nachádzalo hlavné väzenie republiky. Spojenie medzi budovami zabezpečoval práve Most vzdychov – jeden z najslávnejších mostov na svete, aj keď paradoxne jeden z najkratších. Svoje pomenovanie získal pre okienka, ktoré poskytovali odsúdencom posledný pohľad na mesto pred väzením. Tí mali podľa básnika Lorda Byrona pri pohľade na krásne Benátky zavzdychať, pri pomyslení, čo všetko strácajú. S mostom je spojená aj legenda, že ak sa zaľúbenci na gondole pod mostom pobozkajú, už ich nič nerozdelí.

Dóžov palác je goticko-renesančná palácová stavba, ktorá bola sídlom najvyšších úradov republiky, súdneho dvora, štátneho archívu či miestom temných väzení, ale predovšetkým symbolom a stelesnením veľmocenského postavenia mesta a republiky. S existenciou Dóžovho paláca sú spojené všetky dôležité okamihy v ich dejinách. Dnes je jedným z jedenástich múzeí patriacich do siete Nadácie benátskych civilných múzeí (Fondazione Musei Civici di Venezia).

Piazza San Marco alebo aj Námestie svätého Marka je náboženským, kultúrnym a spoločenským centrom Benátok. Námestie s rozlohou viac ako 14 000 m² sústreďuje jedny z najvýznamnejších stavieb mesta - Bazilika svätého Marka, Dóžov palác (Palazzo ducale), zvonica svätého Marka, Knižnica Marciana, hodinová veža (Torre dell'Orologio) a susediace prístavné mólo s Piazettou San Marco.

Nádherné talianske mesto Valdobbiadene je plné zelených kopcov a vína, ktoré sa nachádza v severovýchodnej časti, 50 km od Benátok. Leží v pod alpskej oblasti a to 100 km od Dolomitov, čím je tu veľmi dobrá klíma pre pestovanie hrozna. Oblasť Conegliano Valdobbiadene je domovom najlepšieho Prosecca, extra suchého sýteného bieleho vína. Medzi najznámejšie značky patria Altaneve, Mionetto, Masottina. Už viac ako tri storočia sa miestni obyvatelia venujú  pestovaniu hrozna a výrobe Prosecca. Jeho úspech začal viac prekvitať po založení prvej talianskej školy pre výrobu vína v roku 1876. Na celej ploche je 15 oblastí, kde sa produkuje hrozno a považuje sa za najvýznamnejšie svetové centrum Prosecca. Tunajšie víno získalo aj najvyššie ocenenie za kvalitu.

Talianske mesto Treviso nie je len plné pamiatok, ale aj svetového vína Prosecco a tiramisu, ktoré vznikli práve tu a v podstate nie je to až tak dávno, pretože recept vznikol pred vyše 60 rokmi. Od Benátok je vzdialené len 30 km. Centrum mesta je Piazza dei Signori s krásnymi stavbami ako napríklad Palazzo dei Trecento z 13. storočia, ktorý je vyzdobený krásnymi freskami. Treviso sa môže pochváliť katedrálou sv. Petra z 15. storočia, krstiteľnicou z 11. storočia. Gotický kostol San Nicolo z 12. storočia vnútri zdobia nádherné fresky, ktoré zachytávajú mníchov pri práci. Kostol sv. Františka z 13. storočia zas podčiarkuje románsky sloh avšak neskôr ho poničili Napoleonovi vojaci. V meste sú k videniu aj mestské hradby, ktoré sú dlhé až 5 km a dopĺňajú ich brány a parky.

Pod úpätím talianskych Álp leží opevnené mestečko Bassano del Grappa obklopené kopcami. Do dejín vošlo v roku 1796, keď tu Napoleon porazil rakúske vojská. Zložité obdobie mesto zažilo aj počas prvej svetovej vojny, o čom napísal aj slávny Hemingway v diele Zbohom zbraniam. Bassano del Grappa sa pýši dreveným mostom Ponte Vecchio cez rieku Brenta, navrhnutý Palladiom, ale pre povodne musel byť mnohokrát prestavaný. Mesto preslávila aj keramika. Tú je možné obdivovať v Múzeu keramiky. Členovia rodiny Remondini boli v meste po dve storočia významní vydavatelia a to až do začiatku 19. storočia. Prechádzka historickým centrom vzbudzuje obdiv ku stavbám od slávnych umelcov ako bol Palladio alebo Canova. Zaujímavá je aj stredoveká pevnosť postavená ku obrane mesta s vežami. Z veže Torre Civica je krásny výhľad. Mesto sa preslávilo aj vynikajúcou špargľou, na ktorej si môžete pochutnať napríklad s rizotom, či na pálenke „grappa“, podľa ktorej dodatočne vznikol názov mesta.

Unikátne divadlo Olimpico sa nachádza v talianskom meste Vicenza. Tento architektonický klenot navrhol Andrea Palladio v 16. storočí a dnes patrí medzi najstaršie dochované renesančné divadlá. Chodby boli navrhnuté v podobe gréckeho mesta Théby tak dokonale, že vytvárajú optickú ilúziu dlhých ulíc. Divadlo bolo slávnostne otvorené v roku 1585, kedy sa prvý krát na jej pódiu hrala hra Kráľ Oidipus. Aj napriek mnohým poškodeniam, divadelné „Théby“ neboli zničené. Olejové lampy sa využívali na osvetlenie, ale len mimoriadne, aby nedošlo ku požiaru. Slávnostne sa lampy znovu použili v roku 1997 kedy sa opäť po niekoľkých storočiach hrala obľúbená divadelná hra Kráľ Oidipus. Divadlo sa stále používa ku predstaveniam a to na jar a na jeseň. Povolený je vstup pre 400 divákov. Teatro Olimpico je zaradené do zoznamu UNESCO.

V meste Vicenza stojí Palladiovo nádherné dielo, ktoré vzniklo v období 16. storočia pri prestavbe pôvodnej gotickej stavby Palazzo dela Regione. Za túto obnovu si vyslúžil umelec obrovský úspech a odštartoval tak svoju kariéru. Basilica Palladiana stojí na námestí Piazza dei Signori. Po jej dokonalej prestavbe sa stala sídlom miestnej vlády. V spodnej časti sa nachádzali luxusné obchody vtedajšej doby. Palladio navrhol dvojité arkády, ktoré celú budovu krásne zjemňujú a mramorové antické stĺpy jej pridávajú na ľahkej elegancii. Celá stavba bola nakoniec dokončená až viac ako 30 rokov po Palladiovej smrti. V roku 1994 bola stavba zapísaná aj na zoznam UNESCO. Horné poschodie sa využíva na výstavy alebo významné spoločenské udalosti.

V 2. storočí pred n.l. vzniklo v severnom taliansku mesto Vicenza, ale až o niekoľko storočí ho preslávil architekt Andrea Palladio. Umelec sa podpísal pod mnohé stavby s módnym klasickým štýlom, na ktorý nadviazalo mnoho iných architektov. Mesto je tak skutočným architektonickým klenotom. Vila La Rotonda je spojením kopulovej stavby a chrámového priečelia, čím priniesol do umenia nové prvky v období 16. storočia. Obnovil mnohé aristokratické vicenzské paláce a tiež sa venoval stavbám vidieckych víl v okolí. Krásne pôsobí Teatro Olimpico. Na Piazza dei Signori sa nachádza Palladiove jedinečné dielo Basilica Palladiana a múzeum Palladio s otvorenými kolonádami a antickými stĺpmi. Budova slúžila na stretnutie miestnej vlády a v spodnej časti sa nachádzali luxusné obchody vtedajšej doby. Pozornosť priťahuje aj Palazzo Chiericati a kostol Santa Maria Annunciata.

Arena di Verona je rímsky amfiteáter nachádzajúci sa v meste Verona. Samotná stavba bola vybudovaná v roku 30 za mestskými hradbami, no do dnešných čias sa nezachovala v pôvodnom stave, keďže v 12. storočí zemetrasenie vážne poškodilo jej vonkajšiu konštrukciu. Predstavenia, ktoré sa tu konali, boli vychýrené natoľko, že sa ich zúčastňovali návštevníci z veľkej diaľky. Kedysi bola kapacita amfiteátru až okolo 30 000 ľudí, dnes sa z bezpečnostných dôvodov môže predstavení zúčastniť asi polovica z tohto počtu. V letnom období sa v súčasnosti v amfiteátri môže montovať až šesť inscenácií.

Shakespeare sem vložil jeden z najznámejších príbehov lásky medzi Rómeom a Júliou. Od tých čias sa talianskemu mestu Verona nepovie inak ako mesto milencov. Len kúsok od námestia Piazza delle Erbe stojí malý stredoveký palác, ktorý domáci ukazujú ako dom, v ktorom žila Júlia. A samozrejme, nechýba ani slávny balkón. Od tretieho storočia pred naším letopočtom bola Verona centrom rímskeho obchodu, so starovekou bránou, námestím a veľkou rímskou arénou, ktorá ešte aj dnes slúži ako miesto pre veľké svetové opery. Rímsky amfiteáter je jeden z najväčších svojho druhu a patrí medzi najlepšie zachované stavby. V súčasnosti je mesto zapísané medzi pamiatkami UNESCO.

Casa di Giulietta je najnavštevovanejšia pamiatka Verony. Ide o dom zo 14.storočia, do ktorého umiestnil Shakespeare dej jedného z jeho najznámejších diel – Rómeo a Júlia. Najikonickejším prvkom domu je balkón, spod ktorého Rómeo vyznával city jeho zakázanej láske Júlii. Dom si však nevybral náhodou pretože v skutočnosti bol dom vážne starovekým rodovým sídlom rodiny Capuletovcov. Zaujímavosťou však je, že William Shakespeare sa ževraj na tomto mieste nebol nikdy pozrieť. Počas histórie Casa di Giulietta slúžila na rôzne účely, sídlila tu napríklad istého času lekáreň, hotel či hospic. Od 14.storočia dom prešiel viacerými rekonštrukciami, jednou z posledných väčších bola rekonštrukcia v roku 1937-1940, za ktorú zodpovedal Antonio Avena. Svoju pozornosť sústredil hlavne na rekonštrukciu slávneho balkónu a zameral sa na zakomponovanie pôvodných mramorových fragmentov.

Nádherné námestie Piazza dei Signori je najlepším východiskovým bodom na potulkách Veronou. Toto námestie je pre Veronu rovnako typické ako známy Júliin balkón a zobrazuje sa aj na mnohých pohľadniciach. Disponuje veľkým počtom architektonicky významných budov, ktoré majú aj veľký historický význam. Nájdete tu množstvo renesančných palácov, z nich za obhliadku jednoznačne stoja Palazzo degli Scaligeri a Palazzo del Comune. Najznámejšou budovou na tomto námestí je Loggia del Consiglio, ktorú postavil v roku 1476 Fra Giocondo a je príznačná svojou ohromujúcou fasádou s pôsobivými oknami s dvoma stĺpmi. Námestie sa však často prezýva aj „Piazza Dante“ keďže veľkou dominantou tohto námestia je socha venovaná básnikovi Dante Alighierimu postavená v roku 1865.

Najväčšie z ľadovcových jazier, Lago di Garda, je ohraničené alpskými vrcholmi na severe a rovnými pláňami na juhu. Záhrady, ovocné sady a lesy poskytujú návštevníkom dokonalé prostredie na oddych a relax. V spodnej časti jazera sa rozprestiera dedina Sirmione s horúcimi prameňmi, malým hradom a „Grotte di Catullo“, najväčšou zbierkou rímskych ruín v severnom Taliansku. Na severnom brehu leží Riva del Garda, odkiaľ sa turisti môžu vydať za športovými aktivitami – windsurfingom, kitesurfingom, plachtením, splavovaním na kanoe alebo jazdou na kajaku. Medzi najkrajšie miesta v okolí jazera Garda patrí aj vodopád Varone s výškou takmer 100 metrov.

Mestečko Sirmione priťahuje mnoho turistov. Úzke uličky, olivové háje a hrad z 13. storočia, ktorý vystupuje ako keby priamo z vody pridávajú na atraktívnosti. No skutočným dôvodom na návštevu Sirmione sú rozsiahle ruiny rímskej vily, kúpele a hotely na okraji jazera. Zaujme polohou, pretože kým ostatné mestá ležia priamo na brehu, Sirmione sa rozprestiera na úzkom výbežku zasahujúcom niekoľko kilometrov do jazera. Uličky Sirmione sú presne také, aké si ich človek vysníva. Talianska Lombardia v tomto nikdy nesklame. Majú v sebe kúsok romantiky z Verony, nádych talianskeho vidieka v podobe domácich reštaurácií a nechýba im ani výhľad na jazero, nad ktorým vyrástli zvlnené pahorky.