Amazonský prales - zelené srdce Brazílie

Amazonský prales je najväčším dažďovým pralesom na svete. Povodie Amazonky má rozlohu 6,9 milióna km2- Rieka Amazonka je podľa objemu najväčšou riekou na svete, má viac ako 1 100 prítokov, z ktorých 17 je dlhších ako 1 500 km. Rieka Amazonka kedysi tiekla na západ a nie na východ ako dnes. Vzostup Ánd spôsobil, že sa vlial do Atlantického oceánu. V pralese existuje 16 000 druhov stromov a rastie 390 miliárd jednotlivých stromov, 2,5 milióna druhov hmyzu. Takmer dve tretiny amazonského dažďového pralesa sa nachádzajú v Brazílii.

Mestečko Buzios leží 170 km severne od Rio de Janeiro. Táto kedysi skromná rybárska dedina, pôvodne osídlená európskymi pirátmi a obchodníkmi s otrokmi. Veľký zvrat nastal v roku 1964, keď sem prišla francúzska hviezda Brigitte Bardot so svojím brazílskym priateľom, aby unikli novinárom v Riu. Mesto vtedy nemalo ani elektrinu. Francúzska hviezda však verejne deklarovala svoju lásku k mestu a tak sem začali prúdiť slávni a bohatí. Mesto sa pýši 20 nádhernými plážami. Známa je dláždená hlavná ulica Rua das Pedras s množstvom butikov, reštaurácií, barov a hotelov. butikmi, barmi, reštauráciami a hotelmi.

Návšteva karnevalovej továreni v Rio de Janeiro je skutočne nevšedným zážitkom. Je to miesto, kde budete zblízka svedkami príprav na ďalší sprievod! Ide o autentický zážitok vhodný pre všetky vekové kategórie. V rámci prehliadky sa dozviete, ako sa vyrábajú pestré karnevalové vozy a kostýmy. Dozviete sa o bohatej histórii karnevalu a samby – kultúrneho prejavu, ktorý predstavuje tunajšie dedičstvo a je národným pokladom.

Propri Amazonke, neďaleko mesta Manaus v Barzílii žije obyvateľstvo "Caboclo". Toto slovo doslova znamená „obyvateľ lesa“ a označuje tak tradičné obyvateľstvo, ktoré je typické pre vidiecke oblasti Amazónie. Títo ľudia sa živia rybolovom a pestujú si svoje plodiny. Caboclos sú zmesou, čiastočne domorodého, európskeho a afrického obyvateľstva. Sú jedinými strážcami miestnych tradícií, prírodných zdrojov, územia a všetkého bohatstva, ktoré les ponúka. Bez ich hlbokých znalostí by nebola možná žiadna ekoturistika.

Pedro Alvares Cabral objavil Brazíliu pre portugalského kráľa Doma Manuela I. 22. apríla 1500. Iná verzia, však pripisuje objav Ria moreplavcom Gonçalvesovi a Americovi Vespuccimu. Rio de Janeiro, založené v roku 1565, slúžilo najskôr ako prístav pre miestny cukor. Mesto bolo zatienené inými mestami na severnom pobreží, ako sú Recife, Olinda a hlavné mesto Salvador. Toto mesto bolo do roku 1960 hlavným mestom Brazílie. Stará časť Rio de Janeiro, známa ako „Centro Histórico“ je kultúrnym a historickým srdcom mesta. Vyznačuje sa architektúrou z koloniálnej éry, pamiatkami ako kostol Paço Imperial a Candelária, známe je námestie Tiradentes a schody Selarón.

Po zrušení otroctva v Brazílii v roku 1888 mnohí prepustení otroci čelili výzve nájsť si primerané miesto na život. Ich nedostatok akéhokoľvek majetku prinútil väčšinu z nich hľadať úkryt na strmých svahoch Rio de Janeiro. Bez pomoci a finančných prostriedkov od brazílskych úradov nemali novozaložené osady žiadne základné služby, čo ich od samého začiatku odsúdilo na chudobu. Všetky tieto neformálne chatrče sa síce líšia veľkosťou pôdy, počtom obyvateľov a sociálno-ekonomickým postavením, no všetky tieto neformálne chatrče dostali názov „Favela“. Názov favely Rocinha značí malé pole, pretože tu kedysi obchodníci predávali ovocie a zeleninu. V Rocinhe, podľa odhadov žije až 200 000 obyvateľov, čo z nej robí zďaleka najväčšiu favelu v krajine a je považovaná za bezpečnú a ekonomicky stabilnú. V skutočnosti je to jediná favela v Riu, kde sú bežne dostupné banky či policajné stanice.