Odchod z Bratislavy o 18:00 hod. Príchod do 2000-ročného Rímskeho kameňolomu v St. Margarethen Burgenland v Rakúsku, zapísanom aj na zozname kultúrneho dedičstva UNESCO, kde sa zúčastníme predstavenia jednej z najslávnejších opier sveta „Tosca“.
Miesto predstavenia: Rímsky kameňolom v St. Margarethen Burgenland Rakúsko, cca 70 km od Bratislavy
Začiatok predstavenia: 20:00 hod.
Vstup do kameňolomu: od 18:00 hod.
Trvanie predstavenia: cca 2:45 hod. vrátane prestávky
Hudba: Giacomo Puccini
Libreto: Guiseppe Giacosa a Luigi Illica, podľa divadelnej hry Victoriena Sardoua „La Tosca“
Premiéra: 14.01.1900 v Teatro Constanzi v Ríme
Opera Tosca od Giacoma Pucciniho patrí medzi najslávnejšie a najemotívnejšie diela opernej literatúry. Premiérovaná bola v roku 1900 v Ríme a okamžite si získala publikum dramatickým dejom, silnými emóciami a nezabudnuteľnou hudbou. Príbeh sa odohráva počas jedného jediného dňa v Ríme v čase napoleonských vojen a spája vášnivú lásku s temnými zákutiami moci a zrady.
Hlavnou hrdinkou je Floria Tosca, slávna operná speváčka, ktorá miluje maliara Maria Cavaradossiho. Ich láska je vystavená krutým intrigám baróna Scarpiaho, cynického šéfa tajnej polície, ktorý zneužíva svoju moc na dosiahnutie vlastných túžob. Tosca je donútená voliť medzi morálkou a záchranou milovaného muža, čo vedie k tragickému rozuzleniu.
1. dejstvo – Kostol Sant’Andrea della Valle
Do rímskeho kostola Sant’Andrea della Valle vtrhne utečenec Cesare Angelotti a s pomocou kľúča, ktorý mu ukryla jeho sestra markíza Attavanti, sa schová v kaplnke. Krátko nato prichádza maliar Cavaradossi a pracuje na obraze Márie Magdalény; kostolník si všimne, že tvár na obraze pripomína ženu, ktorá sa v kostole často modlievala. Keď kostolník odíde, Angelotti vyjde z úkrytu. Cavaradossi ho spozná, dozvie sa o jeho úteku z Anjelského hradu a sľúbi mu pomoc. Ich rozhovor preruší príchod slávnej speváčky Toscy. Žiarlivo podozrieva Cavaradossiho, najmä keď v žene na obraze spozná markízu Attavanti, no maliar ju napokon upokojí a vyprevadí. Angelotti vysvetlí, že je prenasledovaný barónom Scarpiom, a Cavaradossi mu ponúkne úkryt vo svojej vile. Výstrel z dela oznámi, že útek bol odhalený, a obaja sa ponáhľajú preč. Do kostola následne vtrhne Scarpia so strážami, dá ho prehľadať a nájdené stopy ho privedú k Attavantiovcom aj k Cavaradossimu. Keď sa objaví Tosca, Scarpia v nej zámerne rozdmýcha žiarlivosť a dá ju sledovať. Zatiaľ čo kostolom znie slávnostné Te Deum, Scarpia sa oddáva svojej posadnutosti Toscou.
2. dejstvo – Scarpiaho komnaty v Palazzo Farnese
Scarpia večeria vo svojich komnatách v Paláci Farnese a čaká na správy od svojich ľudí. Z okna dolieha hudba z osláv víťazstva, na ktorých vystupuje aj Tosca – Scarpia jej posiela odkaz, aby sa po koncerte dostavila k nemu. Spoletta síce utečenca nechytil, no zatkol Cavaradossiho, ktorého Scarpia vypočúva. Maliar všetko popiera a krátko predtým, než ho odvedú na mučenie, stihne Toscu varovať, aby nič neprezradila. Scarpia však Toscu bezohľadne manipuluje a jej zúfalstvo pri počúvaní mučenia milovaného narastá, až sa napokon zlomí a prezradí miesto Angelottiho úkrytu. Keď privedú zmučeného Cavaradossiho, vyčíta Tosce zradu, no vzápätí príde správa, že bitku pri Marengu vyhral Napoleon. Cavaradossi sa postaví Scarpiovi, ten ho však v hneve pošle na popravu. Tosca prosí o milosť, no Scarpia žiada „cenu“ – Cavaradossiho život výmenou za ňu. Sľúbi fingovanú popravu a Tosca si vynúti písomné záruky úteku. Keď sa k nej Scarpia priblíži, aby si vzal svoju odmenu, Tosca ho prebodne.
3. dejstvo – Anjelský hrad (Castel Sant’Angelo)
Mario čaká na popravu a lúči sa so životom. Tosca prichádza a hovorí mu, že Scarpia je mŕtvy a že majú sprievodný list na útek. Vysvetlí mu plán: pri poprave má „zahrať“, že je mŕtvy, a potom spolu utečú. Poprava však nie je fingovaná – vojaci strieľajú ostrými. Mario naozaj zomiera. Tosca pochopí, že Scarpia ju podviedol aj po smrti. Keď prídu vojaci, aby ju zatkli za Scarpiaho vraždu, Tosca sa radšej vrhne z hradieb Castel Sant’Angelo.
Opera mala premiéru 14. januára 1900 v Ríme (Teatro Costanzi) a publikum ju prijalo veľmi nadšene – potlesk bol búrlivý a Tosca mala okamžitý divácky úspech. Dramatický dej, silné emócie a pôsobivá hudba publikum strhli. Naopak, kritika bola spočiatku chladná až odmietavá. Napriek tomu sa Tosca veľmi rýchlo presadila na medzinárodných javiskách (Miláno, Londýn, New York) a už v priebehu niekoľkých rokov sa z nej stala stála súčasť operného repertoáru.