The Leaf Oceanside by the Katathani Collection of Resorts

Thajsko sa považuje za zem budhistických chrámov. Jeden z nich, Wat Chalong, postavený v 19. storočí patrí k najkrajším, najväčším aj najnavštevovanejším na celom ostrove. Chrám je dodnes aktívne využívaný mníchmi a tak z času na čas môžu byť turisti svedkami rôznych budhistických obradov. Miesto je nasiaknuté spirituálnou atmosférou, ktoré občas prerušia výbuchy petárd z konštrukcie podobnej tehlovej peci. Tento rituál je formou vzdania vďaky za splnené prianie.

Doi Inthanon je jedným z najobľúbenejších národných parkov v Thajsku. Je známe svojimi vodopádmi, turistickými chodníkmi, odľahlými dedinami, vyhliadkami, pozorovaním východu či západu slnka, pozorovaním vtákov a celoročne chladným počasím vo vyšších nadmorských výškach. Hlavný vstup do parku je asi 70 km juhozápadne od centra mesta Chiang Mai. Národný park Doi Inthanon, známy aj ako „Strecha Thajska“, sa rozkladá na ploche 482 km² v provincii Chiang Mai. Park je súčasťou himalájskeho pohoria s nadmorskou výškou od 800 do 2 565 metrov nad morom. Najvyšším vrchom parku je hora Doi Inthanon, ktorá je najvyššou horou Thajska. V parku je vysoká vlhkosť a chladné počasie po celý rok.

Národný park Erawan v Thajsku je známy svojimi vodopádmi a úžasnými prírodnými scenériami. Malebné turistické chodníky sa križujú listnatými lesmi a vedú vaše kroky až k hlavnej atrakcii parku, sedemstupňovému vodopádu Erawan. 1500 metrov dlhý tok vytvára série nádherných kaskád, ktoré striedajú smaragdové jazierka. Vodopád je pomenovaný po Erawanovi, trojhlavom bielom slonovi pochádzajúcom z hinduistickej mytológie. V parku nájdeme aj štyri jaskyne: Mi, Rua, Wang Bahdan a Phartat. Národný park bol založený v roku 1975 a je to 12. národný park Thajska.

Sladký dezert pripravený z ryžovej múky, cukru, kokosového mlieka a sága.

Hellfire je súčasťou Železnice smrti, ktorú postavili vojnoví zajatci počas druhej svetovej vojny. Hellfire alebo Chong Khao Kad je miesto, kde železnica potrebovala preraziť horu, čo bolo naozaj nemožné, ale vojnoví zajatci a robotníci boli nútení použiť ručné vŕtačky, krompáče a lopaty na vytesanie skaly, aby mohol prejsť vlak. 500 metrov dlhý priesmyk bol dokončený za šesť mesiacov v roku 1943, pričom bolo obetovaných veľa životov. V súčasnosti sa už nepoužíva ale stala sa múzeom na vystavenie súvisiacich nástrojov a fotografií o historickej udalosti.

V Kanchanaburi je dedinka Mon, kde žije etnická skupina pôvodom z Mongolska. Sú to prví ľudia, ktorí žili v juhovýchodnej Ázii, čím priniesli civilizáciu do stredného a severného Thajska a centrálneho Laosu pred viac ako 1 200 rokmi. Postupom času boli z týchto krajín vytlačení a sídlili len na severe Thajska a na juhu Barmy. Na barmskú kultúru a písmo mali veľký vplyv. Majú zaujímavé nástroje, ako je kyam, xylofón v tvare krokodíla a harfa saung. Hrajú sa počas tradičných tancov. V súčasnosti zostáva len 1 až 5 miliónov Mon ľudí tejto etnickej skuupiny. Len asi jedna tretina z nich hovorí jazykom Mon a dodržiava svoje tradície a kultúru. V dedine v Kanchanaburi žijú stále tradičným jednoduchým životom. Nevyužívajú takmer žiadnu elektrinu a to málo, čo využívajú, pochádza zo solárnej energie. Dedina bola trochu prispôsobená turizmu, ľudia predávajú svojim návštevníkom tradičné suveníry a jedlá. Pri prechádzke dedinou môžete navštíviť Zlatú skalu, chrám, školu a vidieť tradičné domy na stĺpoch, ktoré ich chránia pred vodou počas obdobia dažďov.