Libanon - krajina cédrových stromov

Ak hľadáte bod v ktorom sa západný svet stretá s východným na Blízkom východe, nemusíte hľadať ďalej. Bejrút síce nie je typické oddychové mesto, v ktorom by ste trávili voľný čas – na to je až príliš preplnené, znečistené a chaotické - ale vďaka svojej energii, duši, rozmanitosti a opojnej atmosfére je prudko návykové. Kľúčovými pamiatkami sú viaceré múzeá, ale čo treba zažiť v Bejrúte je atmosféra - ponoriť sa do uličiek mesta, nasávať jeho atmosféru, prechádzať sa po nábreží s reštauráciami a nahliadnuť aj do nočného života. Keďže Libanon je menšia krajina, práve z Bejrútu sa podnikajú jednodňové výlety do okolia.

Kadíša je skalnaté údolie nachádzajúce sa v severnom Libanone. Jedná sa o jednu z najdôležitejších najskôr osídlených kresťanských oblastí na svete. Slovo "Kadíša" znamená v aramejčine "svätý", údolie je tiež nazývané ako Posvätné údolie Kadíša. V hlbokej skalnatej rokline s dĺžkou 50 km nachádzali útočisko príslušníci maronitskej katolíckej cirkvi už od 5. storočia n. l. Skalnaté útesy im poskytovali priestor pre meditáciu a vzhľadom na zlú dostupnosť tiež ideálny úkryt pred nepriateľskými vojskami. Jedná sa však o jedno z najdôležitejších najstarších kresťanských osídlenia vôbec, o čom svedčí množstvo kláštorov, ktoré sa v údolí nachádzajú. Medzi najvýznamnejšie patria Kláštor sv. Antonia z Qožájá, Kláštor Má Elis, Deir Kanubin a Our Lady of Hauqqa. V týchto kláštoroch a jaskyniach je doposiaľ zachovaný pôvodný ráz mníšskeho obydlia, aj keď niektoré originálne prvky, ako napríklad fresková výzdoba, už nie sú toľko dobre viditeľné.

Tripolis je druhým najväčším mestom a druhým najväčším prístavom v Libanone. Leží zhruba 85 kilometrov na sever od hlavného mesta Bejrút na východnom pobreží Stredozemného mora. Toto starobylé mesto, ktorého dejiny siahajú až do 14. storočia pred naším letopočtom bolo centrom Fenickej ríše a potom patrilo novoasýrskej ríši, Perzskej ríši, Rímskemu impériu, Byzantskej ríši, Chalifátu, ako aj Osmanskej ríši.

Byblos, staroveké prístavné fenické mesto na východnom pobreží Stredozemného mora, leží severne od Bejrútu na území dnešného Libanonu. Najstaršie nálezy datujú existenciu mesta už od 5. tisícročia p.n.l., významné prístavné mesto ťažilo najmä z obchodu s cédrovým drevom a jeho vývozu do Egypta. Okolo roku 2800 pred Kr. bolí okolo mesta vybudované mohutné hradby. Počas dejín bolo mesto súčasťou Babylonskej, Perzskej až po Osmanskú ríšu. Významnými stavebnými pamiatkami mesta sú Chrám s obeliskami (asi 1900 - 1600 pred Kr.), v ktorom sa našli mnohé obetné sošky z doby bronzovej, mnohé vylúpené hrobky vládcov, Mestské centrum (okolo 1800 pred Kr.), Ahiramova hrobka s jeho zdobeným sarkofágom, a rímske divadlo . V roku 1985 bolo mesto zapísané na Zoznam svetového dedičstva UNESCO.

Baalbek je mesto ležiace východne od rieky Litani v libanonskom údolí Beqaa, asi 85 km severovýchodne od Bejrútu. V gréckom a rímskom období bol Baalbek známy aj ako Heliopolis. Mesto je domovom chrámového komplexu Baalbek, ktorý zahŕňa dve najväčšie a najväčšie zrúcaniny rímskeho chrámu: Chrám Bacchus a Chrám Jupiter a je zapísané v ako miesto svetového dedičstva UNESCO od roku 1984.

Sidon je tretie najväčšie mesto v Libanone a leží na stredomorskom pobreží, asi štyridsať kilometrov južne od libanonského hlavného mesta Bejrút. Meno mesta znamená rybolov. Sidon bol osídlený už v dobách raného neolitu a bolo jedným z najstarších a najdôležitejších fenických miest. V priebehu dejín bol Sidon mnohokrát dobytý rôznymi národmi: Asýrčanmi, Babylončanov, Egypťanov, Peržanov, Grékov a nakoniec Rimanmi. Podobne ako ďalšie fenická mestá, aj Sidon dobývaním veľmi utrpel. Keď Sidon padol do rúk Rimanov, začali tu raziť svoje strieborné mince. Za vlády Rimanov bolo v meste vybudované divadlo a niekoľko ďalších monumentálnych pamiatok z tejto doby.

Deir al-Qamar , v preklade „Kláštor mesiaca“, je obec juhovýchodne od Bejrútu. Najstaršia písomná zmienka o Deir el Qamar sa datuje do rokov 1257 a 1260. Počas svojho vrcholu bolo mesto centrom libanonskej literárnej tradície. Dedina je rodiskom mnohých známych osobností, ako sú umelci, spisovatelia a politici. Žili tu ľudia zo všetkých náboženských kruhov a mesto malo mešitu, synagógu a kresťanské cirkvi. Obec je známa svojou mešitou Fakhreddine z 15. storočia, palácom Fakhreddine II a palácom Emira Yusufa Shihaba, v ktorom dnes sídli mestská rada. Synagóga Deir al-Qamar zo 17. storočia je tiež v dedine, hoci je pre verejnosť uzavretá. Obec si zachovala pozoruhodný malebný vzhľad s typickými kamennými domami s červenými strechami. V roku 1945 bola zaradená do pamiatkovej ochrany.