Hotel Rixos Montaza Alexandria

Aj v krajine plnej úžasných chrámov je Abu Simbel niečo zvláštne. Chrámový komplex umiestnený v Núbii na západnom brehu Nílu dal postaviť Ramzes II. ako pamiatku na seba a svoju manželku. Oba chrámy vytesávali robotníci priamo do skaly, čo už samo o seba nebola ľahká práca. Napriek tomu vyzerajú chrámy absolútne kolosálne. Pôsobivá je aj dvadsať metrov vysoká socha Ramzesa II. stojaca pred chrámom. Už sama o sebe upozorňuje na pôsobivosť vnútorných priestorov. Miestnosti sú lemované sochami a basreliéfmi. Abu Simbel je však známy aj pre takmer nepredstaviteľný čin – premiestnenie oboch chrámov v roku 1960. Egypťania museli nájsť nové miesto, pretože hrozilo, že ich zaleje jazero Nasser pri budovaní Asuánskej priehrady. Celá operácia trvala štyri roky. Pripomína vám pohľad naň tak trochu Indianu Jonesa? Nečudujte sa, vo filme Dobyvatelia stratenej archy boli použité kulisy, ktorým bol predlohou Abu Simbel. Hoci chrám turisti navštevujú počas celého roka, 22. februára a 22. októbra sa do chrámu doslova hrnú davy, aby boli svedkami jedinečného divadla, kedy slnečné lúče prenikajú do vnútornej svätyne chrámu a osvetľujú štyri sochy hlboko vo vnútri.

Druhé najväčšie mesto v Egypte sa rozprestiera pozdĺž pobrežia Stredozemného mora v severnej časti krajiny. Jeho nízka nadmorská výška na delte Nílu spôsobuje, že je veľmi citlivé na stúpajúcu hladinu mora. Alexandria je dôležité priemyselné centrum kvôli zásobám zemného plynu a ropovodom zo Suezu. Mesto a je tiež obľúbenou turistickou destináciou, pre svoju históriu. Bola založená v roku 332 p.n.l., Alexandrom Veľkým a po Ríme sa stala druhým najdôležitejším centrom staroveku. Od konca 18. storočia bola Alexandria hlavným centrom medzinárodného lodného priemyslu a jedným z najdôležitejších obchodných centier na svete, a to jednak preto, že profitovala z ľahkého pozemného spojenia medzi Stredozemným morom a Červeným morom, ako aj lukratívneho obchodu s egyptskou bavlnou.

V oáze Siwa sa nachádza Amonov chrám, nazývaný aj ako Chrám predpovedí alebo Chrám Om Obaidah. V staroveku to bol jeden z najznámejších chrámov zasvätených pre boha Amona, ktorý bola postavený v 6. storočí pred Kristom na náhornej plošine Aghurmi, 4 kilometre východne od súčasného mesta Siwa. Chrám leží v najzápadnejšej egyptskej oáze, len 30 kilometrov od líbyjských hraníc v srdci veľkej púšti. Z chrámu sa zachovala len stena zdobená basreliéfmi a obrovská hromada ruín. Chrám dal postaviť faraón Nectanebo II. Žiaľ, jeden z vysokých úradníkov v roku 1897 vyhodil chrám do vzduchu, aby z jeho kameňov postavil schodisko pre policajnú stanicu a dom. Zostali len ruiny rozbitých kameňov a nápisy v gréckom jazyku, väčšinou napísané cestovateľmi v staroveku.

Oáza Bahríja, sa nachádza vo veľkej depresii asi 360 km juhozápadne od Káhiry. Oáza leží vo výške 128 metrov nad morom a má najvyššiu nadmorskú výšku zo všetkých oáz Západnej púšte. Kedysi bola oáza dnom obrovského oceánu. Rozkladá sa na ploche takmer 1 800 km². V najdlhšom bode má 94 km a v najširšom 42 km. V minulosti, keď ľudia z Baharíje chceli ísť do údolia Nílu, často čakali, kým tadiaľ neprešla karavána. Cesta medzi Nílom a oázou trvala tri dni. Pred 145 až 65 miliónmi rokov tu prebiehala vulkanická činnosť a tak sa vytvorili čadičové stĺpy, ktoré dominujú oáze. Baharíja bola obývaná najmenej 10 000 rokov. V súčasnosti má oáza 36 000 obyvateľov a tvorí ju niekoľko malých dedín, z ktorých každá je obklopená palmami a ovocnými stromami. Bawiti je hlavnou dedinou oázy.

Biela púšť leží na západe Egypta, asi 500 km od hlavného mesta Káhiry. Zaberá 300 km2 a nachádza sa medzi oázami Baharíja a Farafra. Pred mnohými miliónmi rokov tu bolo dno oceánu a biele skaly sú pozostatkom morských mikroorganizmov. Vietor a piesok v priebehu storočí zmenili bývalé morské dno. Názov tejto púšte pochádza z vrstvy kriedy a vápenca, ktorá čiastočne pokrýva krajinu. Biela púšť je jedinečné miesto, nič také nenájdete nikde na svete. V noci, najmä keď je terén osvetlený mesiacom v splne, púšť vyzerá ako Arktída so svojou snehobielou krajinou. Môžete tu vidieť útvary pripomínajúce hrady, dómy či veže.

Chrám kráľovnej Hašepsut je starobylé posvätné pohrebné miesto v Egypte. Chrám bol postavený pre osemnástu dynastiu Pharaoh Hatšepsut a je umiestnený pod útesmi v Deir el Bahari, na západnom brehu Nilu pri údolí kráľov. Chrám márnice je zasvätený slnečnému božstvu Amun a nachádza sa vedľa múzejného chrámu Mentuhotepa II, ktorý slúžil ako inšpirácia a neskôr kameňolom. Chrám kráľovnej Hašepsut je považovaný za jednu z ,,neporovnateľných pamiatok starovekého Egypta". Reliéfna socha v chráme Hatšepsut rozpráva o božskom zrodení ženského faraóna - prvého svojho druhu.