Núbia: Miesto, ktoré na žiadnej mape sveta nenájdete, ale objaviť ho môžete s CK SATUR

Za dobrodružným africkým zážitkom vás radi v CK SATUR vypravíme kedykoľvek v roku a to priamo z Bratislavy so skúseným sprievodcom!

Ako štát už dnes Núbia neexistuje, takže ju na žiadnej mape ani nenájdeme. Môžeme však hovoriť o Núbijskej púšti, ktorá je zlatá a jagavá tak na juhu Egypta ako i na severe Sudánu a o Núbijcoch, tmavých krásnych ľuďoch, ktorí sa maznajú vo svojich farebných príbytkoch s nílskymi krokodílmi.

Núbia sa kedysi rozprestierala medzi prvým nílskym kataraktom od Asuánu až po šiesty katarakt v Chartúme. Severná časť Núbie patrila Egyptu až do výstavby Veľkej asuánskej priehrady a následne vzniku Násirovho jazera, ktoré zaplavilo časť púšte, niektoré staroveké chrámy ale aj dediny Núbijcov. Je to jedna z najväčších priehradných hrádzí na svete, ktorá sa ťahá v dĺžke až 500 km. Tieto vodou zatopené oblasti, kedysi obývali Núbijci. Tí však museli byť presťahovaní do nových dedín. Dnes žijú najmä v Asuáne pod veľkou zlatou pieskovou dunou pri Níle. Najjednoduchšie sa ku nim dostanete z najjužnejšieho egyptského mesta Asuán, pričom môžete ku tomu využiť aj plavbu po Níle a zároveň spoznávať faraónsky Egypt.

História Núbijcov siaha až do staroveku a je úzko spojená so starým Egyptom a jeho vtedajším južným susedom, kráľovstvom Kuš. Tento názov sa používa ako synonymum pre Núbiu. Hlavným mestom bola Napata, neskôr Meroe, čím sa núbijská kultúra viac afrikanizovala. Aj keď niektoré prejavy egyptského staviteľstva ako slávne pyramídy v Meroe tu predsa len vybudovali. Toto kráľovstvo väčšinou ovládali práve egyptskí faraóni. Medzi najvýznamnejších patril Ramesse II., ktorý vládol v 13. storočí pred Kristom a celkom na juhu svojej ríše chcel predviesť svoju silu prostredníctvom výstavby chrámov v Abu Simbel. Vládcovia Egypta sa o Núbiu zaujímali pre množstvo zlatých ložísk, a preto túto oblasť nazvali Nebu, čo značí „zem zlata“. Tento názov v hieroglyfoch zdobí množstvo staroegyptských chrámov.

Vedeli ste, že...: V Madride je vystavený Debodov chrám z Núbie.

Počas kresťanského obdobia bola Núbia známa pod názvom Nobatia. Mnoho Núbijcov prijalo kresťanstvo, avšak tvárou v tvár arabskému postupu v Egypte od 7. storočia konvertovali na islam. V 19. storočí Egypt rozšíril svoju kontrolu nad Núbiou ďalej na juh, a začiatkom 20. storočia pri zániku Britského protektorátu bola Núbia definitívne rozdelená medzi Egypt (Dolná Núbia) a Sudán (Horná Núbia).

Najživšou egyptskou kultúrou je práve tá núbijská. Od ich sveta preniknete celkom jednoducho, cez ich „biele srdiečka“ ako zvyknú sami hovoriť. Na ich čokoládovej pleti žiaria biele zuby a obrovské úsmevy. Našťastie si i dnes zachovávajú svoje zvyky. Ich život je skromný tak ako ich príbytky. Radi vás do svojho domu i pozvú, ukážu vám otvorené obývacie priestory, keďže v týchto končinách prší tak dva krát za storočie, jednoduché kuchyne s pecou, kde si pečú výborný chlieb, spálne s farebnými prikrývkami a horné terasy s pekným výhľadom na Níl. Podlahy majú „zlaté“, posypané zlatým núbijským pieskom. Ten každý večer domáca pani vyhladí, aby ráno zistila, kto sa v noci po dome prechádzal. Škorpión či zvodca?

Prechádzku farebnými uličkami a medzi domami z nepálených tehál s kupolami vám na každom kroku spestria Núbijci. Ženy odeté do čiernych i pestrých šiat, nádherné deti behajúce za vami s núbijskými matrioškami, obchodníci núkajúci núbijské korenie. Medzi nimi nájdete aj alchymistov.

Radi posedávajú na priedomí, rozprávajú sa, pozorujú dianie, popíjajú núbijský čaj, alebo sa v opojnom tranze venujú chytľavým rytmom, hrajú na „oud“, čo je drevená gitara v tvare hrušky, alebo „douff“, čo je zas nízky bubon. Radi tancujú v skupinách mužov a žien. Ženy sa rady zdobia náhrdelníkmi, náušnicami a tetujú sa hennou. Za pár eur vám na ruku nakreslia aj „Picassa“.

Každý Núbijec vás rád pozve na čaj ku nemu domov. Okrem čaju vždy pridajú na koštovku aj ich čerstvý teplý chlieb. Ten jedávajú so sladkou melasou, halwou či veľmi slaným syrom. To, čím vás však bude ich domácnosť fascinovať, sú živé krokodíly. V našich domoch visia niektorým trofeje medveďa či jeleňa, tu sú to však nílske krokodíly. Milujú ich aj živých. Chová si ich väčšinou každá domácnosť vo vybetónovaných bazénoch. Preto sa nezľaknite, keď ich v obývačke uvidíte. Niekto má dva, tri, ale aj desať. S tými najmenšími, ktorým zviažu papuľku sa môžete pomaznať a odfotiť.

Pri núbijskej dedine na západnom brehu Asuánu pri starej priehrade je i pekná zlatá pláž. Domáci i turisti sem chodia za príjemným osviežením. Voda Nílu aj v tých najhorúcejších mesiacoch v roku je chladivá. Môžete tu vysadnúť na ťavu a prejsť si svojich pár púštnych metrov cez dunu alebo i cez dedinu.

Okolie dediny je tu priam idylické. Toto je nílsky katarakt, tvoria sa tu pereje, voda sa víri medzi veľkými balvanmi, člny rybárov brázdia životodarnou riekou, aby ulovili ryby. Ich modré drevené člny ukryté medzi tŕstím pôsobia akoby tu zastal čas. Započúvajte sa do zvukov prírody, pozorujte volavky, kormoránov, vodné byvoly a pri západe slnka si štrngnite ibištekovým čajom "karkade". Takéto miesto na Zemi nájdete len tu. 

Veríme, že sme vás presvedčili, že dovolenka v Egypte je skvelou voľbou na objavovanie celkom neznámej Núbie. Radi vám pri výber poradíme, lebo na starostlivosť od CK SATUR nemá nikto.