Midvagur
Faerské ostrovy tvorí osemnásť ostrovov sopečného pôvodu uprostred severného Atlantiku a hlavnou postavou ich príbehu je takmer nedotknutá príroda. Patria k najmenej navštevovaným miestam Európy a drsná severská krajina tu ponúka skutočný únik od civilizácie. Či už sa prejdeme uličkami hlavného mesta, alebo niektorého z takmer neobývaných...
VIEDEŇ - FEARSKÉ OSTROVY
Z Viedne odletíme cez Kodaň na Faerské ostrovy. Pri dedine Miðvágur leží „Jazero nad morom“ Sørvágsvatn, najväčšie jazero súostrovia. Z útesu Trælanípa to vyzerá, akoby sa jeho hladina vznášala stovky metrov nad oceánom, v skutočnosti je však len asi 30 metrov nad morom. Všimneme si aj „Prst trollej ženy“, 313 metrov vysoký skalný ihlan, na ktorého vrchol sa doteraz dostalo len jedenásť ľudí. Podľa rozprávania naň jeden muž v roku 1844 vyliezol, aby zamával dánskemu korunnému princovi plaviacemu sa okolo. Dole zistil, že na vrchole zabudol rukavicu, vyšplhal sa po ňu znova a pri druhom zostupe sa zrútil. Minieme Sandavágur, poslednú dedinu pred podmorským tunelom, ktorý nás privedie na ostrov Streymoy do Vestmanny. Navštívime Múzeum Faerských ság so životom na ostrovoch od prvých osadníkov až po súčasnosť a loďou preskúmame útesy Vestmannabjørgini. Podvečer si prejdeme Tórshavn od pevnosti Skansin cez vládnu štvrť až k prístavu. Vládna štvrť leží na polostrove Tinganes, kde sa vikingskí osadníci schádzali na snem už v 9. storočí. Patrí tak k najstarším miestam parlamentných zhromaždení na svete a faerská vláda tu sídli dodnes.
TÓRSHAWN - KIRKJUBOR - NÓLSOY - SAKSUN - TJORNUVIK
Druhý deň na ostrovoch, kde počuť len ticho, začneme v dedinke Kirkjubøur, ktorá bola v stredoveku náboženským centrom súostrovia. Stojí tu kostol sv. Olafa, nedokončená katedrála sv. Magnusa a statok Kirkjubøargarður, jeden z najstarších stále obývaných drevených domov na svete. Stromy na ostrovoch nerastú, a tak sa hovorí, že drevo naň priplávalo z Nórska už očíslované a pripravené na stavbu. Od roku 1550 v ňom žije rodina Paturssonovcov, dnes už sedemnásta generácia. V Tórshavne dokončíme prehliadku mesta a trajektom sa presunieme na ostrov Nólsoy s najväčšou kolóniou vtákov - víchrovníčkov na svete. Spoznáme malebnú dedinku a múzeum s loďou Diana Victoria. V tomto člne sa miestny námorník Ove Joensen rozhodol doveslovať až do Kodane. Prvé dva pokusy sa skončili na Shetlandách, no v roku 1986 to sám dokázal za 41 dní. V Kodani aj doma na Nólsoy ho vítali tisíce ľudí a Dáni ho prezývali Ro-Ove, teda Veslujúci Ove. Svetlo majáku Bordan vidno až do diaľky 30 km. Popoludní sa vydáme do dedinky Saksun a k pobrežiu prejdeme okolo Saksunskej zátoky. Uvidíme aj 140 metrov vysoký vodopád Fossá a navštívime dedinku Tjørnuvík s výhľadom na morské útesy Obor a Čarodejnica. Podľa povesti ich poslali z Islandu, aby Faerské ostrovy odtiahli na sever. Čarodejnica uviazala lano o horu, tá však pri prvom ťahu pukla, a keď sa s ňou trápili celú noc, zastihlo ich ranné slnko a premenilo na kameň. Odvtedy stoja v mori a hľadia k Islandu.
KLAKSVÍK - KÁLSOY - VIDAREIDI - ENNIBERG
Presunieme sa do Klaksvíku, druhého najväčšieho mesta súostrovia. Pri jeho prehliadke pochopíme, ako pevne sú miestni pripútaní k svojej námornej kultúre. Loďou sa preplavíme na ostrov Kalsoy so zastávkou pri soche Kópakonan. Podľa legendy tulene raz do roka, v noci na Troch kráľov, zhadzovali kožu a v ľudskej podobe tancovali na brehu. Mladík z Mikladaluru ukryl kožu jednej z nich a tulenia žena sa stala jeho manželkou. Keď ju po rokoch našla, vrátila sa do mora. Leganda pokračuje a zvyšok sa dozviete počas zájazdu od sprievodcu. Nenáročným terénom prejdeme k majáku Kallur nad dedinkou Trøllanes. Nakrúcali sa tu zábery pre bondovku Nie je čas zomrieť z roku 2021 a pri majáku dnes stojí aj symbolický náhrobný kameň Jamesa Bonda. Pokračujeme do najsevernejšej dediny Viðareiði a na záver oboplávame Enniberg, druhý najvyšší útes Európy.
MYKINES - VÁGAR - GÁSADÁLUR
Dnes zájdeme ešte ďalej na západ. Najzápadnejší ostrov Mykines je malý a skromný, no v lete na ňom hniezdia státisíce morských vtákov. Nájdeme tu najväčšiu kolóniu mníšikov bielolících, ľudovo papuchalkov, na Faerských ostrovoch, približne 125 000 párov, a na ostrovčeku Mykineshólmur aj jedinú kolóniu súl bielych na celom súostroví. Počas príjemnej túry si skúste predstaviť, že na ploche 10 km² žije len hŕstka stálych obyvateľov, v roku 2025 ich bolo deväť. Na ostrove Vágar sa zastavíme v dedinke Bøur, ktorá je síce malá, ale plná veľkých výhľadov, a v dedinke Gásadalur. Tá sa pýši vodopádom Múlafossur, ktorý padá z útesu priamo do oceánu, a chutnými miestnymi koláčmi s kávou. Podľa legendy dedinu založila mocná žena Gæsa, ktorá musela darovať svoj statok v Kirkjubøure biskupovi ako pokánie za to, že v pôste jedla mäso.
EYSTUROY - GJOGV - SLAETTARATINDUR - VIEDEŇ
Dopoludnie venujeme ostrovu Eysturoy, druhému najväčšiemu a najľudnatejšiemu ostrovu súostrovia. Jeho meno znamená Východný ostrov, je hornatý a ponúka výhľady na celé súostrovie. Cestou sa zastavíme pri futbalovom štadióne v Toftire, ktorý sa spája s najslávnejším príbehom faerského športu. V septembri 1990 odohrala faerská reprezentácia amatérov svoj prvý súťažný zápas, a to proti Rakúsku, ktoré sa práve vrátilo z majstrovstiev sveta. Hrať sa muselo vo švédskej Landskrone, pretože na ostrovoch nebolo trávnaté ihrisko podľa noriem UEFA. Faerčania vyhrali 1 : 0 a jediný gól strelil Torkil Nielsen, ktorý sa živil ako predavač v stavebnej firme. V Toftire hneď v novembri začali stavať trávnaté ihrisko a v októbri 1991 ho otvorili zápasom reprezentácie. Navštívime dedinku Gjógv, pomenovanú podľa 200 metrov dlhej rokliny, ktorá jej slúži ako prírodný prístav. Ak nám to počasie dovolí, vystúpime na najvyšší vrch Faerských ostrovov Slættaratindur (882 m). Jeho meno znamená Plochý vrchol a za jasného dňa z neho vidno všetkých osemnásť ostrovov. Potom sa rozlúčime s ostrovmi ticha, presunieme sa na letisko a odletíme do Viedne.
Faerské ostrovy tvorí osemnásť ostrovov sopečného pôvodu uprostred severného Atlantiku a hlavnou postavou ich príbehu je takmer nedotknutá príroda. Patria k najmenej navštevovaným miestam Európy a drsná severská krajina tu ponúka skutočný únik od civilizácie. Či už sa prejdeme uličkami hlavného mesta, alebo niektorého z takmer neobývaných ostrovov, všade nás bude sprevádzať pokoj a ticho. Z útesov padajú vodopády priamo do mora a po zelených svahoch sú rozosiate farebné domčeky s trávnatými strechami.
Počas tohoto zájazdu bývame v 4* hoteli Foroyar
Raňajky v cene zájazdu
Leteckú dopravu s prestupom vrátane servisných a letiskových poplatkov
Transfer BA – letisko – BA
Dopravu mikrobusom počas programu
Všetky miestne trajekty
4 x ubytovanie s raňajkami v 4* hoteli
Sprievodcu CK SATUR
Doplatok za jednolôžkovú izbu
Fakultatívne aktivity
Stravu a nápoje mimo uvedenej
Vstupy do objektov
Cestovné poistenie
Faerské ostrovy, hoci nie sú súčasťou Európskej únie, umožňujú Slovákom vstup do krajiny s platným občianskym preukazom. Ten však musí byť platný aj po návrate z krajiny. Pokiaľ cestujete s deťmi mladšími ako 15 rokov, ktoré ešte občiansky preukaz nevlastnia, je potrebné aby so sebou mali platný cestovný pas.
Termín si môžete vybrať z grafu alebo filtra nižšie
Načítava sa denný graf cien
Načítava sa mesačný graf cien
Načítavajú sa termíny
Vybrané hodnotenia našich zákazníkov.
Skupina 18 malých ostrovov ležiacich medzi Islandom a Nórskom sa vyznačuje úchvatnou prírodou, pokojnou atmosférou aj v mestách a mimoriadne priateľskými obyvateľmi.
Tieto lákavé destinacie a lokality sme vybrali len pre vás.
Sušené ryby a fermentované jahňacie mäso, ovčia hlava, čerstvý losos, ale aj pizza či hamburger – to je dnešná faerská kuchyňa. Určite medzi cestovateľské zážitky patrí aj ochutnávka miestnych špecialít. Faerský jedálny lístok určite nesklame a ponúka širokú škálu jedál, od tradičných až po jedlá ovplyvnené inými kultúrami.
Malebná dedina prináša návštevníkom mnoho tajomných zákutí, v kontraste s veselou atmosférou lokality. Na celkovom pozitívnom dojme určite pridáva aj farebnosť miesta, kedy jednotlivé pestrofarebné domčeky obklopuje na každom rohu zelený koberec. Lámavé útesy vnášajú romantického ducha a je obdivuhodné, že aj v dnešnej uponáhľanej dobe prinútia ľudí zastaviť sa a užívať si krásy prírody.
Ak túžite po osobnejšom prístupe, vyskúšať môžete „Heimablídni“ – teda domácu pohostinnosť, kde môžete stolovať v domoch faerských rodín.
Kirkjubøur je najjužnejšia dedina na ostrove Streymoy. Práve v tejto dedinke sídlia najdôležitejšie historické pamiatky Faerských ostrovov - zrúcanina katedrály Magnus z roku 1300, kostolom sv. Olava (Olavskirkjan) z 12. storočia a jeden z najstarších zachovaných drevených domov (ak nie najstarší) s názvom Kirkjubøargarður z 11. storočia.
Miðvágur je malá dedinka s 1046 obyvateľmi. V Miðvágur nájdete jeden z najstarších domov na ostrove Vágar. Volá sa Kálvalíð a pôvodne, okolo roku 1600 a neskôr slúžil ako domov pre mnoho kňazov. Jednoducho povedané o tomto dome nájdeme množstvo príbehov a aj samotný dom by nám vedel neúrekom porozprávať. Vzhľadom na vysoký počet britských vojakov, ktorí tu bojovali počas druhej svetovej vojny, má Miðvágur aj samostatný cintorín, kde padlí odpočívajú. Okolie ponúka krásne scenérie.
Tradičné faerské jedlá častejšie zahŕňajú mäso, ryby a zemiaky. Tieto hlavné ingrediencie sa pripravujú a podávajú rôznymi spôsobmi. Medzi obľúbené jedlá patrí jahňacie, ryby, ražný chlieb, krvavničky. Na ostrovoch sa pestujú zemiaky, mrkva, repa, reďkovky. Pôvodne sa tu nevyskytovali suchozemské cicavce, a tak napríklad králik bol dovezený z Nórska.
Inšpirujte se na dovolenku na našom blogu