Španielsko má trofej, Portugalsko má dušu: komu fandíte vy?

Lisabon vás očarí skôr, než si to vôbec stihnete uvedomiť. Mesto siedmich pahorkov, kde sa medzi úzkymi uličkami ozýva melancholické fado, má za sebou príbeh dlhší, než by ste čakali. Už dávno pred nami tu kotvili Féničania, neskôr Rimania, ktorí ho poznali ako Olisipo, a po nich Maurovia, ktorí mu dali jeho typický južanský charakter. Keď sa prejdete starou štvrťou Alfama, máte pocit, že sa tu čas trochu zasekol. A potom si uvedomíte, že práve odtiaľto kedysi vyrážali moreplavci meniť svet. Vasco da Gama sa tu nalodil na svoju cestu do Indie a Portugalsko sa na chvíľu stalo stredobodom diania. Aj po ničivom zemetrasení v roku 1755 sa Lisabon dokázal postaviť na nohy a dnes pôsobí elegantne a vznešene.

Madrid je úplne iný príbeh. Tu vás nečaká žiadne pomalé zoznamovanie, ale rovno vás vtiahne do deja. Kedysi to bolo len malé arabské opevnenie menom Mayrit, no v 16. storočí sa z neho rozhodnutím kráľa Filipa II. stalo hlavné mesto. A odvtedy ide naplno. Madrid bol centrom ríše, nad ktorou „slnko nikdy nezapadalo“, a ten pocit veľkoleposti v ňom zostal dodnes. Stačí prejsť okolo kráľovského paláca alebo sa zatúlať do múzea Prado, kde na vás pozerajú tie najväčšie mená európskeho umenia. Ale Madrid nie je len história za vitrínou, je to mesto, ktoré žije na ulici. Kým Lisabon vás jemne spomalí a nechá dýchať, Madrid vás chytí za ruku a nepustí.

Algarve je miesto, kde sa veci dejú pomalšie a presne tak to má byť. Stojíte na zlatých útesoch, pod vami sa Atlantik triešti o skaly a na chvíľu nemáte potrebu nič riešiť. Medzi dramatickými skalnými oblúkmi sa ukrývajú pláže, ktoré pôsobia takmer nedotknuto, akoby ste ich objavili náhodou. Tento región si dlho chránil svoju autenticitu, a je to cítiť v malých rybárskych dedinkách aj v pokojnej atmosfére večerov. Žiadny stres, len rytmus mora a slnka. Algarve je príbehom o dovolenke a poznávaní.

Andalúzia je úplne iný svet, kde sa žije naplno. Už pri prvých krokoch cítite, že ste v regióne, kde sa miešajú kultúry, chute aj emócie. Flamenco nie je len tanec, je to príbeh, ktorý sa odohráva priamo pred vami v uliciach miest. V Granade stojíte pred Alhambrou, majestátnym palácom z 13. storočia, a uvedomíte si, aké hlboké stopy tu zanechala arabská civilizácia. Sevilla vás vtiahne do ulíc plných hudby a života, Córdoba vás zas prenesie do čias kalifátu, keď bola jedným z najvýznamnejších miest Európy. Toto je Španielsko ako Tisíc a jedna noc s vôňou pomarančovníkov a ozvenou arabských palácov.

Porto je o víne a láske. Zídete dole k rieke Douro, kde sa kedysi nakladali sudy s portským vínom na lode smerujúce do Anglicka, a zrazu sa ocitnete uprostred starého príbehu. Už v 17. storočí sa práve tu začal písať príbeh vína, ktoré preslávilo Portugalsko po celom svete. Prejdete sa po ikonickom moste Dom Luís I., ktorý navrhol žiak Gustava Eiffela, a pod vami uvidíte pulzovať rieku aj mesto. Úzke uličky, modré azulejos na stenách a staré domy, ktoré pamätajú obchodníkov aj moreplavcov sú poznávacou značkou mesta.

V Barcelone keď vyjdete do ulíc, máte pocit, že ste sa ocitli v galérii pod otvoreným nebom. Toto mesto s katalánskym rytmom začalo svoju púť ako nenápadná rímska osada Barcino. Dnes je z nej metropola s vlastným tempom, jedinečnou architektúrou a štadiónom, ktorý plní sny futbalových fanúšikov, a to najmä teraz, keď Španielsko žije radosťou z majstrovského titulu. Gaudí tu zanechal stopu, ktorú nemožno prehliadnuť. Jeho Sagrada Família rastie od roku 1882 a stále vyzerá, akoby popierala zákony architektúry.

Tenerife, najväčší z Kanárskych ostrovov, pôsobí ako jeden veľký dobrodružný park. Nad všetkým sa dvíha Teide, majestátna sopka a zároveň najvyšší vrch Španielska, ktorá dala ostrovu jeho dramatickú silu. Keď sa prechádzate po národnom parku, krajina vyzerá miestami ako mesačný povrch, ktoré zdobia lávové polia, skalnaté planiny s rôznymi farbami. Stačí sa však presunúť na sever a zrazu ste v zelených lesoch a medzi farebnými domčekmi, ktoré pamätajú časy starých kanárskych osád. Tenerife je o kontrastoch, kde sú čierne pláže, divoká príroda, rušné rezorty aj tiché dedinky.

Madeira je iný typ dobrodružstva. Prezývka „ostrov večnej jari“ nie je marketingový slogan, lebo jar tu prežívate stále. Miestni si už v 16. storočí vymysleli geniálny systém levád - úzkych zavlažovacích kanálov, ktoré privádzajú vodu z vlhkého severu na suchší juh. Dnes po nich kráčajú turisti a vďaka nim sa dostanete do miest, kam by ste sa inak nedostali, aj cez tunely, popri vodopádoch, po okraji strmých útesov. Okolo vás je hustá zeleň, vavrínové lesy, kvety po celý rok a výhľady na oceán, ktorý je vždy niekde na dohľad.

Azory sú ako tajný klub pre cestovateľov, ktorí nechcú len „byť pri mori“. Prvý dojem? Zelené kopce, kráterové jazerá a hmla, ktorá sa prelieva cez krajinu tak, akoby si s ňou príroda robila vlastné divadlo. Prejdete pár zákrut a zrazu stojíte nad azúrovým jazerom uprostred dávno vyhasnutého vulkánu. Miestni tu žijú pokojne, bez veľkého turistického ruchu, a vy máte pocit, že ste v Európe, ktorá sa nikam neponáhľa. Nadchnú vás tu termálne pramene, staré prístavy, malé mestečká a divoký oceán.

Gran Canaria hrá úplne inú ligu. Stačí sa pozrieť na mapu: na juhu vás čakajú duny Maspalomas, kde máte pocit, že stojíte uprostred malej púšte pri oceáne, vo vnútrozemí sa cesta krúti cez hory a dedinky, ktoré ukazujú autentickú kanársku tvár. Na severe zas nájdete mestá, kde sa žije každodenný tradičný ostrovný život. Gran Canaria je taký „kontinent v malom“, ktorý má pláže, hory, mestá, zábavu aj pokoj. Kým Azory sú tajný tip pre tých, čo milujú divokú prírodu, Gran Canaria je istota pre tých, čo chcú mať všetko poruke.

Portugalsko predstavuje na jazyku chuť oceánu a jednoduchosti. Na pobreží vás skoro všade privíta sušená a solená treska „bacalhau“, ktorú pripravujú na desiatky spôsobov, vraj na každý deň v roku. K tomu pridajte sardinky pečené na grile, ktoré rozvoniavajú uličkami Lisabonu, a máte na tanieri čistý Atlantik.

V Porte si dajte „francesinhu“, poriadny sendvič pre hladného cestovateľa, ktorý je naplnený mäsom, klobásou a šunkou, preliaty omáčkou a zapekaný so syrom. Toto jedlo vzniklo ako portugalská odpoveď na francúzske croque-monsieur. K tomu samozrejme portské víno, ktoré je ideálnym spoločníkom k dezertu. Nezabudnite ani na malé krémové koláčiky s karamelizovaným povrchom „pastel de nata“ , ktoré si najlepšie vychutnáte ešte teplé v lisabonskom Beléme.

Španielsko na tanieri je malá fiestа v každom chode. V Andalúzii vás privítajú drobné porcie „tapas“, ktoré si možno objednáte po jednom, až kým nevznikne celá večera. Olivy, jamón, syry, morské plody všade chutia výborne. A potom príde Barcelona, katalánska hviezda, kde určite ochutnajte jednoduchý opečený chlieb s rajčinou a cesnakom, ktorý vám prinesú takmer v každom bare k vínu či káve. Skvelou voľbou je aj „fideuà“, čiže „paella naopak“, kde ryžu nahradia krátke rezance a pridajú morské plody. Na sladký záver si dajte „crema catalana“ s karamelovou krustou, ktorá je miestnou pýchou.

Kým Portugalsko vsádza na pokojný pôžitok a chute oceánu, Španielsko hrá na temperament, zdieľanie a nekonečné ochutnávanie. A najlepšia správa? V tomto súboji nemusíte vyberať stranu, celkom stačí si dať čas a priestor na oba gastronómie. Lebo tento súboj vám vyjde 1:1.

Španielsko možno dnes drží trofej, ale Portugalsko má stále svoje čaro. Pravda je jednoduchá: V tomto prípade Pyrenejský polostrov nie je o víťazovi, ale o zážitkoch, ktoré sa nedajú porovnať, len zažiť.

Takýto príbeh Španielska, Portugalska a ich ostrovov najlepšie vynikne vtedy, keď ho vedie niekto, kto ho pozná „z terénu“. S nami necestujete len podľa mapy. Cestujete so sprievodcom, ktorý vie, kde sa oplatí odbočiť z hlavnej ulice, ktorý výhľad nevynechať, kde ochutnať miestne špeciality a kedy si dopriať chvíľu ticha na vyhliadke nad oceánom. K tomu komfort overených hotelov, pohodlné presuny, premyslené programy. Radi vám pri výbere poradíme, lebo na starostlivosť od Saturu nemá nikto.