Južné Taliansko a Sicília: Divoká duša Stredomoria

Cesta talianskym juhom bude pre vás ako kniha otvorená na strane plnej vášne, akoby sa rímske légie stretli s arabskými karavánami, či normanskí králi pili víno z Etny a Napoleon sníval svoj veľký sen. Tu história nie je v múzeách, ale v každej uličke, každom súste domácich cestovín a každom pohľade na tyrkysové more od Vezuv, ktorý v roku 79 n. l. pochoval Pompeje pod popolom, po grécke chrámy Agrigenta z 5. storočia pred Kr., kde sa dnes kocháte západom slnka s pohárom sicílskeho najlepšieho vína Nero d'Avola. Dovoľte nech sa tieto staroveké ruiny stanú kulisou pre vaše životné objavovanie a vulkanická energia dobije dušu a naladí na tóny života, ktoré liečia.

Amalfi je mestečko na pobreží, kde sa pastelové domy s kvetinovými balkónmi kaskádovito týčia nad tyrkysovým morom a úzke schodiskové uličky vedú k skrytým plážam a citrónovým sadom. Tu sa v 9. storočí zrodila námorná republika bohatšia než Benátky. Preto tu majetní obchodníci postavili katedrálu sv. Ondreja. Jej arabsko-normanské mozaiky priťahujú pozornosť už pár storočí. Dnes láka na pomalé prechádzky, pochlipkávanie čerstvého citrónového džúsu, plavby sa na lodi k morským jaskyniam či večerné posedenia s jasne žltým Limoncellom na námestí. 

Vraj najfotogenickejšie talianske miesto je Positano. A to celkom právom. Je ako pastelový vodopád zosunutý z útesov do tyrkysového objatia mora. Hodiny by ste sa dívali, ako sa ružové, žlté a biele domy kaskádovito týčia nad úzkou plážou a pod klenbami citrónovníkov. Úzke schodiskové uličky vás dovedú ku mólu pre bohatých. Cítiť tu vzrušenie zo života a ľudských osudov. Je to ikona Amalfského pobrežia, kde sa „dolce vita“ žije pomaly, s vôňou levandule, špliechajúcim morom a pocitom, že ste súčasťou malebného obrázka, ktorý sa nezmení ani po rokoch.

Je rok 79 n. l. a Plínius Mladší sa pýta: „čo to je za oblak“? Nad Vezuvom sa rodí začiatok konca pre Pompeje. Tie po výbuchu ostali zakonzervované popolom. Ale keď nimi prejdete, zistíte, že sú ako stroj času kde cítite dych zeme pod nohami. Upútajú vás fresky na stenách, chrámy, domy či pekárne s uhlíkmi a dvetisícročným pečivom, „grafity“ lásky na stenách. Môžete tu kráčať po kamenných uliciach, kde kedysi prechádzali obchodníci, rímske krásky, gladiátori sa pripravovali na súboj a víno tieklo v hostincoch prúdom. Pompeje nie sú iba múzeum, sú živým srdcom zabudnutého Ríma, kde vám ostane tak trochu smutno za jeho márnym osudom. 

Zaujímavé je pozrieť si aj sadrové odliatky, ktoré odborníci nazývajú „odtlačky bolesti“, lebo zachytávajú polohu v akej sa dotyčná osoba nachádzala v deň, keď Pompeje pokryl popol, ktorý následne pod vplyvom pyroklastických prúdov stuhol.

Tak trochu pripomína spiaceho obra, ale Vezuv zrodená pri úpätí Neapola je stratovulkán vysoký 1 281 metrov. V ňom kráter Gran Cono dodnes hlasno kričí príbeh z roku 79 n. l., keď výbuch pochoval Pompeje a Herculaneum. Dnes sa týči nad Neapolským zálivom ako živá hrozba Európy, ktorá o sebe dala vedieť už 50 krát, s poslednou erupciou v roku 1944. Po prašnom chodníku sa dostanete k okraju krátera, kde stále cítiť síru vo vzduchu a fascinujú lávové polia a v diaľke sa akoby z mora plazí Neapol. Áno, v tom „mafiánskom“ Neapole, kde najlepšie chutí pizza Margherita vynájdená v roku 1889 pre kráľovnú Margaritu, s čerstvými paradajkami z Piana di Campania.

Pokojná, vznešená a jednoducho celkom iná. Aj tak sa dá charakterizovať Apúlia, región na opätku „Talianskej čižmy“. Buďte zvedavý a vkročte do mesta Alberobello, kde za zaručene budete cítiť ako vo filme o hobitoch a to pre domy s názvom „trulli“. Tieto kruhové kamenné domy postavené v 17. storočí sú biele ako sneh a majú kužeľovité kamenné strechy. Zdobia ich mystické symboly hviezd a očí proti zlým duchom. Život v Alberobelle sa točí okolo 1 400 domčekov, kde je možné nahliadnuť. Niektoré slúžia ako múzeá, v iných sa predávajú rôzne suveníry. Tie s vôňou tymianu či chuťou mandlí sú najlepšie. Štvrť Rione Monti je viac turistická, ak chcete autentickejšiu, potom sa prejdite cez Riona Aia Piccola, ktorú býva asi 1 500 ľudí. 

Túžite po krásnej kultúre? Tak potom vás cesty dovedú do Lecce, prezývanej aj „Florencia juhu“. Toto barokové mesto zdobia pieskovcové fasády katedrály Santa Croce a baziliky Santa Maria Maggiore. Explodujú tu kvetinové reliéfy, anjeli a morské motívy. Úzke uličky lemované palácovými budovami vás dovedú k amfiteátru z 2. storočia a hradu Karla V., kde cítite vôňu kvetov a čerstvého chleba z pekární. Na Piazza del Duomo si vychutnajte teplý vanilkový koláčik „pasticciotto“ s kávou. Za bránami mesta narazíte na olivovníky staré dvetisíc rokov, vinice rozžiarené slnkom a malé krčmičky „osterie“, kde si od domácej pani „nonny“, objednajte cestoviny „orecchiette“.

Apúlia má tyrkysový „Karibik“. Je ňou pláž Torre dell'Orso.

Sedem vulkanických perál v Tyrrhenskom mori vyzerá akoby ich tam hodili dávni bohovia. Liparské ostrovy sú ohnivým rajom pri Sicílii, kde láva a okolité vlny spievajú od gréckych čias. Smaragdové zátoky a pláže lákajú na relax a kúpanie v horúcich prameňoch vyvierajúcich priamo v mori. Na ostrove Lipari ochutnajte ryžové guľky „arancini“ či čerstvé úlovky od miestnych rybárov. Na Vulcano to síce smrdí po síre, ale prírodné úkazy spiacej sopky sú skvelou geologickou návštevou zemských dianí. Panarea vám trošku pripomenie Santorini. Je o luxuse, okázalých jachtách, slávnych a bohatých. Najkrajší liparský ohňostroj zažijete večernou plavbou ku Stromboli, ktorý chrlí žeravú lávu. Je to zážitok na celý život. 

Po všetkých tých historických „prehreškoch“ je Sicília vrstvená ako tiramisu, od fenických osád z 8. storočia pred n. l., cez grécke chrámy v Agrigento, arabsko-normanské mešity v Palerme, až po Syrakúzy, ktoré miloval Platón aj Archimedes, lebo v týchto miestach sa rodila filozofia. Etna so svojou výškou 3 357 metrov dominuje Sicílii a výlet lanovkou a terénnym autom k vrcholu budete vnímať ako tanec s ohňom. Aj keď sopečný výbuch v roku 1669 zničil Cataniu, dnes vínam daruje minerálnu silu a do čaší vlieva skutočný „nápoj bohov“. Pistáciová zmrzlina vám bude najviac chutiť v mestečku Taormina a pri pohľade na dvetisíc ročné grécke divadlo si predstavíte aké sa tu diali prenádherné scény s Etnou v pozadí. Starovekí mudrci to ani lepšie nemohli vymyslieť. 

Poľahky zistíte, že južné Taliansko žije jedlom. V Neapole je to pizza, v Amalfi chrumkavé lístkové pečivo s ricottou „sfogliatella“, v Taormine turibičky „cannoli“, cestoviny s baklažánom „pasta alla norma“. Ako chutné suveníry si môžete priviesť pistácie z Bronte, čokoládu z barokového mesta Modica či vína z Etny. 

Juh Talianska sa javí ako autentický chaos v historickom luxuse a pomalom tempe. Miestne festivaly svätých s ohňostrojmi, jazdy na skútroch po úzkych uliciach, popíjane kávy na rohu ulíc, zvuky taliančiny a to prepojenie minulosti s prítomnosťou celkom stačia na „sí, sí“. Dajte aj vy svoje „áno“ Taliansku. 

Radi vám pri výbere vašej dovolenky v CK SATUR poradíme. Na Taliansko sme špecialisti už viac ako 100 rokov! S nami cestujete v overných a kvalitných službách a s TOP sprievodcom.