Veľké egyptské múzeum v Gíze: sprievodca po najväčších pokladoch starovekého Egypta

Veľké egyptské múzeum, skrátene známe ako GEM, nie je len ďalšia zastávka pri Káhire. Je to miesto, kde vzdávate hold veľkému príbehu Egypta a teda aj civilizácii, ktorá postavila pyramídy, vytvorila vlastný obraz večnosti a po tisícročia fascinuje svet. Múzeum stojí pri Gíze, len niekoľko kilometrov od Veľkých pyramíd, a práve táto poloha z neho robí viac než výstavný priestor. Je to moderná brána ku kultúre, ktorá vznikala v tieni monumentov, čo dodnes stoja ako dôkaz ľudskej odvahy, viery a technickej geniality.

Ak chcete pochopiť GEM, musíte sa najprv pozrieť na pyramídy. Pyramídy v Gíze sú symbolom starovekého Egypta, vrcholom kráľovskej moci a jedným zo siedmich divov starovekého sveta, ktorý prežil až do dnešných dní. Vznikli približne okolo roku 2550 pred n. l. a dodnes predstavujú niečo, čo presahuje samotnú architektúru. Sú pre nás večnou ikonou civilizácie, ktorá verila, že smrť nie je koniec, ale prechod do iného sveta.

Egypt má tisíce artefaktov, ktoré sa už do starého múzea nezmestili. Už pred dvomi desaťročiami padlo rozhodnutie postaviť nové, veľké múzeum. A tak sa nielen Egypt dočkal, ale aj celý svet. Až budete pred ním stáť, možno vo vás vyvolá pocit, že to nie je len luxusná výstavná skriňa plná starých artefaktov, ale pokračovanie príbehu o egyptskom staroveku. Tam hore na náhornej plošine vidíte veľké hrobky kráľov, ktorí chceli žiť naveky a dole, v modernom múzeu, vidíte predmety, ktoré mali túto večnosť sprevádzať. Možno sa vám pri prehliadke do uší dostanú slová ako "Kemet" či "Tameri" (staroegyptské názvy pre Egypt), "maat" (spravodlivosť), "anch (kríž života)", Amon (boh), tak to ste potom na správnom mieste k pochopeniu krajiny, ktorá bola lídrom vtedajšieho sveta. Bohatá, slávna, neporaziteľná a jej rozloha bola dvakrát taká ako je dnes.

Návštevu GEM si treba predstaviť ako postupnú cestu. Začína sa vo veľkej vstupnej hale, kde stojí monumentálna socha Ramessa II., faraóna, ktorý pred viac ako tritisíc rokmi učinil divy. Reč je o kráľovi, ktorý nechal postaviť napríklad Abu Simbel, stĺpovú sieň v Karnaku alebo Ramesseum na západnom brehu Luxoru. Obdivovať môžete nielen jeho sochy, ale aj jeho mená, napísané v hieroglyfoch v "kartuši" (oval), kdekoľvek sa pred ním ocitnete. Prvé zoznámenie s veľkým faraónom vás dovedie k uvedomeniu, že nestojíte len pred „exponátom“, ale pred kráľom, ktorý aj po tisíckach rokov pôsobí ako živá pripomienka slávy dávneho Egypta. Budete mať pred sebou jeho svalnaté a pevné telo, dokonalú tvár, jemný úsmev, kráľovské koruny s kobrou. Za svojej pomerne dlhej 66-ročnej vlády toho stihol dosť. Ak sa chcete pozrieť do jeho tváre, jeho múmiu nájdete v Múzeu egyptskej civilizácie na druhej strane Káhiry.

Až prejdete pár krokov, udivení ako Alica v krajine zázrakov, otvorí sa vám priestor smerom k veľkému schodisku, ktoré je jedným z najpôsobivejších miest celého komplexu. Táto nádherná galéria je tvorená sochami, fragmentmi a kamennými tvárami minulosti. Buď si ich pozriete pešo po svojich, alebo len jednoducho nastúpite na dlhý eskalátor, ktorý vás "prevezie" galériou a vy len budete obdivovať stáročné žulové sochy kráľov a bohov.

Náš tip: Z praktického hľadiska sa oplatí ísť krok za krokom: vstupná hala, veľké schodisko, hlavné galérie a potom špeciálne zbierky. Múzeum je rozdelené do 12 hlavných galérií podľa historických období, takže sa v ňom dá orientovať chronologicky aj tematicky. Ak máte len pár hodín, nechajte si čas minimálne dve hodiny na Tutanchamona, monumentálne sochy a jednu hlavnú galériu.

Najväčším ťahákom je bezpochyby Tutanchamonova kolekcia. Je to súbor viac než 5 000 predmetov z jeho hrobky, ktoré spolu vytvárajú kompletný obraz mladého faraóna a sveta, v ktorom vládol, aj keď síce len krátko. Ako sa hovorí, najmenej známy faraón svojej doby, sa stal slávny až po objavení jeho "skromnej" hrobky v roku 1922 v Údolí kráľov v Luxore. Jeho zlatá maska je vrcholom celej sály. Pristavte sa aj pri zlatom tróne. Na ploche operadla je zobrazený kráľ a jeho manželka Anchesenamon ako mu nežne balzamom natiera rameno. Je to nežný, celkom romantický obraz. Každý z nich má na nohe len jednu sandálu, ako znak manželstva. Človek tu môže stáť aj hodiny a stále nájdete nádherné drobné detaily. Nie je všetko zlato, čo sa blyští, je tu tiež pravda. Vtedy malo vyššiu hodnotu striebro než zlato. Pár strieborných detailov z jeho výbavy tu tiež nájdete. Nádherným kúskom je stolička z ebenového dreva a zo slonoviny. Ďalej sú tu truhlice, tróny, šperky, rituálne nádoby, vozíky, nábytok, postele, zbrane, veľké drevené modely lodí, alabastrové kanopy s vnútornými orgánmi kráľa a predmety každodenného života, ktoré sa mali stať súčasťou jeho cesty do večnosti. 

Mumifikované Tutanchamonovo telo ležalo v troch zlatých rakvách umiestnených v sarkofágu z červeného kvarcitu, ktorý obklopovali štyri pozlátené schránky so staroegyptskými znakmi pre ochranu, večný život a moc.

Jedným z najfascinujúcejších exponátov je aj drevená loď faraóna Cheopsa, často označovaná aj ako solárna loď. Pred viac ako 4 500 rokmi bola uložená neďaleko Veľkej pyramídy v Gíze a jej prítomnosť dodnes vyvoláva úžas nad tým, ako precízne a premyslene starí Egypťania plánovali svoju posmrtnú cestu. V egyptskej predstave mal faraón po smrti putovať po nebesiach podobne ako slnko, a práve loď mu mala slúžiť ako prostriedok na túto cestu. Zaujímavé je aj samotné spracovanie lode. Drevený trup je dlhý 44 metrov, má veľké veslá na poháňanie a riadenie lode ako aj kajutu. 

Cheopsova drevená loď v múzeu nepôsobí ako izolovaný predmet, ale ako súčasť veľkého príbehu o pyramídach a viere v pokračovanie života. Ak pyramídy predstavujú monumentalitu a moc, loď predstavuje cestu. Ak pyramídy hovoria o večnom odpočinku, loď hovorí o pohybe do ďalšieho sveta. A keď budete pred ňou stáť, vedzte, že je jednou z najstarších lodí na svete.

GEM však nestojí len na Tutanchamonovi či Ramessovi II., ktorý vás pri vstupe víta ako kráľovský strážca múzea. Nájdete tu sochy bohov a bohýň, ktoré majú ľudskú aj zvieraciu podobu. Veľmi výpovednými dôkazmi o množstve božstiev predstavujú aj stély, teda kamenné tabule, ktoré sú súčasťou múzea. Väčšinou sa vyrábali z vápenca, s nápismi a maľbami. Keď sa budete na ne dívať, všimnite si stále žiarivé farby. 

Ďalším výrazným prvkom je obelisk, ktorý pripomína slnečný kult a kráľovskú autoritu. Nie je to len zaujímavý architektonický detail, ale symbol civilizácie, ktorá dokázala premeniť kameň na posolstvo o večnosti. Aj keď egyptské obelisky krášlia námestia mnohých svetových metropol, predsa len sa zrodili v myšlienkach starých Egypťanov. Presvedčiť sa o tom môžete v asuánskom žulovom lome, ktorý od Gízy delí približne 1 000 km. 

Zadívajte sa do úzkej tváre kacírskeho kráľa Achntona, ktorý chcel pretvoriť vtedajšie náboženstvo, ukončiť polyteizmus a nastoliť vieru v jediného boha Atona. Jeho krásna manželka Nefertiti, ho v tom pravdepodobne podporovala. Achnaton patrí k najzaujímavejším faraónom egyptskej histórie a určite si všimnete, že sa nápadne odlišuje od klasického idealizovaného zobrazovania vládcov. Práve táto inakosť robí zo sochy exponát, ktorý vás možno prinúti pozrieť sa na Egypt z iného uhla. 

Medzi obľúbené fotogenické kusy patria aj kamenné sfingy. Sfinga je sama o sebe symbolom tajomstva, ochrany a kráľovskej autority, preto si ju snáď každý hneď spája s egyptskou civilizáciou. Po celej krajine je kamenným dôkazom toho, ako starí Egypťania spájali človeka, zviera a božský princíp do jedného obrazu. Tú najväčšiu kamennú "strážkyňu" nájdete "čoby kameňom dohodil".

Ďalším typom exponátov sú monumentálne sochy kráľov a kamenné fragmenty z chrámov, ktoré sú v múzeu prezentované tak, aby vynikla ich veľkosť aj ich príbeh a mytológia. Tieto objekty pripomínajú, že starý Egypt bol civilizáciou verejného priestoru, symbolov a obrovských stavieb, kde všetko malo ukázať večnosť, moc a spravodlivosť "maat". Konkrétne ide o kráľovské plastiky, kamenné bloky, reliéfne fragmenty a sochárske zvyšky zo sakrálnych stavieb. 

GEM je viac než miesto na pozeranie artefaktov. Je to rozprávanie o tom, čo Egypt znamenal a čo znamená dodnes. Pyramídy sú jeho symbolom, no múzeum je jeho pamäťou. Ukazuje civilizáciu, ktorá stavala pre večnosť, uctievala svojich panovníkov, rozvíjala umenie, náboženstvo a techniku, a zároveň v sebe niesla túžbu prekročiť smrteľnosť.

GEM môžete spoznávať aj chronologickou cestou cez galérie. Začína sa pri najstarších koreňoch Egypta, v preddynastických časoch, keď sa formovali prvé komunity, remeslá a symboly budúceho štátu. Môžete tu sledovať, ako sa z jednoduchých predmetov a raných foriem umenia postupne rodila civilizácia, ktorá neskôr postavila pyramídy a chrámy.

Keď sa príbeh presunie do dôb Starej ríše, všetko sa zrazu spojí so Sakkarou a Gízou, ktorá sa nachádza len na dohľad od múzea. Práve tu vzniká veľkolepý svet kráľovskej moci, monumentálnych stavieb a viery vo večnosť. Galérie ukazujú, že pyramídy neboli len architektonickým zázrakom, ale aj symbolom poriadku.

Nasledujúce obdobia, najmä Stredná a Nová ríša, prinášajú zrelšie umenie, silnejší kráľovský kult a najznámejšie mená egyptskej histórie. Tu sa objavujú aj najväčšie lákadlá múzea, od Hatšepsut, Tutmoseho III., Setiho I., Ramessa II. až po slávneho Tutanchamona.

Záver galérií vedie až ku grécko-rímskemu obdobiu, ktoré ukazuje, že egyptská civilizácia neskončila pri faraónoch, ale pokračovala ďalej.

A keď vyjdete z GEM a pozriete sa smerom na pyramídy, zrazu pochopíte súvislosť. Tam hore je ticho kameňa. Tu dole je jeho príbeh. GEM nielenže ukazuje poklady starovekého Egypta, ale vracia im hlas a svedectvá.

Ak sa chcete do Veľkého egyptského múzea vydať bez stresu a naplno si užiť každý detail, ideálnou voľbou je návšteva s CK SATUR. So skúseným sprievodcom objavíte GEM aj jeho príbehy pohodlne a pritom spoznáte aj ostatné zaujímavosti z Gízy a Káhiry. Radi vám pri výbere poradíme.