Z ostrova cisárovnej Sissi do antického Grécka

Ak ste boli niekedy na Korfu, tak ste boli na 100% aj v Kerkyre. Kerkyra je totiž len iný názov pre tento nádherný Iónsky ostrov. Kerkyra je dokonca druhý najväčší ostrov z týchto ostrovov. Ostrov je spojený s históriou Grécka od začiatku gréckej mytológie . Jeho história je plná bitiek a dobytí. Stredoveké hrady, ktoré presahujú strategické lokality po celom ostrove, sú dedičstvom bojov v stredoveku proti invázii pirátov a osmanov. Kerkyra je preto nie len skvelým miestom pre pasívnych dovolenkárov, ale i pre aktívnych dovolenkárov, ktorí obľubujú objavovanie nových miest a novej histórie.

Arta je mesto v severozápadnom Grécku. Arta je známa najmä pre stredoveký most cez rieku Arachthos. Arta je známa aj svojimi ďalšími starobylými pamiatkami z obdobia Pyrrhus. Napríklad sa v Arte nachádza zachovalý zámok z 13. storočia. Celé mesto Arta je opevnené a jeho opevnenia postavil Michael I. Komnenos Doukas na začiatku 13. storočia, ale ich súčasná podoba je prevažne post-byzantská. V tomto meste sa nachádzajú viaceré múzeá, ktoré zobrazujú súčasnosť i minulosť tejto oblasti.

Nafplio je prístavné mesto na Peloponézskom polostrove v Grécku, ktoré sa rozšírilo až na svahy v blízkosti severného konca Argolického zálivu. Mesto bolo dôležitým prístavom v období stredoveku a v období moderného Grécka dokonca hlavným mestom celej krajiny. Počas gréckej vojny za nezávislosť bol Nafplio významnou osmanskou pevnosťou a bolo obliehané viac ako rok. Po tejto udalosti sa Nafplio vzdalo titulu hlavného mesta a hlavné mesto sa presunulo do Atén. Cestovný ruch sa v šesťdesiatych rokoch pomaly rozvíjal, nie však v rovnakej miere ako v niektorých ďalších oblastiach Grécka.

Epidavros bolo malé mesto v starovekom Grécku na polostrove Argolida v Saronickom zálive. V súčasnosti je toto miesto využívané len ako archeologické nálezisko, v ktorom môžete vidieť obrovské divadlo. Toto divadlo sa používa dodnes na dramatické predstavenia, slávnostné hestiatoreion a palaestru. Divadlo je obdivované svojou mimoriadnou akustikou , ktorá umožňuje takmer dokonalú zrozumiteľnosť nezmazateľných slov z proscenia alebo skenu na všetkých 14 000 divákov. Epidavros je známy aj vďaka chrámu zasväteného bohovi lekárstva Asklépiovi.

Korintský kanál je kanál, ktorý spája Korintský záliv so Saronickým zálivom v Egejskom mori. Myšlienka vytvorenia kanálu vznikla už v úplných začiatkoch tohto územia, no oživila sa po tom, ako Grécko získalo formálnu nezávislosť od Osmanskej ríše v roku 1830. Grécky štátnik Ioannis Kapodistrias požiadal francúzskeho inžiniera, aby posúdil uskutočniteľnosť projektu. Po posúdení od toho musel upustiť, pretože jeho náklady boli odhadované na 40 miliónov zlatých frankov, čo bolo príliš drahé pre novonezávislú krajinu. Po dlhých rokoch bol nakoniec Korintský kanál vybudovaný ža v rokoch 1882 – 1893 a plne sa využíva dodnes.

Prvé ranné sídlo tu vzniklo zrejme niekedy v mladšej dobe kamennej. Existujú dve legendy ohľadom vzniku tohto mesta. Podľa prvej založil mesto Korinthos, potomok boha Hélia, zatiaľ čo druhá hovorí, že zakladateľkou mesta bola bohyňa Efyra, dcéra titana Okean. Na konci 19. storočia toto územie zasiahlo silné zemetrasenie, ktoré zničli takmer všetko. Preto bolo postavené nové mesto ako Nový Korint, ktorý sa vyvinul v bezprotrednom okolí starého Korintu. 

Za návštevu stojí najväčší prístav Grécka Pireus, ktorý tvorí s Aténami jeden veľký konglomerát. Hranice medzi prístavom Pireus a Aténami sú dnes už tak nepatrné, že obe mestá splývajú v jeden celok a Pireus už je považovaný len za jedno z predmestí hlavného mesta Grécka. Avšak nebývalo to tak vždy, v staroveku sa jednalo o dve úplne samostatné mestá. Pôvodný účel Pirea - námorný prístav - však pretrval až dodnes. Pireus je bezpochyby najdôležitejším prístavom v Grécku a jedným z najvýznamnejších v celom východnom Stredomorí. Prístav bol vybudovaný už v 5. storočí p. n. l., Kedy Themistokles pochopil obrovské výhody, ktoré tento prístav poskytoval. Dielo bolo dokonané asi o 100 rokov neskôr, keď bola cesta vedúca z Pirea do Atén dlhá asi 12 kilometrov obstavaná ochrannými múrmi, ktorých zvyšky sú na rôznych miestach k videniu aj dnes.

Hlavnou dominantou hlavného mesta Grécka – Atén – je nepochybne Akropola. V minulosti bola hlavne náboženským centrom, ale tiež opevneným bodom Atén. Aténska akropola sa totiž vypína na skalnatom kopci, približne 150 metrov nad okolitým mestom. Dodnes je tu možné vidieť zvyšky jej opevnenia, hoci pôvodne boli tieto kyklopské hradby dlhé až 760 metrov a vysoké 10 metrov. Ich hrúbka bola od 4 do 6 metrov. Počas sviatkov bola Akropola v Aténach taktiež cieľom slávnostných sprievodov. Aténska akropola sa rozprestiera na ploche 320 metrov dlhej a 156 metrov širokej. Vstup na Akropolu umožňovala predná vstupná brána známa pod názvom Propylaje.

Agora bola ústredným verejným priestorom v starovekých gréckych mestských štátoch. Doslovný význam slova je "zhromažďovacie miesto" alebo "zhromaždenie". Agora bola centrom atletického, umeleckého, duchovného a politického života mesta. Héfaistov chrám je zachovalá grécka pamiatka, ktorá je stále vo veľmi zachovalom stave. Chrám je postavený vo veľkej miere z mramoru. Dekoratívne plastiky vyzdvihujú rozsah zmesi dvoch štýlov v konštrukcii chrámu. Architektúra tejto stavby je veľmi dobre premyslená a nadchne tak nejedno zvedavé oko turistov.

Delphi zaberá pôsobivé miesto na juhozápadnom svahu hory Parnas s výhľadom na pobrežnú nížinu na juhu a údolie Phocis. V súčasnosti je rozsiahlym archeologickým centrom pri modernom meste s rovnakým názvom. Delphi bolo zapísané na zoznam svetového dedičstva UNESCO vďaka jeho fenomenálnemu vplyvu v staroveku, o čom svedčia viaceré historické pamiatky. O vzniku tohoto územia sa šíria rôzne mýty. Delphi bolo od dávnych čias miestom bohoslužby pre Gaiu, matku, bohyňu spojenú s plodnosťou.

Zrúcaniny Apllónovho chrámu v Delphi, ktoré môžeme vidieť dnes pochádzajú zo 4. storočia pred naším letopočtom. Appolónov chrám bol postavený z viacerých častí. Prvý chrám Apolla bol podľa mýtu z postavený z vavrínu. Druhý Apollónov chrám bol z včelieho vosku a peria, tretí bol vyrobený z bronzu, štvrtý Appolónov chrám bol postavený okolo konca 7. storočia pred naším letopočtom a podľa Pausaniusa bol zničený požiarom v roku 548 pred našim letopočtom. Piaty bol postavený v rokoch 525-505 pred naším letopočtom a zničený buď požiarom alebo zemetrasením v roku 373 pred našim letopočtom. Šiesty a zároveň posledný Appolónov chrám bol dokončený v roku 320 pred našim letopočtom a práve tento chrám môžeme dnes vidieť.