Hotel Grand Nosalowy Dwor

Neďaleko našich hraníc, pod Tatrami, leží pôvabné mesto Zakopané. Mestečko nachádzajúce sa na južnom konci Poľska má 30 000 obyvateľov. Do povedomia sa dostala už v 18. storočí, kedy sa stáva centrom cestovného ruchu pre obyvateľov z Krakova. V 19. storočí získalo dokonca štatút liečebného domu a bola postavená železnica. Prvý vlak sem prišiel z Krakova, čím sa spôsobil väčší nárast turistov. To čo robí Zakopané miestom, prečo som chodia turisti, nie je len okolité majestátne prostredie, ale aj slávna ulica Krupówki dlhá 1 km, ktorá je nákupným korzom. Počas vianočných sviatkov sa mení na rozprávku. Je plná obchodov, reštaurácií, pôvodnej tunajšej architektúry a nechýba ani nádych minulosti, a to koče so záprahom. 

Ak je nejaký typický nápoj Slovenska, tak je to iste žinčica. Tento slovenský elixír je plný zdravia. Podporuje imunitu, má silné antioxidačné účinky, znižuje hladinu cholesterolu v krvi. Naši predkovia ju pili pri žalúdočných problémoch. 

A tradičné výrobky z ovčieho mlieka ako čerstvý ovčí alebo údený syr, bryndza sú neodmysliteľnou súčasťou. Aj halušky tu akosi chutia inak. Iste ku tomu dopomáha aj čerstvosť a sviežosť týchto mliečnych produktov. Určite si nenechajte ujsť návštevu miestneho salaša. Napríklad salaš Pastierska je skvelým príkladom salašníctva, pastierstva a chovu oviec.

Medzi najtradičnejšie potraviny sa radia zemiaky, kapusta a mlieko. V tradičnej kuchyni nechýba kyslé mlieko, tvaroh, ovčí syr, žinčica. Údený alebo čerstvý ovčí syr sa vyrába v rôznych podobách, vynikajúcu chuť má z Liptova. Celý liptovský región dotvárajú mieste salaše. Chov oviec tu patrí medzi najstaršie zamestnania.

Liptovom vinúca sa história hrala dôležitú úlohu aj na jej stoloch. Kedysi tu bola kuchyňa veľmi jednoduchá, ale po príchode iných kmeňov sa začala meniť a pod vplyvom valaskej kolonizácie v 16. a 17. storočí aj dozrela. Najúrodnejšia tu bola Liptovská kotlina, čo je dnes zatopené územie Liptovská Mara. Jedálny lístok tak začal bohatnúť od 19. storočia. Zemiaky a kukurica sa ku nám dostali z Nového Sveta a ľudia si ich rýchlo zaradili aj do svojej kuchyne. Výborné sú lokše po liptovsky, zemiakovo – bryndzové pirohy s kyslou smotanou a so škvarkami, strapačky s kyslou kapustou alebo šúľance.

Na vápencovom útese 711 m nad Starou Ľubovňou na severovýchode Spiša stojí Ľubovňanský hrad. Ľubovniansky hrad bol postavený na prelome 13. a 14. storočia, kedy sa stal súčasťou hraničného systému hradov v severnej časti maďarského kráľovstva. Okrem ochrany bývalých poľsko-staro-maďarských hraníc mal za úlohu zabezpečiť dôležitú obchodnú cestu prechádzajúcu údolím rieky Poprad do Poľska. V roku 1412 sa na Ľubovnianskom hrade uskutočnilo historické stretnutie starého uhorského vládcu Zigmunda Luxemburského s poľským kráľom Vladislavom II.

Levoča je jedným z miest Slovenska, na ktoré môžeme byť ako Slováci hrdí. Toto mesto sa nepýši len slávnym oltárom Majstra Pavla ale je takisto zapísané od roku 2009 na Zozname svetového dedičstva UNESCO. Vďaka jej nádhernému historickému centru si zachovala historický charakter. Levoča patrí medzi jedno z najkrajších historických miest Slovenska. Jej história sa začala písať už v roku 1241 a od roku 1317 sa o nej hovorí dokonca ako o kráľovskom meste.

Každý Slovák dozaista pozná Spišský hrad. Ževraj ho je dokonca vidno i z vesmíru. Či ho je vidno z vesmíru síce zistiť nemusíte, ale určite sa na vlastné oči presvedčíte, že táto zrúcanina hradu je naozaj kolosálna. Zrúcanina sa rozprestiera až na viac ako 4 hektároch a leží na území Spiša a Šariša. Okrem toho, že Spišský hrad je národnou kultúrnou pamiatkou, takisto je zapísaný aj na Zozname svetového dedičstva UNESCO. Tento hrad je celoročne navštevovaný húfmi turistov.

V mestečku Žehra sa nachádza veľmi vzácny rímskokatolícky kostolík Ducha Svätého. Táto neskororománska stavba pochádza z 13. storočia a spolu so Spišským hradom patrí do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Najzaujímavejšou atrakciou tohto kostolíka sú maľby, ktoré vytvárajú ucelený ikonografický cyklus. Najstaršie maľby boli namaľované už v 13. storočí pri stavbe kostolíka a umelecky najhodnotnejšia je výmaľba presbytéria. Nadšenci umenia si určite prídu na svoje.

Táto jedinečná aragonitová jaskyňa sa nachádza v južnej časti východného Slovenska neďaleko mesta Rožňava. Napriek tomu, že je dlhá len 300 metrov, jej vnútro je preplnené rozličnými útvarmi aragonitu. Na svete sú doposiaľ objavené len tri aragonitové jaskyne a máme šťastie, že práve jedna z nich sa nachádza na našom území. Ak aj nemáte radi jaskyne, určite túto neobíďte. Jej vnútro v sebe ukrýva jedinečné útvary, ktoré nikde inde neuvidíte. Prechádzka po jaskyni je veľmi nenáročná. Jediné čo si so sebou musíte zobrať je teplé oblečenie.

Slovenská kuchyňa je ovplyvnená regiónmi. V horských oblastiach dominujú syry a mliečne výrobky, kým na juhu skôr mäsité jedlá, kapusta, obľúbené sú husacia či kačacie hody. Južná časť Slovenska vyniká aj kvalitným vínom, ktoré sa pestuje na južných svahoch Karpát alebo v tokajskej oblasti. Národným jedlom sú bryndzové halušky s opečenou slaninkou. Výdatné a chutné sú plnené pirohy. 

Tento najnavštevovanejší kaštieľ juhovýchodného Slovenska sa nachádza v obci Betliar. Postaviť ho dal Štefan Andrássy na začiatku 18. storočia. Interiér kaštieľa je zaplnený množstvom vzácneho nábytku, umeleckých diel a zbierok. Pôvodnú knižnicu založil Leopold Andrássy v druhej polovici 18. storočia. Väčšina kníh v tejto knižnici sa zaoberá vedeckou tematikou, ďalšiu časť tvoria dovezené exotické predmety a poľovnícke trofeje, ktoré nemajú rovnocennú hodnotu s umeleckými zbierkami.

Poľské mesto Wadowice je vzdialené 50 km na juhozápad od Krakova. Do dejín sa dostalo najmä ako rodisko Karola Wojtylu - pápeža Jána Pavla II. Narodil sa v jednoduchom dome pri ul. Kościelnej 7, pri námestí a pri kostole. Tento dom kedysi patril predsedovi židovskej obce. Dnes je tu Múzeum rodného domu Jána Pavla II. Wadowické námestie je známe ako námestie Jána Pavla II., kde sa nachádza kostol, kde bol krstený Karol Wojtyla. V meste sú zachované aj iné budovy, kde sa Karol Wojtyla zdržiaval, ako škola či kláštorný komplex Bosých karmelitánov. Najznámejšie wadowické zákusky "pápežské krémeše" sa oplatí ochutnať práve na tomto námestí. 

Poľské mestečko Vadovice 50 km od Krakova priťahuje pozornosť tým, že je rodiskom pápeža Jána Pavla II., ktorý sa tu narodil 18. mája 1920. Jeho rodný dom, ktorý si naďalej zachováva svoju pôvodnú štruktúru je múzeom od roku 1984. Dokumentuje tak jeho život a prácu, čo zastával v Poľsku, predtým ako odišiel do Vatikánu. V meste sa nachádza bazilika z 15. storočia zasvätená Panne Márii, kostol sv. Jozefa a kláštor. Mestu dominuje centrálne námestie pomenované na počesť Jána Pavla II. s buržoáznymi domami z 19. storočia a s barokovou bazilikou. Každoročne sa v meste konajú oslavy Dni Wadowic od 18. mája ako pripomienka k narodeniu Jána Pavla II. Pre Poliakov je mesto veľmi dôležité, keďže sa spája s tak významnou svetovou osobnosťou.

Nad dedinou Slovenská Ľupča stojí jeden z najlepšie zachovaných hradov na Slovensku na úpätí pohoria Nízke Tatry. História Ľupčianskeho hradu je spojená s 13. storočím. Hrad bol súčasťou Kráľovstva Maďarska. Vďaka svojej polohe v blízkosti rozsiahlych lesov ho často navštevoval vládca. V roku 1620 sa hrad stal majetkom rodiny Széchovcov. Napriek tomu, že vedúci povstania stavov proti habsburskému panovníkovi to využil na svoj pobyt, hnev cisárov neovplyvnil samotný hrad. Prežil v dobrom stave až do moderných čias.