Egypt - Plavba po Níle s Káhirou a Alexandriou

Letovisko na pobreží Červeného mora bolo založené na začiatku dvadsiateho storočia. Najväčší „boom“ nastal v osemdesiatych rokoch minulého storočia vďaka rozmáhajúcemu sa turizmu. Hotely a výborná infraštruktúra poskytujú turistom vynikajúce zázemie s bohatými možnosťai stravovania či vodných športov. Je ideálna nielen na oddych, ale turisti poznajú aj jej rušný nočný život a rozsiahle nákupné možnosti.

Len málo miest v Egypte je pôsobivejších ako Karnak. A to aj napriek tomu, že dnes tu stoja už len ruiny. Najväčšie antické náboženské miesto, aké bolo kedy postavené, vznikalo v priebehu storočí. Chrám sa skladá z troch hlavných chrámov, menších uzavretých chránov a niekoľkých vonkajších chrámov. Hlavný chrám je zasvätený staroegyptskému bohovi Amonovi. Nachádza sa v ňom 134 mohutných stĺpov usporiadaných v 16 radoch. Súčasťou Karnaku je tiež nespočetné množstvo sôch bohov a faraónov, ale aj impozantné nástenné maľby.

Luxorský chrám vykopal spod piesku a sutiny v roku 1885 francúzsky archeológ Gaston Maspero. Tento Amonov chrám nechali postaviť traja faraóni - Amenhotep III., Tutanchamon a Ramesse II. Stavať sa začal v 14. storočí pred n.l. a architekt ho orientoval zo severu na juh, aby tak mohol priamo nadviazať na chrám v Karnaku, ku ktorému vedie chodník lemovaný sfingami, ktorý bol slávnostne otvorený v roku 2021. Prvú vstupnú bránu nechal postaviť Ramesse II. pričom tu znázornil reliéfy zobrazujúce jeho vojenský úspech nad Chetitmi v bitke pri Kádeši. Pred bránu umiestnil dva obelisky a sochy vysoké 15 m. Jeden z nich s hmotnosťou 249 ton a vysoký 21 m dopravili do Paríža a vztýčili na Námestí svornosti. Na prvom nádvorí sa nachádza mešita Abu al-Haggag, ktorá je stále funkčná. Chrámu dominuje aj stĺporadie na nádvorí Amenhotepa III.

V Údolí kráľov sa počas päťsto rokov stavali hrobky faraónov a privilegovaných obyvateľov Egypta. Spolu sa tu nachádza 63 hrobiek rozličnej veľkosti. Kráľovské hrobky sú zdobené výjavmi z egyptskej mytológie a sú vodítkom k pohrebným rituálom vtedajšieho obdobia. Múmie faraónov v sarkofágoch čakali na prechod do posmrtného života. V niektorých z najznámejších hrobiek boli pochovaní faraóni ako Ramzes II., Tutmose III.,  Amenhotep II. a samozrejme Tutanchamon. Tutanchamonovu hrobku v roku 1922 objavil Howard Carter s nádherným pokladom nevyčísliteľnej hodnoty, ktorý je vystavený v Káhire.   

Chrám kráľovnej Hašepsut je starobylé posvätné pohrebné miesto v Egypte. Chrám bol postavený pre osemnástu dynastiu Pharaoh Hatšepsut a je umiestnený pod útesmi v Deir el Bahari, na západnom brehu Nilu pri údolí kráľov. Chrám márnice je zasvätený slnečnému božstvu Amun a nachádza sa vedľa múzejného chrámu Mentuhotepa II, ktorý slúžil ako inšpirácia a neskôr kameňolom. Chrám kráľovnej Hašepsut je považovaný za jednu z ,,neporovnateľných pamiatok starovekého Egypta". Reliéfna socha v chráme Hatšepsut rozpráva o božskom zrodení ženského faraóna - prvého svojho druhu.

Na západnom brehu Luxoru, pred vstupom do Amenothepovho chrámového komplexu, sedia veľkolepé sochy. Ich úlohou bolo chrániť miesto, kam sa chodievali modliť veriaci ešte počas faraónovho života, približne pred 3400 rokmi. Tieto 23 metrov vysoké monumenty vážia takmer tisíc ton a sú postavené z kremenca dovezeného, pravdepodobne, z Gízy. Severná z nich vyobrazuje samotného Amenothepova s manželkou a južná taktiež panovnícku dvojicu, tentoraz aj s dcérou. Svojho času kvôli poškodeniu vydávali aj tajomné zvonivé zvuky, až pokiaľ ich rímsky cisár rekonštrukciou neumlčal.

Neveľké mesto s pár tisíckami obyvateľov ponúka veľkú príležitosť vidieť jednu z najlepšie uchovaných pamiatok v Egypte. Tou je miestny chrám, ktorý bol postavený v období medzi 3. až 1. storočím pred Kristom a zasvätený bol bohovi známeho pod menom Horus. Dôležitým prínosom tejto stavby sú najmä jej nástenné maľby. Odkazy ukryté v nápisoch na múroch vypovedajú dôležité informácie o jazyku a náboženstve počas grécko-rimanského obdobia v Egypte.

Neobvyklý chrám v meste Kom Ombo je jedinečný najmä svojou dvojitosťou. Postavený bol totiž hneď ako svätyňa dvoch bohov – južná časť prislúchala krokodíliemu bohu Sobek a severná Haroerisovi, známemu tiež ako Hórus starší. Najzaujímavejšou je jeho úplná symetria hál, nádvorí a miestností tiahnuca sa pozdĺž pomyselnej stredovej osi. Postavený bol počas 1. a 2. storočia pred Kristom, mierne upravený počas rímskej vlády. Od týchto čias je obdivovaný generáciami návštevníkov a spolu s Krokodílím múzeom, ktoré ponúka približne tri stovky krokodílích múmií nájdených v okolí, sa stal neodmysliteľnou súčasťou regiónu.

Asuán je staroveké mesto Swenett, neskôr známe ako Syene, ktoré bolo v staroveku pohraničným mestom starovekého Egypta smerom na juh. Asuán, alebo kedysi Swenett bolo významným mestom vojenskej prepavy ale aj miestnej prepravy. Pod každou dynastiou, ktorá tu vládla bolo malo mesto dôležitú posádkovú funkciu. Asuán je mesto, kde sa nachádza veľmi veľa nádherných zaujímavostí, ktoré by ste nemali prehliadnuť. Nachádzajú sa tu objekty novej i staršej architektúry, ktoré vás dobijú pozitívnou energiou.

Na ostrove Agelika stojí chrám Philae postavený pred viac ako 2000 rokmi. Nachádza sa medzi asuánskymi priehradami. Pôvodne bol postavený na ostrove Philae. V 70. rokoch minulého storočia bol chrám presťahovaný na susedný ostrov, z dôvodu priehrady.  Najväčšou pamiatkou na ostrove je chrám zasvätený pre egyptskú bohyňu Isis, ktorý zaberá asi štvrtinu ostrova. Steny sú pokryté výjavmi z obdobia Ptolemajovcov a rímskych cisárov. Neskôr, keď sa z chrámu stal "kostol", pridali kresťania kríže. 

Posledný preživší zo siedmich divov sveta, pyramídy v Gíze, sú jednou z najznámejších pamiatok na svete. Stavali sa ako hrobky faraónov, ktoré strážili tajomné sfingy. Pyramídový komplex ohromuje turistov, no pre vedcov predstavoval po celé stáročia nevysvetliteľnú záhadu – ako vôbec mohli byť tieto pyramídy postavené? Dnes sú tieto megalitické pamätníky mŕtvych kráľov rovnako podivuhodné ako v minulosti. Najväčšia je Cheopsova pyramída, ktorá má výšku 139 metrov. Výlet do Gízy je nepopierateľným vrcholom každej dovolenky v Egypte. Celkovo bolo v krajine objavených 138 pyramíd. Všetky stoja na západnom brehu Nílu, ktorý bol v egyptskej mytológii spájaný s ríšou mŕtvych.

Veľká socha, v podobe zvieraťa (anupa alebo leva) s ľudskou hlavou, sa nachádza v Gize, na západnom pobreží rieky Níl. Ide o najväčšiu sochu vytesanú z jedného kusa kameňa, ktorá kedy bola vytvorená - 74m dlhá, 19m široká a 21m vysoká. Podľa veľmi rozšíreného názoru má hlava Sfingy údajne znázorňovať panovníka IV. dynastie Chufua (vládol približne 2604 / 2554-2581 / 2531 pr. n. l.) - no existuje viacero teórii o jej pôvode a veku. Akým menom nazývali Sfingu starí Egypťania dodnes presne nevieme. Často používané označenie Sfinx bolo vytvorené v staroveku Grékmi a pochádza z egyptského slova sešepanch, ktorý možno preložiť ako "obraz žijúceho".

V archeologickom múzeu v Káhire je možné sa poprechádzať po časovej osi naprieč históriou starovekého Egypta, a to od najstaršieho obdobia, starú ríšu, strednú až zlatý vek - novú ríšu, kde patria najzachovalejšie artefkaty z období niekoľko storočí. Múzeum ponúka k videniu množstvo sôch, sarkofágov, pokladov ako aj naslávnejší poklad - faraóna Tutanchamona, staré papyrusové zvitky, stély ale aj artefakty z dennej potreby starých Egypťanov. 

Islamská Káhira má jedinečný architektonický štýl badateľný v pevnosti Al- Qal´a s alabastrovou mešitou Mohameda Aliho. V roku 641 Egypt dobyl Amr ibn al-´As, a tak Káhira začala rozvíjať islamskú architektúru. Masívna pevnosť, kde sa nachádza múzeum, paláce, tri mešity, z ktorých je najznámejšia mešita Mohameda Aliho bola postavená v roku 1176 sultánom Saladinom na obranu mesta pred križiackymi výpravami. Neskôr sa stala hlavným sídlom mameluckých sultánov. Prvá mešita v pevnosti bola postavená v 14. storočí, ostatné dve počas otomanskej nadvlády v 16. storočí a za vlády Mohameda Aliho v 19. storočí. Mohamed Ali nechal svoju mešitu vybudovať z bieleho alabastru, preto sa jej zvykne hovoriť aj "alabastrová mešita". Mohamed Ali je v mešite aj pochovaný. Na otvorenom priestranstve mešity sa nachádzajú hodiny od francúzskeho kráľa Ľudovíta Filipa, ktoré daroval Mohamedovi Alimu v roku 1846. V rámci pevnosti boli postavené aj paláce, Gowhara a Harim, ktoré je vojenským múzeom. Celý areál využívali britskí vojaci až do roku 1946. 

Khan al-Khalili je najväčší bazár na Blízkom východe, plný ruchu, tovaru a typickej arabskej nákupnej atmosféry. Tento slávny trh leží medzi mešitou sultána Husseina a ulicou al-Mu´izz liDin Allah, kde vzniklo pred viac ako tisíc rokmi mesto. Trh prechádza so severu na juh cez brány Bab al Futuh a Bab Zuwayla. Tento názov pochádza pôvodne od komplexov karavánserajov, ktorým sa kedysi hovorilo „khan“ a počas Osmanov „wikala“ a boli na tomto mieste postavené v 14. storočí počas vlády sultána Barquqa. Neskôr sa trh rozširoval, vznikal nové domy a nové karavanseraje. Dnes je bazár rozdelený do určitých sekcií, podľa tovaru, ako zlato, látky, korenie, odevy. Obľúbené sú aj tunajšie kaviarne a reštaurácie. V okolí bolo postavených množstvo krásnych mešít.

Druhé najväčšie mesto v Egypte sa rozprestiera pozdĺž pobrežia Stredozemného mora v severnej časti krajiny. Jeho nízka nadmorská výška na delte Nílu spôsobuje, že je veľmi citlivé na stúpajúcu hladinu mora. Alexandria je dôležité priemyselné centrum kvôli zásobám zemného plynu a ropovodom zo Suezu. Mesto a je tiež obľúbenou turistickou destináciou, pre svoju históriu. Bola založená v roku 332 p.n.l., Alexandrom Veľkým a stala sa dôležitým centrom, po Ríme druhým najdôležitejším. Od konca 18. storočia sa Alexandria stala hlavným centrom medzinárodného lodného priemyslu a jedným z najdôležitejších obchodných centier na svete, a to jednak preto, že profitovala z ľahkého pozemného spojenia medzi Stredozemným morom a Červeným morom, ako aj lukratívneho obchodu s egyptskou bavlnou.

Katakomby Kom al-Shuggafah sú sériové alexandrijské hrobky dvetisíc rokov staré a siahajúce hlboko pod zem, pozostávajú z troch úrovní 35 metrov pohrebných komôr vytesaných do skalných podloží. K poschodiam katakomb vedie zaoblený vchod; tretia úroveň je prístupná a tvoria ju ďalšie hroby. Do katakomb sa vstupuje zaoblenou šachtou so schodiskami vedúcimi k základnej hrobke a stredovej časti, ktorou je predsieň so stĺpmi. Táto časť vedie do vnútornej svätyne. Predsieň je pokrytá sochami egyptského boha Anubisa, oblečeného do grécko-rímskeho odevu.

Bibliotheca Alexandrina je postavená na nádhernom mieste vedľa starobylého prístavu Alexandrie v historickom centre mesta. 11-poschodová knižnica obsahuje až 4 milióny zväzkov kníh a pomocou kompaktného úložiska ju možno rozšíriť až na 8 miliónov. Okrem knižničných zariadení obsahuje knižnica aj ďalšie kultúrne a vzdelávacie funkcie vrátane planetária, niekoľkých múzeí, školy informatiky a konzervačných zariadení. Budova, ktorá sa vyznačuje kruhovou, naklápacou formou, má priemer 160 metrov a dosahuje výšku až 32 metrov, pričom tiež zasahuje asi 12 metrov do zeme. Budovu obklopuje otvorené námestie a nadchod spájajúci mesto s neďalekou Alexandrijskou univerzitou.

Keď bol v roku 279 pred. n. l. dokončený maják v Alexandrii, hneď bol vyhlásený za div sveta. Bol vôbec prvým z veľkých majákov, ktorý dôkladne postavený tu stál vyše 1000 rokov. Zažil mnoho zemetrasení a z jeho zvyškov bola nakoniec postavená pevnosť Qaitbey, ktorá stojí i dnes. V 15. storočí ju nechal postaviť sultán Ashraf Qaitbay. Meno dostal podľa ostrova Faros, na ktorom stál. A práve v mnohých jazykoch sveta „pharos“ znamená maják. Údajne mal výšku viac ako 120 m, postavili ho z bieleho mramoru v troch vrstvách a námorníci ho dokázali spozorovať zo vzdialenosti až 50 km.