Gruzínsko a Arménsko - kaukazské perly

Kedysi jedno z najvýznamnejších gruzínskych miest bolo založené pred viac ako 4 tisíc rokmi. Na hodnote naberalo storočiami, počas ktorých sa stávalo sídlom viacerých dôležitých kráľovstiev rozprestierajúcich sa po okolitej krajine. Hoci jeho postaveniu ublížili nie až tak dávne udalosti, akými bolo obsadenie Turkami, či násilné pridelenie Gruzínska k sovietskemu zväzu, môže sa pochváliť krásnym prostredím, ktoré zaujme najmä svojou úžasnou historickou atmosférou.

Kláštor Gelati založil na začiatku 12. storočia kráľ Dávid Staviteľ. Stal sa významným náboženským a intelektuálnym centrom stredovekého Gruzínska. Nachádzala sa tu Akadémia, ktorá zhromažďovala významných učencov svojej doby a bola nazývaná "druhým Athosom". V areáli kláštora sú tri chrámy - chrám Panny Márie s bohatou freskovou výzdobou a výnimočne cennou mozaikou, ktorá zobrazuje Pannu Máriu, a dva ďalšie chrámy, sv. Mikuláša a sv. Juraja. Je možné navštíviť zrekonštruovanú budovu bývalej Akadémie. V pôvodnej hlavnej vstupnej bráne sa nachádza hrob zakladateľa kláštora, kráľa Dávida Staviteľa.

Gori sa nachádza na sútoku riek Kura a Liakhi v malebnom údolí Kartlia. Z juhu a západu je mesto obklopené malebnými horami. Aj keď sa toto mesto prvýkrát spomínalo v 6. storočí, najznámejšie je ako rodisko Josepha Dzhugashviliho známeho ako „otec národov“ alebo „súdruh Stalin“, ktorý vládol Sovietskej ríši v rokoch 1925 až 1953. Mimochodom, krajania veľkého diktátora si ho vážia a na jeho počesť je pomenovaná dokonca aj jeho hlavná ulica - Stalinov prospekt. Medzi hlavné zaujímavé miesta tohto mestečka patrí Stalinovo múzeum postavené vo forme mramorového sarkofágu a obrovská bronzová socha Stalina, jedna z mála na celom svete (Goriho centrálne námestie). Hoci sa miestni veľmi snažia zachovať si spomienky na Stalina, diktátor mesto a spomienky na detstvo v ňom sám nenávidel.

Neďaleko rieky Mtkvari je možné okrem krásneho prírodného prostredia nájsť aj monumentálnu jaskynnú dedinu, ktorá tu bola založená ešte v starodávnych dobách, pred našim letopočtom. Toto úžasné miesto, ktorého ulice, paláce, kostoly a štvrte boli umiestnené do horských jaskýň, bolo v helenistickom aj antickom období významným náboženským a kultúrnym centrom. Z pôvodných viac ako 700 jaskýň sa dodnes zachovalo len asi 150, no aj toto množstvo stačí na to, aby sa jeho návštevníci mohli vrátiť v čase a vychutnať si naplno jeho jedinečnú atmosféru.

Vyrazte za krásami hlavného mesta, ktoré bolo súčasťou hodvábnej cesty a ktorého história siaha až do 5. storočia. Objavte čaro starých domčekov, pôvabných chrámov a viac ako 300-ročných kúpeľov. V tejto viac ako miliónovej metropole sa určite nebudete nudiť a dopriať si môžete akúkoľvek zo svojich turistických aktivít. Pôvabné mesto na európskej úrovni, ktoré je obklopené rozľahlou zeleňou a hornatým prostredím vás vtiahne do svojej jedinečnej atmosféry, ktorá učaruje naozaj každému.

Pamiatkami Tbilisi vedie turistov pešia kultúrno-turistická trasa dlhá asi 1,5 kilometra. Prechádza všetkými najvýznamnejšími miestami a umožňuje tak nevynechať ani jednu časť z toho najlepšieho. Od botanickej záhrady, cez synagógu, Most mieru, až po kostol Betlemi. Celú cestu spríjemní jazda lanovkou k monumentu Matka Gruzínska, okolie ktorého nám poskytne dokonalý výhľad na panorámu hlavného mesta. Oplatí sa prezrieť si aj architektúru starého mesta a sírnych kúpeľov.

Dilijan sa môže pochváliť aj jedinečnou zbierkou starovekých kláštorov, ako napríklad starobylý kláštor Haghartsin. V preklade značí "tanec orlov". Dynastia Bagratuni založila kláštor Haghartsin v 10. storočí. Komplex zahŕňa štyri kostoly: Saint Grigor (1244), Saint Astvatsatsin (1281), Saint Katoghike (12. storočie) a Saint Stephanos (1232), ako aj dve nádvoria, refektár, modlitebne a krížové kamene. Kláštor bol postavený na mieste pohanského chrámu. V blízkosti kostola sa nachádza nádvorie, ktoré postavil Ivane Zakarian. Hlavným kostolom kláštora Haghartsin je svätý Astvatsatsin. Pod kostolom sa nachádza tajná miestnosť a dutý stĺp na ukrytie artefaktov a tajný tunel, ktorý viedol dole k rieke, používaný počas obliehania na prístup k vode alebo únik.

Mesto Dilijan pripomína "malé Švajčiarsko", a to pre jeho krásne horské prostredie a ulici Sharambeyan. Nachádza v centrálnej časti husto zalesnenej provincie Tavush v Arménsku, na svahoch pohorí Miapor a Kayan. Má celoročne priaznivé klimatické podmienky. Vďaka svojim sviežim zeleným lesom pramenia rieky a minerálne vody. Región Dilijan má bohaté kultúrne dedičstvo s archeologickými pamiatkami datovanými do 3 tisícročia pred n.l., ktoré sú roztrúsené po národnom parku Dilijan a letovisku Dilijan. Je považované aj za akési umelecké centrum, kde tunajší remeselníci pracujú na svojich dielach, ktoré priamo potom predávajú zo svojej dielni. 

Goshavank, predtým známy ako Nor Getik, je kláštor z 12. a 13. storočia, ktorý sa nachádza v dedine Gosh v arménskej provincii Tavush. Nachádza sa 75 kilometrov severovýchodne od Jerevanu. Goshavank nesie meno jednej z najvýznamnejších arménskych osobností, Mkhitar Gosh. Mkhitar Gosh bol arménsky učenec, spisovateľ, verejný činiteľ, mysliteľ a kňaz. Jeho sláva múdrosti bola tak rozšírená po celom okolí, že k nemu prichádzalo veľa ľudí, aby sa stali jeho študentmi. Bol označovaný ako doktor teológie a napísal množstvo diel, medzi nimi Kodifikáciu arménskeho práva, bájky a modlitby. Dnes kláštor nie je funkčným náboženským komplexom, hoci zostáva obľúbenou turistickou atrakciou. V impozantnom kláštore, ktorý sa zachoval v relatívne dobrom stave, sa nachádza aj jeden z najlepších príkladov kamenného kríža na svete.

Modrá perla Kaukazu, ako niektorí jazero Sevan nazývajú, leží na náhornej plošine v neuveriteľnej nadmorskej výške 1900 m.n.m. So svojou rozlohou väčšou než 1200 km² je najväčším kaukazským jazerom vôbec. Vychýrené je pre svoje jedinečné umiestnenie – ukrýva sa medzi vrcholmi okolitého horského prostredia. Asi všetci návštevníci Arménska by potvrdili, že kto nenavštívi toto rozprávkové miesto, nepocíti skutočnú atmosféru krajiny.

Princezná Mariam, dcéra kráľa Ashota I. nechala na ostrove jazera Sevan založiť neveľký kláštor. Stalo sa tak v roku 874, pri vymaňovaní sa spod nadvlády Arabov a opätovnom voľnom šírení kresťanstva. Od tých čias táto šarmantná stavba zmenila svoj charakter opusteného miesta obklopeného vodou. Po poklese hladiny v jazere počas prác uskutočňovaných v priebehu Stalinovej vlády sa totiž ostrov stal polostrovom, a tak je dnes nie len dostupnou, ale aj veľmi obľúbenou zastávkou návštevníkov.

Garni – približne 30 km od hlavného mesta stojí mesto so zrekonštruovaným chrámom zasvätenom gréckemu bohovi. Bol vybudovaný v 1. storočí a predpokladá sa, že cisárom Nerom. Strechu podopiera 24 stĺpov. Na rozdiel od väčšiny grécko-rímskych chrámov bol použitý ako stavebný materiál čadič. S príchodom kresťanstva boli takmer všetky pohanské chrámy v Arménsku zbúrané a nahradené kostolmi. Chrám Garni zostal zachovaný na prianie sestry kráľa Trdata III. a neskôr slúžil ako letné sídlo kráľovskej rodiny.

V arménskom regióne Kotayk je úchvatný kaňon Garni, ktorý sa pýši pre svoje jedinečné čadičové stĺpy. Nádherné prírodné scenérie hôr, čadičových útvarov sú arménskym klenotom. V kaňone Garni dôsledku geologických procesov vznikli stĺpy, ktorým sa dnes hovorí "symfónia kameňov". Z diaľky veľmi pripomínajú obrovský orgán. 

Medzi zeleňou sa odrazu objaví špicatá strecha kláštora ozdobená krížom. Geghard patrí medzi najznámejšie arménske kláštory. V okolí stavby je v skalách niekoľko otvorov, kde svojho času žili mnísi. Geghard je od nepamäti obľúbeným miestom pútnikov a podľa legendy každému, kto príde ku korune stromu a uviaže na nej svoj lístok s modlitbou, sa želanie premení na skutočnosť. Kláštor Geghard je prilepený k mohutnej skale, až sa zdá, že spolu splývajú. Pred vstupom do kláštora rozložili domáci svoje stánky a ponúkajú miestne výrobky.

Jerevan - hlavné mesto Arménska, ktoré si jednoducho nemôžete nechať ujsť. V Jerevane žije takmer tretina populácie celej krajiny. Aj keď je Arménsko vo všeobecnosti považované za chudobnú krajinu, v Jerevane to tak rozhodne nevyzerá. Pri príchode Vás privíta moderné letisko, v meste nájdete rušné obchodné ulice i nákupné centrá, kde sa to ľuďmi len tak hemží. Vďaka pomoci zahraničných Arméncov sa mesto relatívne rýchlo spamätalo z ničivého zemetrasenia, ktoré ho zasiahlo v roku 1988. Miesto, na  ktorom leží Jerevan, je považované za jednu z najstarších obývaných oblastí na svete.

Za návštevu určite stojí i Matenadaran, ktorý je depozitárom starovekých rukopisov a rôznych historických dokumentov z Ázie a Európy. Matenadaran bola založená v roku 1920 a v roku 1939 sa presťahoval z Echemiadzina do budovy knižnice v Jerevane. Na tomto mieste je uložená aj prvá kópia Biblie v Arménsku. Budova Matenadaran bola navrhnutá v súlade so štýlom starovekej arménskej architektúry. Zachováva rukopisy v mnohých jazykoch a jej zbierka stále rastie.

Neďaleko Jerevanu sa okrem významných chrámov nachádza aj dôležité archeologické nálezisko. Je ním konkrétne staroveké mesto, ktoré bolo znovuobjavené až v 20. storočí. Najzaujímavejšou časťou sú pravdepodobne pozostatky starej rotundy, ktorá v tom čase bola najväčšou stavbou krajiny. Prítomnosť pozostatkov jedného z niekdajších sídel poukazuje na bohatú históriu a kultúru na území dnešného Arménska rovnajúcu sa ostatným súdobým vyspelým civilizáciám.

V 10. storočí boli v arménskej provincii Lorri postavené dva kresťanské kláštory. V tom čase krajina prosperovala, a tak boli i tieto dôležité cirkevné stavby budované honosne. Jeden z nich, kláštor Haghpat, ktorý je povestný svojou zachovalou štíhlou a vysokou zvonicou bol vystavaný na trávnatom kopci. Ide o komplex ôsmych budov, ktorý predstavuje vrchol religióznej architektúry. Vnútro kláštora tvoria viaceré svätyne, kde je umiestnených dokopy sedem oltárov, no zaujímavá je aj knižnica, ktorá má napríklad v podlahe zapustené nádoby na víno.

Kláštor Sanahin je arménsky kláštor založený v 10. storočí v arménskej provincii Lori, 170 km od Jerevanu. Komplex patrí arménskej apoštolskej cirkvi s početnými khachkarmi (kamene s prepracovanými rytinami predstavujúcimi kríž) a biskupskými hrobmi. Kláštor sa skladá z dvoch kostolov, zasvätených Svätej Matke Božej a svätému Spasiteľovi. Najstaršou budovou kláštora Sanahin je kostol Najsvätejšej Matky Božej, postavený v rokoch 928-944 za vlády kráľa Abáša I. Bagratida (928-953). Hlavný kostol je zasvätený svätému Spasiteľovi a bol postavený v rokoch 957-966 pod patronátom kráľovnej Xosrovanuyš, manželky kráľa Ašota III. Bagratida (953-977).

Približne 20 kilometrov severne od hlavného mesta sa nachádza neveľké mestečko ukrývajúce veľký poklad. Aj napriek svojej menšej rozlohe však patrí medzi najstaršie v krajine. Navštíviť sa určite oplatí pravoslávny kláštor Jvari zo 6. storočia, ktorý bol zapísaný do UNESCO. Do tohto významného zoznamu patrí aj ďalšia z miestnych pamiatok – monumentálna katedrála Svetitskhoveli. Niekoľko storočí slúžila ako korunovačné a pohrebné miesto gruzínskych monarchov a dnes sa pýši titulom druhej najväčšej katedrály v krajine.

Majstrovské dielo stredovekej gruzínskej architektúry Svetitskhoveli je hlavnou pravoslávnou kresťanskou katedrálou v Gruzínsku. Je hlavné pútnické miesto na Hodvábnej ceste, pohrebisko Kristovho rúcha, hrobka gruzínskych kráľov a najčastejšie navštevované miesto v Gruzínsku. Je zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO. Názov Svetitskhoveli sa prekladá ako "živý pilier". História pamiatky siaha až do 1. storočia nášho letopočtu. Podľa legendy sa časť Pánovej tuniky dostala do rúk obyvateľa Mtskheta, miestneho židovského muža Eliazara, ktorý bol svedkom ukrižovania Ježiša Krista. Eliazar priniesol tuniku do Gruzínska. V roku 337 kráľ Mirian vyhlásil kresťanstvo za štátne náboženstvo a rozhodol sa postaviť hlavný chrám na mieste, kde bola pochovaná Pánova tunika. Súčasnú stavbu postavil v roku 1029 gruzínsky architekt Arsukidze.

Jvari tvorí kostol a kláštor zo 6. storočia, ktorý sa nachádza na východe Mtskheta, pri ústí rieky Mtkvari a Aragvi, na skalnatom vrchole hory. Kláštor Jvari je zaradený do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Po prijatí kresťanstva vztýčil kráľ Mirian na tomto území vysoký drevený kríž, ktorý uctievali iné kaukazské kresťanské národy. Guaram, vodca Kartli, postavil malý kostolík vedľa kríža, ktorý je dnes známy ako "malý kríž". Na konci 7. storočia postavil Guaramov syn - Stepamoz I. chrám vedľa malej katedrály, dnes známy ako kláštor Jvari. Kostol Mtskheta v Jvari je prvým kostolom  krížového typu, čo bolo v architektúre celkom nové. Ostatné stavby okolo kláštora (veža, oplotenie) sú oveľa staršie. Na fasádach chrámu sú náboženské a historické osoby a staré nápisy.