Českosaské Švajčiarsko a Drážďany

Z dávnej minulosti pochádza aj tradičný pokrm "eintopf" - čo je zemiaková polievka, do ktorej sa dalo to, čo akurát domácnosť mala, ako zelenina alebo mäso. Nemci majú radi aj polievky a to hrachovú, rybiu, hubovú či šošovicovú.

Mestečko Goslar v Dolnom Sasku, ktoré zaradilo UNESCO na svoj zoznam je unikátne svojou starobylou architektúrou. Už pri svojom vzniku v 10. storočí mu osud nadelil dôležitosť, ktorú mu asi predurčili sudičky, pretože o storočie neskôr bol obľúbeným sídlom cisárov. Celkom ľahko si získalo titul slobodného ríšskeho mesta. To, čo mesto urobilo bohatým však bolo aj pre neďaleké bane na zinok, meď a striebro. Centrum mesta sa pýši hrazdovými domami, ktorých je tu najviac v celom Nemecku. Medzi najkrajší patrí dom Siemenshaus, ktorý je návštevníkom sprístupnený. Námestiu Markt dominuje radnica, renesančná fontána, cechový dom, románsky kostol sv. Kosma a Damiána, kostol sv. Petra a Pavla a tisícročný najväčší zachovaný románsky palác v Nemecku.

Zámok z 19. storočia nachádzajúci sa v južnom Nemecku, blízko obce Hohenschwangau slúžil ako oficiálna rezidencia dospievajúceho bavorského kráľa Ľudovíta II. Bol postavený z iniciatívy Ľudovítovho otca Maximiliána II a vybudovali ho na zrúcaninách stredovekého hradu Schuanguau, ktorý sa po prvý raz v historických dokumentoch spomína už v 12. storočí. Tento zámok tu vôbec nemusel stáť, keďže mu predchádzala úplná náhoda. V roku 1829 počas prechádzky, bavorský kráľ Maximilián II. natrafil na zrúcaniny hradu a rozhodol sa, že hrad zrekonštruuje.

Linderhof, zámok v juhozápadnom Bavorsku pri kláštore Ettal, je najmenší z troch palácov, ktoré dal postaviť kráľ Ľudovít II. a zároveň jediný, ktorý videl počas svojho života. Napriek tomu, že Linderhof je oveľa menší ako Versailles, je jasné, že práve palác francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV., bol jeho inšpiráciou. Schodisko je dokonalou zmenšeninou schodiska vo Versailles. Linderhof má v porovnaní s ostatnými palácmi oveľa súkromnejšiu atmosféru a nájdete v ňom len štyri miestnosti, ktoré plnili reprezentatívnu funkciu.

Zámok Moritzburg leží v obci s rovnakým názvom neďaleko Drážďan. Lovecký zámok, ktorý sa datuje do 16. storočia, získal dnešný vzhľad v 18. storočí pod vedením architekta Augusta Stroma. Hrad, ktorého hlavná os vedie od juhu na sever, stojí na umelom ostrove v zámockom rybníku. Celý hrad je obklopený terasou. Sochy na zábradliach terasy a na príjazdovej ceste pochádzajú z dielní umelcov Balthasara Permosera, Benjamina Thomaeho, Johanna Christian Kirchnera a Wolfa Ernsta Brohna. Na pieskovcových podstavcoch na príjazdovej ceste sú znázornené dva poľovnícke kone s vozmi a poľovníckymi psami. Balustrády terasy sú zdobené lovnými figúrkami, detskými figúrkami a vázami.

Základ nemeckej kuchyne tvoria údeniny. Mnoho špecialít sa pripravuje z bravčového, hovädzieho a hydinového mäsa. Obľúbené jedlo je "bratkartoffeln" - opečené zemiaky so slaninou a cibuľou. V severnej časti pri pobreží sa jedáva krabie mäso, losos, úhor či makrela. V centrálnej časti krajiny sú zas obľúbené sladkovodné ryby ako kapor či pstruh.