ABBA Voyage & Londýnske klenoty

Historické centrum, úzke uličky, obchodíky, trhoviská s domácimi potravinami, plno mladých ľudí premávajúcich sa na bicykloch, to všetko dáva tomuto univerzitnému mestečku úžasnú, pohodovú atmosféru. Univerzita v Cambridge je druhou najstaršou univerzitou v anglicky hovoriacom svete (hneď po Oxforde), zároveň sa radí medzi svetovú špičku univerzít. Jej korene siahajú až do roku 1209, kedy po sporoch s miestnym obyvateľstvom časť učencov opustila univerzitné mestečko Oxford. Obe najstaršie univerzity si udržujú množstvo podobných tradícií ale aj neskonalú rivalitu v študijných, vedeckých ale rovnako aj športových aktivitách. Najlepším príkladom toho sú preteky osemveslíc, ktoré sa od roku 1829 na Temži pravidelne organizujú na prelome marca a apríla. Univerzita Cambridge sa oprávnene pýši množstvom zvučných mien, či už z radov absolventov alebo jej profesorov. Práve tu do konca svojho života pôsobil ako profesor matematiky a vedecký pracovník známy kozmológ Stephen Hawking. Mesto je pomenované podľa riečky Cam. Jednotlivé školy boli vybudované na oboch jej brehoch, preto si aj ich prehliadku najlepšie vychutnáme počas pokojnej plavby. Jednou s najkrajších škôl je Trinity College, na ktorej študoval aj samotný Isaak Newton, alebo Kings College, ktorej ikonickú kaplnku nechal postaviť ešte v 15. storočí kráľ Henrich VI. Počas plavby míňame aj úchvatnú St. Johns College a jej „Most vzdychov“, po ktorom študenti prechádzajú zo svojich internátov pred skúšobnú komisiu. Jednotlivé školy umožňujú za drobný poplatok nahliadnuť do ich starobylých priestorov, či už je to dobová jedáleň, kaplnka, nádvorie či knižnica.

Do piateho storočia vymedzoval najsevernejšie hranice Rímskej ríše. Toto hlinené a kamenné opevnenie má dĺžku 117 km a tiahnuc sa na prieč Anglickom, prepája Severné more na východe a Írske more na západe. Jeho stavba trvala 10 rokov a dokončený bol v roku 122 nášho letopočtu. Súčasťou valu bolo aj 14 rímskych pevností a 80 strážnych veží, ktoré slúžili na kontrolu územia severne od hraníc, odkiaľ útočili barbarské kmene Piktov. Do dnes je neoficiálnou hranicou medzi Anglickom a Škótskom, od tej oficiálnej je val miestami vzdialený len necelých 20 km. Od roku 1987 je súčasťou svetového dedičstva UNESCO. Dnes v rámci turistiky ponúka možnosť preskúmať zachovalé časti rímskych pevností aj samotného kamenného múru, ktorého maximálna výška dosahovala až 5 metrov.

Deti v kostýmoch chodia od domu k domu a prosia o sladkosti pokrikom „Trick or treat“. „Trick“ je obvykle varovanie, že ak koledníci nič nedostanú, vyvedú vlastníkom domu nejakú neplechu. Ak si však dotyčný niečo také nepraje, má druhú možnosť: „treat“, teda dať koledníkom nejaký darček či sladkosť. Koledovať sa obvykle chodí 31. októbra večer. Niektorí ľudia na znak toho, že deti sú vítané, vyzdobia svoj dom halloweensku dekoráciou ako sú tekvice a pavučiny. Halloween je pomenovaním predvečera významného sviatku Samhain, ktorý oslavovalo keltské obyvateľstvo Britských ostrovov. Zostal významným sviatkom aj po prieniku kresťanstva na Britské ostrovy. Pôvodný pohanský sviatok, kedy sa duchovia zo záhrobia vracajú do sveta ľudí, sa dnes zmenil na oslavu Všetkých svätých kresťanskej cirkvi. Časť zvykov spojených so sviatkom Samhain prežila, nadobudla však svetský charakter.

Klasické britské raňajky zahŕňajú nielen slaninu, vajíčky, toast, ale napríkald aj slede, ktoré sa podávajú solené a údené, grilované alebo aj dusené. Tento spôsob podávania je známy od 40. rokov 19. storočia zo severovýchodného Anglicka, ale čoskoro sa dostal aj do Londýna. Najlepšie kúsky pochádzajú najmä z Isle of Man a zo Škótska a potom sa privážajú do Londýna, kde sa tešili obľube už na viktoriánskych stoloch počas raňajok. Podávajú sa s trochou masla a citrónom alebo aj s vajíčkom.

V Londýne je možné nazrieť aj liehovarov ginu, ako to napríklad ponúka Sipsmith, kde sa dozviete aj históriu o gine, prehliadnuť si môžete destilačné prístroje a pod vedením učiteľa aj gin ochutnať. Pri liehovare sa nachádza klub Sipsmith Sipper a nenechajte si ujsť úžasné ginové experimenty v bare, keďže sa tu pripravujú rôzne kreatívne kombinácie chuti.

Slaný hovädzí bagel je úplná klasika v Londýne a zvlášť v pekárni Beigel Bake, ktorá je známa už od roku 1977. Obľúbené sú aj rôzne iné druhy bagelov a plnené zeleninou, mäsom, so syrom alebo vegánske či vegetariánske.