Ako sa zrodili Vianoce a kde sa vzal na vianočnom stole kapor

Aj keď si mnohí myslia, že existuje jednoduché vysvetlenie histórie Vianoc, skutočný príbeh je oveľa zložitejší. „Rozbaľte“ ho spolu s nami. Veď napokon, možno ste ani netušili ako kapor "doplával" na štedrovečerný stôl. 

Vedeli ste, že...: Názov „Vianoce“ sme prebrali približne pred 1 200 rokmi z nemeckého výrazu Weihnachten, čo znamená „sväté noci“. V minulosti sa u nás používal aj výraz Božie sviatky, Vilija, Dohviezdny večer, Hody, Koleda či Kračún, ktorý vychádza so slova krátiť a označuje tak najkratší deň v roku.

Presný dôvod o slávení Vianoc pred kresťanstvom nie je celkom jasný. Vieme ale, že to bola mimoriadna udalosť, pretože sa ľudia tešili na „svetlejšie časy“. Oslavy rituálnych sviatkov sa konali pravdepodobne v decembri alebo v januári. Známe sú oslavy počas zimného slnovratu, 21. alebo 22. decembra. Slávilo sa s množstvom jedla, medoviny, ľudia opekali a obetovali dary bohom, modlili sa, aby bol ďalší rok plný hojnosti. V januári potom postupne pribúda viac svetlejších dní, a to je hodné osláv. V minulosti na to mali ľudia i viac času, keďže ešte neexistovala ani elektrina, venovali sa viac sebe a rodine. Aj oni si svoje pochmúrne dni chceli presvetliť príjemnou atmosférou.

Keď si kresťanstvo prebojovalo cestu do Európy, ľudia už neopekali na počesť boha Odina, či rímskeho boha Saturna, ale začali oslavovať narodenie Ježiša Krista. Podľa historických prameňov sa prvé Vianoce oslavovali v 4. storočí. V tomto období pápež Július I. rozhodol, že Vianoce a teda narodenie Ježiša sa bude oslavovať 24. decembra. Vtedajším hlavným sviatkom bolo zmŕtvychvstanie Ježiša Krista a to počas Veľkej noci. Deň príchodu Troch kráľov sa stal 6. január. 

Vedeli ste, že...: Anglický štátnik Oliver Cromwell v 17. storočí zrušil Vianoce na 15 rokov. Boli zakázané napríklad aj v Bostone, keďže Američania odmietali prijať čokoľvek britského a Vianoce ignorovali. Oficiálnym sviatkom sa v Spojených štátoch stali až v roku 1870.

V kalendárnom roku sa na Ondreja 30. novembra začína Advent. Dnes je to vzrušujúce obdobie, plné príprav, rozsvietených ulíc a výkladov, všade vyhráva vianočná hudba a dokola počujete nesmrteľnú pieseň „Last Christmas“. Okolo Vianoc sa tak utvoril celý vianočný okruh od adventu až do Troch kráľov. Oslavujeme v ňom Mikuláša, Luciu, Adama a Evu a po Vianociach Štefana, Silvestra a Nový rok. S tradičnými zvykmi, ktoré boli kedysi rozšírené, dnes sa už len zriedka stretneme, avšak sviatkami lásky ostávajú na celom svete.

Vedeli ste, že...: Adventné vence sa zhotovovali už v 19. storočí. S nápadom prišiel hamburský duchovný Johan Wichern, ktorý si vo svojom dome zavesil čečinový veniec a vsunul doň 24 sviečok, na každý adventný deň jednu. Neskôr sa začali dávať do venca 4 sviečky, zodpovedajúce počtu adventných nedieľ. Podľa tradície sa veniec zdobil červenými sviečkami či stuhami.

Mikuláš pochádzal z Myry, z dnešného Turecka. Narodil sa do bohatej rodiny v druhej polovici 3. storočia a umrel okolo roku 350, možno práve 6. decembra. Bol ochrancom cestovateľov, detí, námorníkov. Jeho pozostatky ležia v talianskom Bari, v kostole sv. Mikuláša. Ako sa stal teda nositeľom darčekov? Jedna legenda hovorí, o chudobnom mužovi a jeho troch dcérach, ktorým nemohol nájsť ženíchov. A keďže Mikuláš bol dobrák a bohatý muž, jedného večera im cez okno hodil tri mešce zlata, ktoré údajne padli rovno do topánok. Zaistil im tak veno a šťastne sa vydali. 

Je tiež možné, že sa deň sv. Mikuláša spojoval s hrou na biskupa, ktorá prišla z Nemecka. Deti sa prezliekli za biskupa z Myry, teda sv. Mikuláša a tento dátum sa zachoval až do dnes. V našich končinách sa Mikuláš objavuje s plným vrecom sladkostí, s čertom a anjelom

Vedeli ste, že...: „Náš Mikuláš“ nosí červený kostým a biele fúzy. Takto ho však v roku 1931 obliekla americká firma Coca-Cola.

Zdobenie vianočného stromčeka má pôvod v pohanskom uctievaní stromov, kedy sa najskôr zdobili listnaté stromy, najmä duby. Až v 7. storočí sv. Bonifác rozhodol, že by sme mali zdobiť jedličku, pretože tá svojou špicou mieri do neba a tvarom pripomína svätú trojicu. Aj ozdoby boli prevzaté od pohanov, ktorí si stromy zdobili imelom, lebo verili, že má zázračnú moc. Sviečky zas symbolizujú Ježiša, ktorí je podľa kresťanov „svetlom tohto sveta“. Oheň však patrí medzi dávnoveké symboly.

Vedeli ste, že...: U nás sa zdobenie vianočného stromčeka udomácnilo len v druhej polovici 19. storočia. Najskôr za krášlili len príbytky zemanov, neskôr aj meštiacke domy. Spôsob výzdoby sa časom menil. Kedysi sa vešali červené jabĺčka, pozlátené orechy či ručne vyrezané drevené ozdoby.

Aj keď pôvod rozdávania darčekov nie je jasný, už sa tak robí od nepamäti. Veď i Gašpar, Melichar a Baltazár priniesli dary Ježišovi. Obsah závisel od bohatstva. Už pred mnohými storočiami ste mohli dostať parfum, drahé šaty z hodvábu, papagája, či veľrybie kosti. U nás ich dnes nosí pod stromček „Ježiško“, inde zas Santa Claus, v Taliansku je to striga La Befana, v Nórsku vianočná koza Julbukk. Ktokoľvek ich však nosí, je to vždy o radosti, láske a pohody v kruhu rodiny, štedrej večere, kde nechýba kapor a Tri oriešky pre Popolušku.

Ku klasickej slovenskej štedrovečernej večeri patrí kapor. Dejiny kapra majú krásny príbeh. Na naše územie však skutočne priplával z oblasti Malej Ázie a Kaspického mora. Po dobe ľadovej sa kapor rozšíril k Čiernemu moru a do Dunaja sa dostal asi pred desaťtisícimi rokmi. O pár storočí neskôr ho údajne práve rímski vojaci objavili v slovenských riekach. Tým veľmi chutil a preto ho poslali do Ríma samotnému cisárovi, ktorý bol tak chuťou nadšený, že rozkázal vytvoriť chovné rybníky. Slávnostným pokrmom sa však kapor stal na konci 19. storočia. V tej dobe bolo v Rakúsko-Uhorsku módnou záležitosťou vlastniť rybník s kaprami. Keďže kapry v zime hibernujú, rybníky sa vypúšťali, čím na dne zostali bohaté úlovky. Bolo ich vždy dostatok, preto ho ľudia či už bohatí alebo chudobnejší začali konzumovať počas Štedrého dňa. Jeho šupiny sa zvykli vložiť pod sviatočný obrus, aby priniesli hojnosť a šťastie do domu. Kapor si našiel cestu do našich sŕdc aj vďaka vianočným piesňam. A pamätáte, koľko to bolo detskej radosti, keď ich pár plávalo a špliechalo vo vani? 

Náš tip: Vyskúšajte vianočný koktail Pusta. Ten si pripravíte z 0,5 dl tokajského, 0,3 dl marhuľovice a 0,2 dl likéru Mecsek.

V Kanade, USA či Británii deti nechávajú pod stromčekom pre Santa Clausa sušienky a pohár mlieka, v Írsku zas koláč s mletým mäsom a pivo Guinness. Íri ešte sviečkou v okne, ktorá horí celú noc symbolicky uvítavajú Máriu a Jozefa. 

Estónci veria, že ak ich na Vianoce doma navštívi muž či žena so svetlými vlasmi je to nešťastie, ak s tmavými, tak im to prinesie úspech a pohodu. 

Nóri počas Štedrého dňa chodia koledovať od domu ku domu, za čo im prináleží odmena v podobe vianočných koláčikov. Spoločnosť im robí vianočná koza Julbukk alebo človek prezlečený za neposlušnú kozu. Zábavné je, keď sa stretne viac kôz, pričom musia predstierať bitku, na čom sa zabaví celé okolie. 

Krajina, kde sa vyrábajú snáď všetky vianočné ozdoby a darčeky, ich vôbec neoslavuje. V Číne je len 1 % kresťanov, ktorí majú vianočnú tradíciu v jedení jablka. Slovo jablko znie v čínštine ako slovo mier, tak veria, že keď ho budú jesť, mier sa k nim aj dostaví. 

Kresťania v Indii sa síce neobdarúvajú, ale tradične uprednostňujú stretnutie u dobrého jedla. Nezdobia stromčeky, ale exotické mangovníky či banánovníky. 

Japonci vnímajú Vianoce veľmi romanticky, a tak trochu po svojom. Sú pre nich skôr oslavou šťastia a lásky. Neverili by ste, ale „štedrú večeru“ trávia v reštauráciách s rýchlym občerstvením KFC. Tie bývajú tak vyťažené, že je vždy lepšie urobiť rezerváciu vopred. 

Akokoľvek sa už vo svete Vianoce slávia, tie naše sú pre nás asi tými najkrajšími. Majú božskú chuť, pričom sa môžete dotknúť vianočných hviezd na nebesiach, zaspievať si Tichú noc a opäť sa zamilovať do kúzla Vianoc.