Iná perspektíva cestovania – Santiago de Compostela

Santiago de Compostela leží v zelenom srdci Galície na severe Španielska a je cieľom svetoznámej pútnickej siete Camino de Santiago, ktorá už stáročia smeruje k hrobu svätého Jakuba vo veľkolepej katedrále. Historické centrum je kompaktné, živé a prekvapivo intímne, úzke uličky z kameňa sa otvárajú do námestí, kde sa miešajú unavení pútnici, návštevníci a aj miestni.

Púť ku hrobu sv. Jakuba má síce tisícročnú históriu ale aj storočia zabudnutia. Znovuzrodenie sa udialo v 80. rokoch minulého storočia vďaka výzve pápeža Jána Pavla II. a zápisu pútnickej cesty na zoznam UNESCO. Nasledovalo vytvorenie ubytovní pod názvom „alberque“ a označenie ciest, ktoré dnes už existujú zo všetkých svetových strán. Históriu púte však začali písať Francúzi, ktorí prichádzali do oslobodeného Španielska, aby zakladali nové osady. Aj preto sa hlavná ulica v Santiago de Compostela menuje Rúa del Franco. V 12. storočí mala už púť takú podobu ako dnes a dokonca bola zabezpečená aj ochrana pútnikov rádom sv. Jakuba. Po rokoch rozkvetu sa vynorili politické problémy, hladomor, morové rany. Ostatky sv. Jakuba boli ukryté pred anglickými pirátmi. Objavené boli až v roku 1879. 

Podľa legendy  pustovník Pelayo v roku 813 videl žiariť hviezdu nad Hviezdnym poľom, kde bol objavený náhrobok a ostatky sv. Jakuba, ktoré sem uložili anjeli. V mieste nálezu, nechal kráľ Alfonso II. vystaviť prvý kostol a kláštor, ktoré sa stali magnetom pre európskych pútnikov. Alfonso neváhal v boji proti Maurom premeniť apoštola aj za ochrancu národa. Preto sa často v Španielsku zobrazuje sv. Jakub na bielom koni ako bojovník s mečom.

Sv. Jakub umrel ako mučeník v roku 41 v Jeruzaleme. Jeho ostatky tajne putovali v roku 550 do egyptského kláštora v El Tor na Sinaji. Odtiaľ sa dostali do Zaragozy a po invázii moslimov do Galície.

Dominantou mesta je katedrála svätého Jakuba, ktorá ukrýva údajné pozostatky apoštola a je jedným z troch najvýznamnejších pútnických miest kresťanstva popri Ríme a Jeruzaleme. Jej súčasná podoba je fascinujúcou zmesou románskeho, gotického a barokového štýlu a slávna fasáda na námestí Plaza del Obradoiro patrí k najpôsobivejším sakrálnym scenériám v Európe. Atmosféra je tu neopísateľná, nabitá pulzujúcou energiou, pokorou, nádejou, radosťou i víťazstvom.

Vo vnútri panuje zvláštne ticho, pútnici stojaci v rade objímajú sochu svätého Jakuba a zostupujú do krypty k jeho hrobu pod hlavným oltárom. V niektorých omšiach sa spúšťa aj najväčšia kadidelnica sveta „Botafumeiro“, ktorá sa rozhojdá nad hlavami veriacich a naplní priestor dymom a vôňou.

Vykonať púť v stredoveku značilo odpútať sa od pozemských statkov a napodobniť Krista. Existovali aj platení pútnici, ktorí tak cestu vykonali pre toho, kto im zaplatil. V 13. storočí prišlo do Santiaga 200 000 pútnikov, v roku 2018 viac ako 300 000, z toho viac ako 90% peši. Dnes môžete púť vykonať z akéhokoľvek vášho dôvodu.

Staré mesto je zapísané na zozname UNESCO a pôsobí ako scenéria, kde sa dejiny nezastavili, len spomalili tempo. Uličky lemujú románske, gotické, renesančné, barokové aj neoklasicistické budovy a typické galícijské domy s drevenými galériami a kamennými arkádami. Tu všetko končí a zároveň začína, ľudia sa stretávajú, takže centrum nie je skanzenom, ale „živým príbehom“.

Na hlavnom námestí Plaza del Obradoiro sa stretávajú všetky príbehy. Z jednej strany katedrála, oproti nej renesančný Hostal dos Reis Católicos, kedysi nemocnica pre pútnikov, a mestský palác, ktorý nechal postaviť arcibiskup Rajoy v 18. storočí a slúžil, pre tých, čo zabezpečovali chod katedrály, dnes je tu radnica. Stačí si sadnúť na dlažbu alebo na kameň pri fasáde a pozorovať dav, kde sú objatia, slzy úľavy, smiech, tiché fotky i spontánne potlesky pre tých, ktorí dorazia s pľuzgiermi aj s novými priateľstvami.

Ak si od katedrály chcete na chvíľu oddýchnuť, Santiago ponúka prekvapivo bohatú ponuku kultúry a zelene. V bývalom kláštore San Martiño Pinario objavíte masívnu barokovú architektúru a tiché nádvorie, v Museo do Pobo Galego a v Múzeu pútnictva zasa príbehy Galície a samotnej púte v kontexte storočí.

Na modernú umeleckú scénu vás vtiahne Galícijské centrum súčasného umenia, zatiaľ čo v Parque da Alameda sa otvorí panoráma mesta s najkrajším výhľadom na siluetu katedrály. Trochu ďalej na kopci Gaiás vyrástlo moderné Mesto kultúry, ktoré kontrastuje s historickým centrom a ukazuje, že Santiago nežije len z minulosti, ale aj z kultúrnej prítomnosti.

Galícia je pre gurmánov malý raj a Santiago je jeho koncentrovanou ochutnávkou. V kamenných uličkách nájdete jednoduché bary s „pulpo a feira“, čo je chobotnica na paprike a olivovom oleji. Chýrne sú aj tapas bary, kde k poháru vína Albariño či Ribeiro dostanete drobné občerstvenie. Na Mercado de Abastos, druhom najnavštevovanejšom mieste po katedrále, sa zasa mieša vôňa čerstvých rýb, syrov, zeleniny a ovocia. V stánkoch vám rovno pripravia to, čo si kúpite.

Typickým dezertom je „Tarta de Santiago“, mandľový koláč s krížom svätého Jakuba posypaným cukrom. Mesto sa navyše stáva čoraz väčším gastronomickým centrom Galície, takže tu ľahko nájdete aj moderné bistrá a reštaurácie, ktoré kreatívne pracujú s lokálnymi produktmi a tradíciami.

Svet je dobre usporiadaný, plný istoty a opravdivosti“, aspoň tak to napísal mexický spisovateľ Carlos Fuentes. Oficiálne púť nekončí pri hrobe sv. Jakuba, ale až v mestečku Finisterre s úzkymi uličkami, pobrežnými reštauráciami s vyhliadkami na Atlantik a kostolom z 12. storočia. Peši sa sem zo Santiaga dostanú pútnici za štyri dni. 

Na spoznávanie Santiaga vám stačia dva až tri dni, no mnohí tu zostanú dlhšie, či už ako bod na konci Camina, alebo na výlety k atlantickému pobrežiu, do vinohradníckej oblasti Rías Baixas či na “koniec sveta” pri útesoch Finisterre. Jarné a jesenné obdobia prinášajú menej davov a typickú galícijskú hmlu a jemné dažde, ktoré mestu paradoxne dodávajú šarm.

Santiago de Compostela je ideálne pre pútnikov, kultúrnych nadšencov, milovníkov histórie a architektúry, aj pre tých, ktorí hľadajú miesto na načerpanie nových síl so silnou spirituálnou energiou a výbornou gastronómiou. Je to mesto, kde sa cieľ cesty mení na začiatok nových úvah o tom, prečo sme vlastne prišli, čo si odnášame a kam chceme ísť ďalej.