Najtajomnejšie miesta Európy

O skalných rytinách v Tanumshede počuť málo. Možno len to, že sa nachádzajú v západnom Švédsku a v roku 1994 boli zapísané do zoznamu UNESCO. Hľadačov dávnych symbolov však tieto nádherné obrazy vytesané pred 3000 rokmi vtiahnu do lúštenia záhad života doby bronzovej. Dosiaľ bolo na vyleštených skalách približne 10 km od mora objavených 10 000 obrazov a od 17. storočia pútali pozornosť verejnosti, neskôr archeológov. Najobdivovanejšie nájdete na skale Vitlyckehällen, kde sa nachádza približne 500 rôznych obrázkov, ktoré boli vytvorené v období od roku 1 700 do roku 300 pred Kristom. Pozornosť púta scéna novomanželov, kňazov i kňažiek, zvierat či lodí, ktoré boli možno symbolom prechodu zo života do kráľovstva smrti. Rytiny však svedčia aj o šikovnosti Škandinávcov pri love, zbere a vykonávaní remesiel a obchodovaní. Môžete si ich pozrieť celkom zblízka aj vďaka prístupovým chodníkom, ktoré sa vinú okolo lokality a pre viac informácií navštívte i múzeum.

Možno netušíte, ale na malom stredomorskom ostrove Malta, nájdete najstaršie samostatne stojace kamenné stavby na svete. Hagar Qim a Mnajdra sú dve megalitické lokality staré viac ako 5000 rokov, ktorému vzdalo hold aj UNESCO. Pri potulkách ostrovom ich nájdete 12 km južne od hlavného mesta Valletta. Stoja na strmom útese nad morom, čo priam nadpozemsky dotvára kulisu veľdiela postaveného ľudskou rukou. Je možné, že sú staršie než egyptské pyramídy. Avšak presný účel nepoznáme. Fascinujúca je technika stavieb, keďže obvodové steny tvoria mohutné vápencové bloky. Každý je iný, ale ukladali sa tak, aby držali stabilitu a medzi sebou dokonale zapadli.

Hagar Qim vás uchváti pre unikátnu bránu, sieň, centrálnu chodbu dláždenú kamennými doskami a reliéfnymi rezbami. Mnajdra pozostáva z troch budov, pričom do južnej preniká slnečné svetlo do centrálnej svätyne iba dva krát do roka, a to 21. marca a 23. septembra. Zaujímavejší je ďalší fakt, že počas letného slnovratu 22. júna slnko osvetlí megalit na ľavej strane a počas zimného slnovratu 22. decembra sa rovnaký efekt vytvorí na pravej strane. 

Slovo megalit pochádza z gréckeho slova megas (veľký) a lithos (kameň) a označuje tak veľký kameň. Existuje veľa hypotéz, ale dodnes nevieme účel a význam megalitov. Rozlišujeme tri hlavné typy megalitických stavieb. Sú to monumentálne hroby, kamenné kruhy a stojace kamene buď samostatne alebo usporiadane v skupinách. Veľké množstvo ich stojí pri európskom pobreží Atlantiku.

Keď v zime v roku 1850 zúrila nad Orknejskými ostrovmi búrka, strhla svah pri pobreží čím odhalila prehistorické nálezisko a nezvyčajné kamenné ruiny. Pri výskumných prácach sa zistilo, že tu bolo sídlisko datované do obdobia 3100 pre Kristom s výnimočne dobre zachovanými domami, vnútorným zariadením a dokonca i nábytkom. Keďže dreva je v tunajšom prostredí málo, využíval sa najmä kameň. Domy v sídlisku boli navzájom pospájané krytými chodbami a každý mal vchodové dvere vysoké asi 1 m. Nechýbali v nich centrálne ohniská, kamenné postele, skrine na odkladanie osobných či kultových vecí. Vedci zistili, že tunajší obyvatelia chovali hovädzí dobytok i ovce a živili sa divinou a rybami. Narazili tiež na koráliky z kameňov, kosti, mušle červené farbivo na maľovanie tiel alebo výrobkov. 

Na Orknejských ostrovoch výskumy priniesli nové objavy. Neďaleko osady Barnhouse je pohrebná mohyla Maes Howe a je skonštruovaná tak, že posledné lúče zapadajúceho slnka v deň zimného slnovratu dopadajú do jej vchodu. Megalitická stavba Stones of Stenness bola pravdepodobne významným kultovým miestom. Veľa záhad ukrýva aj kamenný kruh pri Brodgare.

V roku 1991 vyvolal nečakanú senzáciu muž menom Ötzi. Náhodou na neho narazili manželia z Nemecka počas túry pri ľadovci Similaun na hranici Talianska a Rakúska. Keď ho skúmali v laboratóriu súdneho lekárstva v Innsbrucku, zistili, že jeho telo je mimoriadne staré a analýzy potvrdili, že umrel asi tak pred 5000 rokmi vo veku 45 rokov, bol 160 cm vysoký, vážil 50 kg. Ako múmia síce už len 15 kg ale do takej podoby sa zachoval vďaka silnému mrazu. Údajne bol zranený na pleci šípom a mal poranenú ruku. Podľa ďalších analýz ho trápila artritída a črevné parazity. Jeho odev sa z časti tiež zachoval, ako kožušinové nohavice, plášť z koziny, čapica a kožené topánky vypchaté trávou. Na tele mal i tetovanie. Mohol byť šaman alebo aj pastier. Tento nález však umožňuje nahliadnuť do veľmi vzdialenej európskej minulosti vo výšinách. Na jeho múmiu sa môžete pozrieť v múzeu v Bolzane cez sklený priestor, kde je uložený v ľadovej miestnosti s teplotou - 6°C. 

O všetkých megalitických monumentoch sa dodnes špekuluje. Vyvolávajú viac otázok, než odpovedí. Najslávnejším a nesporne najpôsobivejším je kamenný kruh Stonehenge v južnom Anglicku. Ale do pozornosti sa dostali 7000 rokov staré stojace kamene aj v bretónskom Carnacu, ktorých tu stojí približne 3000. Napríklad aleju Ménec tvorí 11 radov a 1099 granitových blokov v dĺžke 1 km. Veľa teórií sa pokúša vysvetliť ich usporiadanie. Je možné, že slúžili na kultové obrady, pohrebné rituály, uctievanie predkov, ale aj slnka a mesiaca a teda mali posvätnú funkciu, alebo tí bohatší si takou stavbou nárokovali na panstvo a nadvládu nad zvyškom obyvateľstva. 

Stonehage má priemer vyše 100 m, pozostáva z viac ako 100 kameňov a je astronomicky orientovaný podľa slnovratov. Časť kameňov bola dovezená z južného Walesu z lomu v Pembrokeshire, čo je vzdialenosť 385 km. Ako ich preniesli je záhadou. Možno po mori, po rieke a po súši, pričom sa predpokladá, že sa ťahali na saniach po valcoch. Ako však zdvihli veľké bloky na iné stojace kamene?

Precestujte mesačnú krajinu západného Írska. V skalnatom regióne Burren sa vám odkryjú monumenty minulých kultúr ako sú hroby či kruhové pevnosti. Z mladšieho obdobia sú tu kostoly a hrady. Práve tu nájdete Poulnabrone, najznámejšiu megalitickú hrobku v Írsku. V minulom storočí prebehol archeologický výskum, pričom boli nájdené pozostatky 36 osôb, ktoré tu boli pochované pred viac ako 5000 rokmi. Najstaršou bola žena, ktorá sa dožila až 55 rokov a najmladšie bolo 6 mesačné dieťa s Downovým syndrómom. O ich postavení síce veľa nevieme, ale je zrejmé, že tvrdo pracovali, čo vykazujú ich kostrové pozostatky. Vedci odhalili zaujímavé artefakty vrátane kamennej sekery, hrotov šípov, úlomkov keramiky, koráliky a ihlice. 

Aj doba bronzová mala svoje „mrakodrapy“. Až okolo 7000 ich bolo postavených na ostrove Sardínia. Dostali názov nuragy a pripomínajú úle. Tieto kamenné veže sa stavali v dobe 1600 až 1200 pred Kristom starostlivým usporiadaním od južnej sardínskej planiny Campidano cez drsné vrcholky kopcov až po údolia posiate žulovými balvanmi na severe. Podľa rôznych teórií mohli slúžiť ako pevnosti, obydlia, sklady potravín, obradné a kultové miesta či dokonca astronomické observatóriá. Tým najznámejším je Su Nuraxi, zapísaný na zozname UNESCO.

Ešte pred tým než sa pred vami zjaví mykénsky hrad na hornatých kopcoch Peloponézu, pozornosť si zaslúži monumentálny kupolovitý hrob, známejší ako Átreova pokladnica. Hrobka vznikla pravdepodobne v 14. storočí pred Kristom a vybudovali ju veľmi skúsení stavitelia, možno pre Agamemnonovho otca. Do jej interiéru sa vchádza cez impozantný vchod presahujúci 5 m, kde bol odľahčovací trojuholník na redukciu hmotnosti vápencových kvádrov. Prístup k bráne lemujú múry tiež z kamenných kvádrov, ktoré sa ukladali pravdepodobne pomocou rámp a kladiek. Vnútorná komora má priemer 14,5 m a najvyšší bod siaha do výšky 13 m. V menšej bočnej komore mohlo byť miesto pohrebu. Z vonku stavbu stabilizuje hlinená mohyla. Či už to bola pokladnica, kultové miesto na rituály alebo hrobka, pár predmetov tu ostalo ešte v 19. storočí. Dnes je interiér prázdny, ale o to je viac opradený tajomstvami. 

Ponorte sa do tajomstiev európskej histórii s CK SATUR a my vám ukážeme ako sa na poznávacích zájazdoch otvárajú okná do vzdialenej minulosti, ktorá má však svoje príbehy vyryté aj do kameňov. To všetko bez starostí, s overenou kvalitou a s top sprievodcom. Radi vám pri výbere poradíme, lebo na starostlivosť od SATURU nemá nikto.