Omán - skúsenosti turistického sprievodcu (video)

CK SATUR - 08.03.2019

Omán je krajinou oveľa pokojnejšou a oveľa „arabskejšou“ ako okolité krajiny Blízkeho Východu. Ukrýva neskutočné prírodné a kultúrne bohatstvo. Zachováva si stále svoj ráz krajiny ešte nepoškvrnenej cestovným ruchom, no nájdete tu aj nádherné pláže a príjemne prekvapí pohostinnosť miestnych obyvateľov.

Vypočuť reláciu:

O Ománe rozprávajú:

  • Nora Fedorová, riaditeľka CK SATUR
  • Katarína Šomodiová, religionistka a politogolička

Gregorová: S mojimi hostkami sa dnes pozrieme do Ománu. Rozmanitej arabskej krajiny, ktorej brány sa pre turistov otvorili len pomerne nedávno. Povieme si o jeho krásach, ale aj o histórií a súčasnom dianí. O Ománe sa hovorí, že patrí k moderným krajinám arabského sveta. Je to tak a platí to len o súčasnosti alebo to tak bolo vždy?

Fedorová: Tak veľký rozdiel je vidieť za posledných viac ako 30 rokov od vlády sultána Kábúsa, ktorý naozaj zaviedol do krajiny veľmi veľa moderných vecí. Od toho, že vybudoval cesty, moderné nemocnice, zaviedol ženy ako rovnoprávne s mužmi a ešte aj investoval veľa do vzdelávania. Takže to je veľmi dôležitý základ pre ten Omán. A práve v porovnaní aj s niektorými inými arabskými krajinami môžeme povedať momentálne, že Omán je oveľa rozvinutejší, aj vďaka peniazom, ktoré idú z ropy.

Gregorová: O Ománe sa často hovorí, že je to krajina ako z rozprávky “Tisíc a jedna noc“. Prečo takéto prirovnanie, žijú si tam ako v rozprávke?

Šomodiová: To by som úplne nepovedala, ale určite Omán v porovnaní s rôznymi inými arabskými krajinami je na tom omnoho lepšie. Jednak ekonomicky, jednak čo do formálneho postavenia či už žien alebo rôznych náboženských, etnických a podobných menšín. Treba však dodať, že tie ekonomické reformy, ktoré prebehli v Ománe v posledných rokoch, prebiehajú relatívne pomaly a máme relatívne vysokú nezamestnanosť napríklad v Ománe, máme, podobne ako v iných arabských krajinách, relatívne vysokú nezamestnanosť mladých, širokú vrstvu nezamestnaných mladých ľudí, takže s tou rozprávkovosťou by som išla trošku jemnejšie. Treba však určite povedať, že Omán je jedna nádherná krajina, ktorá momentálne patrí medzi tých málo arabských krajín, ktoré sa dajú bez problémov navštíviť pre západného turistu.

Gregorová: Ako vyzerá taký bežný život Ománčanov?

Šomodiová: Tu by sme si museli položiť otázku, kto je to bežný Ománčan, ale ono ten bežný, každodenný život sa až tak veľmi nelíši od nášho. Bežná, štandardná stredná vrstva rieši úplne presne tie isté problémy ako u nás, od vezenia detí do školy cez zarábanie peňazí a podobne, chod domácnosti a tak ďalej. Čiže ten bežný každodenný štandard nie je úplne odlišný. Samozrejme máme tu veľmi veľké kultúrne odlišnosti vyplývajúce jednak z lokálnych kultúrnych tradícií, jednak napríklad z náboženstva. Týka sa to napríklad odievania, týka sa to bežného života na ulici, týka sa to bežného života v domácnosti, kde napríklad napriek bežne rozšírenej predstave o nižšom sociálnom postavení žien, práveže v tých domácnostiach ženy dominujú. Na uliciach v Ománe nemáme také striktné predpisy týkajúce sa odievania, ako napríklad v susednej Saudskej Arábii. Predsa len sa neodporúča či už miestnym ako turistom chodiť oblečený naozaj vyzývavo. Čiže nejaké naozaj krátke oblečenie alebo tričká bez rukávov alebo podobne. Čiže tieto určité odlišnosti tam sú, ktoré treba pri návšteve tejto krajiny rešpektovať.

Gregorová: Poďme si povedať viac o tom, prečo sa Omán oplatí navštíviť, čo ponúka turistom?

Fedorová: Tak ja by som povedala, že tá rozprávkovosť Ománu je práve v tom, čo tam tí turisti naozaj môžu vidieť. Okrem toho, že má teda viac ako 1700 km pobrežia, ktoré je veľmi rozmanité. Od toho, že vlastne na severe Ománu sú takzvané ománske fjordy, to znamená, že naozaj krásne skalnaté pobrežie, kde sa dá chodiť na lodné výlety a ktoré je skôr dostupné blízko z Dubaja ako z Maskatu, hlavného mesta Ománu. Potom je to vlastne druhá taká turistická oblasť, ktorá je v okolí Maskatu, kde už vlastne ten cestovný ruch sa relatívne najdlhšie rozvíjal. Od tých 80-tych rokov, by som povedala, tam vznikali tie prvé hotely. No a potom je to vlastne ten juh a to je ten štát Dhofar, ktorý je vlastne ako známe letovisko Salalah, ktoré je, by som povedala, také najexotickejšie, pretože je to na pobreží Indického oceánu, naozaj s bielymi, krásnymi, piesočnatými plážami a s takým subtropickým podnebím. Napríklad teraz, v tomto období, sú tam monzúnové dažde, čo je absolútne netradičné na púštnu krajinu. To znamená, že tam vznikajú zaujímavé údolia v púšti, s riekami. Celé sa to zazelení a vlastne, keď tam v októbri začne tá sezóna pre turistov, pretože lieta sa teraz už aj z Bratislavy aj z Viedne, tak je to zaujímavé, že vlastne púštna krajina, ktorá je obklopená palmovými stromami, či už sú to banánovníky alebo kokosové orechy. A teda veľa ovocia sa tam pestuje.

Hlavné mesto ománu maskatPoznávanie Ománu začína v jeho hlavnom meste Maskat. FOTO: pixabay.com

Gregorová: A do ktorej oblasti sa teda oplatí ísť, ak chce človek oddychovať a kam zase, keď chce spoznávať Omán?

Fedorová:  Tak tým, že Omán zo severu na juh je viac ako 1000 km a je relatívne úzky, keď sa pozrieme na mapu, najviac toho poznávania je v tej oblasti okolo Maskatu, keď chceme teda vidieť aj tú históriu. Pretože najstaršie mesto Nizwa je práve v okolí Maskatu, asi hodinu a pol odtiaľ vzdialené. Potom aj teda Grand Canyon, čo sú také v podstate vysoké skaly, pohoria a takisto obrovské púšte. Púšť je v podstate väčšina územia Ománu. Tá sa dá veľmi dobre navštíviť aj zo Salalah, práve z toho juhu. A určite odporúčam, či už ísť na Jeepoch do púšte, lebo tam tie pieskové duny, východy Slnka, západy Slnka sú úžasné. Teda aj tá noc na púšti je naozaj zážitkom.

Historické mestečko nizwa v ománeTuristov láka aj historické mestečko Nizwa, neďaleko hlavného mesta. FOTO: pixabay.com

Gregorová: Omán má veľkú rozlohu, to sme tu už povedali. A ten počet obyvateľov je približne rovnaký ako Slovákov. Prospieva tento veľký priestor nejakému rozvoju Ománu alebo je skôr dôvodom problémov?

Šomodiová: Obrovská časť Ománu sú či už púšte alebo ťažko dostupné pohoria, čiže väčšinu obyvateľstva máme koncentrovanú vo väčších mestách, väčšinou na pobreží. Či už spomínaný Maskat, Salalah alebo rôzne menšie mestá medzi nimi. Čiže to rozloženie obyvateľstva je úplne iné, ako by si bežný Slovák predstavoval. Preto nemám pocit, že samotná tá rozloha by predstavovala nejakú závažnejšiu výzvu pre miestne obyvateľstvo. Takto je to historicky dané a myslím, že dominantná časť obyvateľstva vôbec túto otázku nerieši.

Pobrežie známeho letoviska salalah v ománeNajexotickejšie v Ománe je pobrežie Indického oceánu, a teda aj známe letovisko Salalah. FOTO: depositphotos.com

Gregorová: Hovoríme teda o tom, že väčšiu časť toho územia zaberá púšť. Aká je tá púšť, čo všetko tam môžeme vidieť? Je taká nehostinná, ako sa o púštiach hovorí alebo je tam aj čo k videniu?

Fedorová: Tak je to považované za jednu z najkrajších púští, čo sa týka farieb. Aj teda rozmanitosti pieskových dún, aj to, že sú tam vlastne tie skalnaté pohoria hneď v blízkosti. A čo je také netypické, naozaj, oproti tým okolitým krajinám, keď to aj porovnáme s púšťou v Jordánsku alebo v Egypte, tak sú to naozaj tie údolia a oázy, kde sa pestujú datlovníky, kde to obyvateľstvo žije naozaj z poľnohospodárstva, kde je úplne iný život. Kde sa dá vo vodopádoch okúpať sa a vidíme naozaj ten tradičný život, kde zastal čas, ešte aj s tým celým poľnohospodárstvom. Takže tá púšť v Ománe je podľa mňa jedným z najväčších zážitkov počas návštevy.

Gregorová: O Ománe sa často hovorí aj o takom “Karibiku Orientu“, prečo toto prirovnanie?

Fedorová: Tak je to určite vďaka tej tropickej klíme a vlastne aj vďaka tomu, že hlavná sezóna v Ománe je od toho októbra v podstate až do mája, júna. Ale s tým, že vlastne celoročne tá klíma tam je veľmi príjemná. V tom južnom Salalah, ako som hovorila, sa vlastne strieda to obdobie sucha s obdobím dažďov. To znamená, že stále je tam príjemne teplo. No a určite teda aj tá klíma, kde sa darí tým palmám a datlovníkom, robí to, že nám to naozaj pripadá aj vďaka ešte tej tyrkysovej vode a bielym plážam ako Karibik, by som povedala.

Biele pláže letoviska salalah
Biely piesok, tyrkysové more prirovnávajú mnohí ku Karibiku. FOTO: depositphotos.com

Gregorová: A je Omán výlučne islamská krajina?

Šomodiová: Omán je dominantne islamská krajina, prakticky všetko miestne obyvateľstvo sa hlási k niektorej odnoži Islamu. Ale máme relatívne veľa prisťahovalcov či už o robotníkoch, ktorí prichádzajú na niekoľko mesiacov alebo dlhodobo usadených prisťahovalcov z rôznych kútov sveta, ktorí sa hlásia k najrozličnejším náboženstvám. Preto v Ománe nájdeme aj viacero rôznych kresťanských kostolov, rôznych denominácií, nájdeme tu dva hinduistické chrámy a podobne. Čiže to miestne obyvateľstvo je relatívne tolerantné voči iným náboženstvám, napriek tomu, že si vlastné, ako náboženské, tak aj kultúrne tradície celkom pevne drží.

Gregorová: A je Omán bezpečná krajina? Môžu sa tam turisti bez obáv pohybovať, ísť napríklad na trh a podobne?

Šomodiová: Určite áno, treba ale vždy mať na mysli špecifiká miestnej kultúry, či už napríklad, čo do odievania, či už dodržiavanie pôstu počas Ramadánu, čiže nejesť na ulici, nepiť na ulici počas Ramadánu. A samozrejme treba si dávať pozor na také tie úplne bežné veci, na ktoré si človek dáva pozor aj doma, overím si, kde mám peňaženku a podobne. Ale určite nie je o nič nebezpečnejší ako napríklad Slovensko.

Gregorová: Ako to vyzerá na tých miestnych trhoch? Funguje tam podobne ako v iných arabských krajinách zjednávanie na cene?

Fedorová: Určite. Všade v týchto krajinách treba zjednávať, práve cena nikdy nie je konečná. Vlastne, čo sa oplatí v Ománe naozaj nakupovať, najmä teda na juhu, sú parfémy, potom tie miestne výrobky, ktoré sa tam vyrábajú, či už sú to kožené výrobky alebo rôzne náramky, šperky. A teda najcennejšou surovinou práve odtiaľto je kadidlo, takzvaná myrha, ktorá je, ako ománska, považovaná za jednu z najcennejších. Dokonca v stredoveku sa za kilo myrhy dávalo kilo zlata, taká cena bola, vlastne Omán bol centrom tých všetkých ciest obchodných, práve ovplyvnený touto myrhou. Ešte som chcela dodať k tomu Ománu, že pre tých, ktorí radi šnorchlujú alebo majú radi lodné výlety vlastne, tak to je tiež niečo, čo Omán ponúka. Ísť sa loďou pozrieť za delfínmi alebo niekedy dokonca aj z hotelov vidíme, ako sa delfíny hrajú pri pobreží. Čiže je to ešte taká nedotknutá príroda s kilometrami naozaj nevybudovaných pláží, čo je momentálne už rarita a s naozaj pekným pobrežím.

Gregorová: No pri cestovaní aj po Ománe treba niečo jesť aj piť. Poďme sa teda pozrieť na miestne chute a vône. Aká je ománska kuchyňa?

Fedorová: Tak ománska kuchyňa je veľmi ovplyvnená tou arabskou kuchyňou. Či už je to tým, že Ománci sú veľmi pohostinní, privítajú vás vždy tou miestnou kávou s kardamónovým práškom a s datlami, to je taký základ. No a potom veľa ryže, veľa kuracieho mäsa, hovädzieho mäsa, tiež rybolov je veľmi rozšírený, hlavne tým, že to pobrežie je veľmi husto osídlené a veľa ľudí sa venuje tomu rybolovu. A teda veľa korenín používajú. Či už je to kari alebo iné arabské koreniny, tiež datlové pasty, rôzne sezamové pasty, to je všetko to, čo sa mieša a na rôzne spôsoby pripravuje.

Gregorová: Z toho všetkého, čo tu bolo povedané vyplýva, že Omán je teda moderná krajina, ktorá dýcha akýmsi tradičným čarom arabského sveta. Do popredia tam ale vraj vystupujú beduínske tradície, čo si pod týmto môžeme predstaviť?

Šomodiová: Tak výraz beduínske tradície je veľmi široký. Hlavne, ja by som v prípade Ománu podotkla, že to, čo bežný turista na prvý pohľad spozná, nie sú ani tak veľmi tie beduínske tradície, kam určite patrí pohostinnosť a tá spomínaná výborná káva. Ale skôr tá pobrežná tradícia námorníkov, ako ste spomínali, rybolovu napríklad. Čiže ten prímorský postup života. Omán bol historicky, posledných niekoľko storočí, jedna významná námorná veľmoc, čiže napríklad je preslávený výrobou lodí. Ako bojových lodí, tak rôznych civilných, rybolovom. A teda práve táto prímorská tradícia je tá, na ktorej Omán prevažne buduje.

Gregorová: Aká je ománska kultúra, taká tá tradičná?

Šomodiová: Je to tá tradičná zmes rôznych lokálnych zvykov, ktoré vychádzajú napríklad z tej blízkosti mora. Vychádza z prírodných podmienok, vychádza z tradičnej beduínskej tradície arabského polostrova, bežných náboženských predpisov daných ibádiovským islamom a silných moderných vplyvov. Čiže taká veľmi eklektická zmes.

Gregorová: A ako je to s dopravou v Ománe? Hovorili sme, že tá rozloha je teda veľká, keď by chcel človek na vlastnú päsť precestovať Omán.

Fedorová: No veľmi ľahko sa stratí v púšti a povedala by som, že lepšie je naozaj v tomto prípade a ja to v podstate odporúčam vo všetkých týchto arabských krajinách, si zobrať sprievodcu, ako šoféra alebo v podstate niekoho miestneho, kto to naozaj pozná. Jednak sa nedohovoríme úplne jednoducho, jednak označenia na cestách nie sú úplne jasné pre nás a spoznávať takúto krajinu je vždy oveľa lepšie s niekým miestnym, kto to pozná a kto nám ukáže aj tie zákutia, ktoré by sme možno inak nenašli.

Gregorová: A keď hovoríte o tých jazykoch, tak akým spôsobom sa tam dá dorozumievať?

Fedorová: Ako angličtina je jazyk, ktorým sa určite dohovoríme, aj tým, že tá vzdelanosť v posledných rokoch sa naozaj výrazne zlepšila. Takže aj v hoteloch určite, na trhu, títo sú veľmi šikovní obchodníci v tom, aby sa veľmi rýchlo naučili základné slovíčka všetkých jazykov turistov, ktorí tam chodia nakupovať, takže to ide veľmi rýchlo, ale v zásade tou angličtinou asi najviac.

Gregorová: Z vášho rozprávania je teda jasné, že Omán je moderná, bezpečná krajina s krásnou prírodou. Ja vám veľmi pekne ďakujem za príjemný rozhovor.

Páčil sa ti článok? Ukáž ho svojim priateľom.


Kontakt pre médiá: zednikova@ba.satur.sk

Generuje redakčný CMS systém GlobalWeb spoločnosti Global Services Slovakia s.r.o.

© 1998-2019 CK SATUR, Všetky práva vyhradené.

  • Slovenská asociácia cestovných kancelárii a cestovných agentúr
  • International Air Transport Association
  • Superbrands