Najstaršie vinárstvo, kláštory a hora opradená mýtmi. Ktorá krajina láka na netradičný zážitok?

Aspoň to tvrdia archeológovia, ktorí vychádzajú z objavu v jaskyni neďaleko arménskeho mesta Areni. V roku 2011 tu našli improvizovaný lis na hrozno, nádoby na kvasenie vína, pohár aj misku na ochutnávku. Víno sa na tomto mieste malo vyrábať už pred viac ako šesťtisíc rokmi. Hoci sa víno pilo ešte skôr, predsa len je tento objav v niečom jedinečný – ide totiž o najstaršie miesto, kde sa potvrdila úplná výroba vína. V dedinke Areni na juhozápade Arménska sú ešte aj dnes tradičné vine pivnice. Vynechať ich návštevu a degustáciu vína by bol doslova hriech.

Kresťanstvo dorazilo do Arménska krátko po Kristovej smrti. O niečo neskôr, na začiatku štvrtého storočia sa stalo aj štátnym náboženstvom. Arméni ho dokonca prijali ešte skôr ako Rímska ríša. Dokazujú to aj staré kláštory a katedrály roztrúsené po celej krajine. Aj preto sa Arménsku hovorí krajina kostolov. Z obdobia, kedy Arméni prijali kresťanstvo, pochádza aj najstarší kresťanský chrám na svete – Echmiadzinská katedrála. Napriek tomu, že ju postavili už v roku 303, ešte aj dnes slúži ako sídlo hlavy Arménskej cirkvi. K najzaujímavejším kresťanským pamiatkam patrí kláštorný komplex Geghard. Vypína sa vysoko v horách a niektoré jeho časti sú vysekané do skál. Celé okolie chrámu je posvätné – v jeho vnútri vyviera posvätný prameň, okolo stoja stromy, ktoré vytvárajú posvätný háj.

Arménske dejiny majú aj svoju krutú stránku. V rokoch 1915 a 1918 osmanská vláda systematicky vyhladila viac ako milión obyvateľov Arménska. Tento akt sa do histórie zapísal ako arménska genocída. Turci pri nej urobili z bývalých kriminálnikov vojenské jednotky, ktoré zadržiavali Arménov. Ich úlohou bolo poslať ich do pracovného tábora v Aleppe. V skutočnosti však mohlo namáhavú cestu bez vody a jedla prežiť len niekoľko najodolnejších ľudí. Udalosti v roku 1915 tak viedli k tomu, že z Arménska utiekli milióny obyvateľov, ktorí založili silné komunity v Spojených štátoch amerických, Francúzsku a Rusku. Podľa štatistík žije za hranicami asi 5,6 milióna Arménov, kým počet obyvateľov krajiny je cca tri milióny.

Tá podľa nich zakotvila v ľade na vrchole hory Ararat. Za nájdením bájnej lode sa v minulosti vydalo množstvo expedícií, ktoré minuli hotové bohatstvo na to, aby sa im podarilo dokázať, že Noemova archa naozaj spočinula práve na tomto mieste. Výpravy sa konali od 19. storočia a nové správy o nej sa objavujú neustále. Naposledy len pred pár rokmi tvrdili čínski a tureckí bádatelia, že Noemovu archu našli. Jednoznačný vedecký dôkaz však zatiaľ stále chýba. To však Arménom o ich vieru vôbec neoberá. Naopak, hora Ararat s Noemovou archou je aj dnes súčasťou ich štátneho znaku.

Hoci Noemova archa je niečo, v čom Arméni len veria, hora Ararat je skutočná a považuje sa za hlavný národný symbol. Objavuje sa v arménskom umení, literatúre a ďalších umeleckých dielach. Dnes sa ale hora nachádza v Turecku, hoci tomu nebolo vždy tak. Kedysi ležala na rozhraní Arménska, Perzia, Ruska a Turecka. Od hraníc Arménska je hora vzdialená len 32 kilometrov.

Mesto Jerevan bolo postavené dokonca ešte o 29 rokov skôr ako Rím na mieste, kde už v roku 783 pred naším letopočtom stála starodávna pevnosť. Vďaka tomu má množstvo pamiatok a múzeí s jedinečnými exponátmi. V Jerevane si rozhodne nebudete pripadať ako v hlavnom meste chudobnej krajiny. Moderné letisko, rušné obchodné ulice, nákupné centrá plné ľudí... Celý svet pozná arménske brandy, ktoré sa vyrába práve v Jerevane. Mesto je tiež známe ako "ružové mesto". Za tento prívlastok vďačí ružovým vulkanickým kameňom, ktoré boli použité pri výstavbe mnohých domov. No v časoch komunizmu niektoré z historických budov nahradili tradičné socialistické stavby. Najdôležitejšími stavbami v meste sú park Tsitsernakaberd s pamätníkom obetiam genocídy, chrám sv. Jakuba a mešity. Námestie republiky, historické centrum mesta, je plné kaviarní a osviežujúcich fontán. Asi najťažšie sa obyvatelia mesta vyrovnávajú s každodenným pohľadom na svoj symbol, horu Ararat.

Kláštor Haghpat spoločne s kláštorom Sanahin pochádzajú z desiateho storočia a boli dôležitým centrom arménskej vedy a umenia. Haghpat pôsobí na prvý pohľad nenápadne. To sa však zmení, keď vstúpite do vnútra. Ohromí vás štíhla a vysoká zvonica, veľké množstvo kostolov a kaplniek. O tom, že už starí Arméni mali radi víno, svedčia aj nádoby zapustené v podlahe knižnice.

Počas druhej svetovej vojny poslal Josip Stalin niekoľko desiatok fliaš arménskeho koňaku Winstonovi Churchillovi, vtedajšiemu britskému premiérovi. Jeho láska k tomuto alkoholu nebola žiadnym tajomstvom. Podľa jeho vlastného odhadu vypil do svojich 71 rokov toľko brandy, že by zaplnil tri železničné vagóny. Ani najdôležitejšie rozhovory o usporiadaní sveta po druhej svetovej vojne na Jalte sa bez koňaku nezaobišli. Churchill, Stalin a Roosevelt diskutovali a popritom si pochutnávali na tradičnom arménskom alkohole. Jeden z Churchillových pobočníkov na Jalte napísal o britskom premiérovi, že „vypil také množstvo kaukazského šampanského, ktoré by obyčajnému človeku ohrozilo život“.

Keď sa pozriete do Guinnessovej knihy rekordov, nájdete pri hesle „najdlhšia kabínová lanovka na svete“ Arménsko. Lanovka s dĺžkou 5,7 kilometra vedie ponad hlbokú roklinu rieky Vorotan na juhu Arménska. Spája dedinu Halizor s kláštorom Tatev, ktorý pochádza z deviateho storočia a patrí tak k najstarším v krajine. Ak sa lanovkou preveziete, výhľad na údolie vám vezme dych.

Na stoloch Arménov len málokedy chýba ich tradičný nekysnutý chlieb lavaš. Pečie sa po jesennom zbere obilia na stenách rozpálenej hlinenej pece. Po upečení sa udržiava v suchu a pred tým, ako sa ide jesť ho zvlhčia vodou. Zvláštnosťou tohto chleba je, že ho komisia UNESCO v roku 2014 zapísala na zoznam majstrovských diel ústneho a nehmotného dedičstva.

A navyše neuveriteľne krásne! Jazero Sevan zaberá jednu šestinu územia Arménska. Pri jazere stojí aj ohromujúci kláštorný komplex Sevanavank. Jazero vo výške 1900 metrov nad morom poskytuje príjemný oddych najmä počas horúcich letných dní. Istý čas jazeru hrozil dokonca zánik, keď pri ňom skúšali rôzne pokusy Stalin a jeho podriadení. Našťastie sa neskôr podarilo do jazera opäť priviesť dostatok vody a dnes je obľúbeným miestom, kam sa v lete vyberie takmer každá arménska rodina.

A nehovoríme o žiadnych neznámych menách. Krajina je rodiskom speváčky Cher, tenistu Andrého Agassiho a frontmana americkej skupiny System of a Down Serja Tankiana. Arménsko je sčasti "zodpovedné" aj za klan Kardashianovcov, keďže otec Robert je druhou generáciou amerických Arménov.

Aj keď túto informáciu treba brať s rezervou. :) Výsledky totiž priniesol trošku „pochybný“ prieskum, v ktorom rozhodovalo 44-tisíc amerických mužov. Zrejme ich ovplyvnila všadeprítomnosť Kim Kardashian a jej nahé fotky, ktoré sa šírili internetom aj rôznymi časopismi.

… čo vysvetľuje, prečo sú v ňom Arméni takí dobrí. Ak by ste o ich zdatnosti náhodou pochybovali, tieto fakty vás presvedčia: mužský tím vyhral európske majstrovstvá v roku 1999, majstrovstvá sveta v roku 2011 a šachové olympiády v rokoch 2006, 2008 a 2012. Ženský tím si priniesol prvenstvo z európskych majstrovstiev v roku 2003.

Láka vás vydať sa do tejto krajiny plnej pamiatok a krásnej prírody? Cestovná kancelária Satur vám prináša ako novinku poznávací zájazd do Arménska v kombinácii s Gruzínskom. Poďte s nami objavovať neobvyklé miesta, z ktorých si odnesiete netradičné zážitky.

Radi spoznávate nové miesta a krajiny? Vyberte si niektorý z poznávacích zájazdov cestovnej kancelárie Satur!

Páčil sa ti článok? Ukáž ho svojim priateľom.