Toskánsko

Ikona Talianska, známa Torre Pendente – Šikmá veža – stojí nakrivo vedľa katedrály a krstiteľnici v spoločnom priestore známom ako Campo dei Miracoli (Oblasti zázrakov). A budovy sú naozaj zázračnou kombináciou umeleckých diel a jemných mramorových arkád. Keďže Šikmá veža nemá svoje meno len tak pre nič za nič, turisti môžu mať občas trochu zvláštny pocit, keď idú po 294 schodoch až na vrchol. Niektoré z najväčších pokladov, striebro nevyčísliteľnej hodnoty, majstrovské diela, ohromujúce výšivky, sochy a obrazy, sú uložené v Museo dell’Opera del Duomo. Neobíďte ani Piazza dei Cavalieri, Borgo Stretto a Borgo Lago, Piazza delle Vettovaglie. Šikmá veža je najznámejšia pamiatka v Pise, nachádza sa v severozápadnej časti mesta na námestí Piazza dei Miracoli. Toto námestie je z dvoch strán obkolesené starými mestskými hradbami. Stojí tu Dóm, Baptistérium, Camposanto a Šikmá veža. Stavba veže so zvonicou začala pod vedením architekta Bonanna Pisana v roku 1174. Základ veže tvorí kamenný prstenec vysoký 3 metre s priemerom 15,5 metra. Keď stavba dosiahla tretie poschodie a výšku asi 11 metrov, prstencová základňa sa naklonila presne o 15 cm. Pisano sa snažil vyrovnať sklon v štvrtom poschodí ale nepodarilo sa mu to, preto z obavy, aby stavba nespadla, sa rozhodol nepokračovať. V roku 1234 architekt Giovanni di Simone postavil ďalšie tri poschodia veže v rovnakom prevedení ako Pisano. Tým bola postavená základňa veže v tvare valca. Na prízemí sú vchodové dvere a na ďalších šiestich podlažiach sú galérie so stĺporadím. Celé toto architektonické dielo dokončil v roku 1350 Tommaso Pisano tým, že pristavil zvonicu. Aj preto sa uvádzajú vždy dva údaje o výške veže, na severnej strane je výška 55,22 m a na južnej 54,52 m. V roku 1993 bolo nainštalovaných 800 ton olovrných dosiek do zeme na severnej strane ako protizávažie, ktoré by malo zabezpečiť stabilizáciu pamiatky. Šikmá veža je zapísaná na zozname Svetového dedičstva UNESCO.

Zrúcanina bývalej pevnosti v meste San Gimignano ponúka z jedinej zachovalej “veže” pekný výhľad na toskánsky vidiek, historické mesto a veže, ktorými je San Gimignano známe. Prídete sem z Piazza delle Erbe a trošku si vyšľapete kopec medzi olivovníkmi, no výhľad, ktorý sa vám naskytne, za to stojí. 

Keď ste v meste San Gimignano tak na námestí Piazza Duomo sa nachádza jedna z 14 veží ktoré sa v San Gimignano zachovali a odporúčame ju navštíviť. Volá sa Torre Grossa, aj preto, že je najvysšia. Vstup do nej je z námestia. Veža v sebe ukrýva aj muzeálnu časť, je možné si tam pozrieť rôzne fresky, obrazy a kaplnku. Po vystúpaní mnohých schodov sa dostanete až úplne na jej vrchol. Kým stúpate schodmi hore sa pozdĺž celej výšky veže nachádza projekcia, na ktorej sa premieta jej historický príbeh. Z úplného vrchu sa naskytá krásny výhľad na 360 stupňovú panorámu mesta a 2 hlavné námestia - Piazza Duomo a Piazza della Cisterna.

Odporúčame ísť sem večer (ale aj cez deň) za krásnym výhľadom na celú Florenciu, rieku Arno a Ponte Vecchio. Obzvlášť večer je tu totiž čarovná atmosféra, keď si ľudia donesú pizzu a fľašu vína, posadia sa na schody a za tónov hudby pouličných umelcov sledujú západ slnka a vychutnávajú si úžasnú panorámu Florencie. Cestou sem sa ešte zastavte v záhrade ruží. Je to taká “medzistanica” na oddych medzi výstupom do kopca a po schodoch na námestie. Aj sem chodia ľudia za výhľadom, za kvetmi a relaxom kaskádovitým sedením na tráve medzi záhonmi kvetov. A odfotiť sa tu môžete cez rám kufru s panorámou Florencie. Ak sa vám nechce ísť po schodoch do kopca cez mesto a čarovné talianske uličky (čo je ale škoda), tak na námestie sa dostanete aj busom alebo autom.

V meste Lucca sa nachádza niekoľko veží, jedna je však iná ako ostatné a stala sa tak unikátom tohto mesta. Na svojom vrchu neponúka len pekný výhľad, ale jej netradične - záhradu s cesmínovými dubmi. Veža je vysoká 44 metrov a čaká vás 230 schodov. Veža je z tehál červenej farby a vrchol veže je domovom mnohých starých dubov. Torre Guinigi bola postavená okolo roku 1384 bohatými obchodníkmi s hodvábom. V tom čase tu ešte nebola strešná záhrada, a tak nie je isté, kedy vznikla. Historici odhadujú jej vznik okolo roku 1600, kedy bola dubová záhrada zvečnené na obraze. 

Na námestí Piazza del Duomo sa nachádza skupina pamiatok známych po celom svete. Štyri majstrovské diela stredovekej architektúry - katedrála, krstiteľnica, zvonica („Šikmá veža“) a cintorín - boli postavené v období od 11. do 14. storočia v tesnej blízkosti vedľa seba, čím sa vytvoril unikátny klaster pamiatok.  V roku 1063 bola Pisa jednou z veľmocí Stredozemného mora a potrebovala Duomo, ktoré by zodpovedalo jeho prestíži. Architekt Buscheto skombinoval východnú architektúru, byzantské črty a lombardskú výzdobu, aby vytvoril nový štýl s názvom „Pisan Romanesque“. Štýl, ktorý sa odtiaľ rozšíril do mnohých oblastí. Azda najviac ho reprezentuje Katedrála v Pise - jeden z divov Talianska, ktorá bola po zväčšení v roku 1118, najväčšou v Európe.

Hradby sa tiahnu okolo centra mesta a ponúkajú iný pohľad na mesto. Dlhé sú 3000 metrov a vysoké 10 metrov, pričom z nich máte vynikajúci výhľad na Šikmú vežu a všetky ostatné atrakcie. Aby ste si tento pohľad mohli vychutnať dosýta, musíte sa vybrať na najvyšší bod hradieb a to cez 4 možné vchody: veža Santa Maria, veža komplexu Marzotto, námestie Piazza delle Gondole, drevená veža z námestia Piazza Rossa.

Počas prechádzky pozdĺž rieky Arno, natrafíte na malý kostolík. Biele mramorové a zložité dekorácie sú úplne v rozpore s okolím kostola. Interiér zdobí dlažba s mimoriadne bohatou gotickou výzdobou. Malý kostol bol pôvodne postavený v roku 1230 ako modlitebňa pre námorníkov priamo pri rieke, ale v roku 1871 bol demontovaný a prestavaný na vyššiu úroveň, aby ho chránil pred vlhkosťou a záplavami. Tŕň (Spina) v názve odkazuje na svätú relikviu z tŕňovej koruny Krista prinesenú do Pisy v roku 1333, ale táto sa neskôr presunula do Chiesa di Santa Chiara.

V minulosti politické centrum mesta Pisa a miesto rímskeho fóra sa neskôr premenilo na centrum Rádu rytierov sv. Štefana, na ochranu toskánskeho a stredomorského pobrežia od tureckých flotíl a pirátov. V centre námestia sa nachádza socha veľkovojvoda Toskánska, vytesaná Francavillom v roku 1596. Za ním sa nachádza Palazzo della Carovana, bývalý palác Palazzo Degli Anziano del Popolo, ktorého fasáda je pokrytá kresbami a sochami členov rodu Medici. V súčasnosti je domovom školy - Scuola Normale Superiore a študovali tu najväčší talianski profesori, ako Antonio Pacinotti, Carducci, Pascoli, Fermi a Rubbia.

Hlavnými bránami do mesta sú Porta San Giovanni na juhu, Porta San Matteo na severozápade a Porta San Jacopo na severovýchode. Brána San Giovanni bola postavená v 13. storočí a jej zvláštnosťou je členitý oblúk, na ktorom sa nachádza miestnosť pre strážcu. Vedľa strážnej miestnosti, vľavo od pozorovateľne, sa nachádza malá zvonica, ktorá je dnes takmer úplne zničená. Porta San Matteo bola postavená počas 12. storočia. Bránu tvorí dvojitý oblúk a nasktytne sa vám z nej výhľad na prvé mestské predmestia, na cestu do Certaldo a na malú vežu "Torrione dei frati".

Medzi vežami, v srdci svetového dedičstva UNESCO, hneď vedľa Piazza Duomo sa nachádza známe námestie s trojuholníkovým tvarom. Pôvodne sa jednalo o križovatku, na ktorej sa nachádzala tržnica, kde sa konali mestské slávnosti a turnaje. Svoje meno námestie dostalo po verejnej cisterne, postavenej v roku 1287, ktorá stojí na vrchole obrovskej travertínovej studne s osemuholníkovým podstavcom. Stále tu môžete vidieť drážky, ktoré zanechali laná, ktoré slúžili na vytiahnutie džbánov vody. Na juhozápadnej strane námestia sa nachádza veža Arco dei Becci, ktorá bola súčasťou pôvodných múrov z desiateho storočia. V prednej časti stojí Casa Silvestrini, kedysi hostinec, ktorý poskytoval pútnikom ubytovanie a v 16. storočí aj pomoc sirotám. Od roku 1918 sa tu nachádza hotel. Zároveň tu nájdete zaujímavú architektúru, ako pri budove Palazzo Razzi (v súčastnosti banka), so zaujímavou fasádou a dvojitými oknami.  A vedľa typickej veže z trinásteho storočia, stojí Palazzo Tortoli-Treccani. Na námestí stoja viaceré veže - jednou z nich je Torre del Diavolo (Čertova veža), ktorá stojí na severnej strane vedľa Palazzo dei Cortesi. Legenda hovorí, že táto veža bola postavená samotným diablom. V dolnej časti námestia sa nachádzala Zlatá ulička, na ktorej sa spracovávali zlaté listy. Ďalšími sú Dve veže rodiny Ardinghelli, najmocnejšej rodiny San Gimignana. Boli postavené na konci 13. storočia a boli oveľa vyššie ako kázal v tom čase stanovený limit. Na námestí sa často konajú hudobné podujatia a veľtrhy, napr. Festival Santa Fina v marci a auguste a Fiera di San Gimignano na začiatku januára.

Piazza Duomo je srdcom San Gimignana, rovnako ako v minulosti, kedy bolo aj centrom politického a náboženského života v stredoveku. Tri najznámejšie dominanty mesta sú práve na tomto námestí: na severnej strane, vyčnieva do neba Torri Gemelle dei Salvucci. Na opačnej strane je Palazzo Nuovo del Potestà s loggiou del Comune a najznámejšia veža Torre Grossa. Najimpozantnejšou stavbou je Collegiata - v strede námestia naproti Palazzo Vecchio del Potestà s Torre Rognosa a Torre Chigi vedľa. Práve Collegiata, tiež známa ako Duomo, dala svoje meno celému námestiu a pochádza z 11. storočia. V prvej polovici 13. storočia, v období najväčšej ekonomickej prosperity, námestie dostalo podobu, akú má dodnes.

Hradby obopínajú staré mesto v celkovej dĺžke 4 km a po celej dĺžke je možné sa po nich prechádzať, jazdiť na bicykli alebo napríklad na korčuliach. Chodníku pozdĺž 12 metrov vysokých hradieb sa hovorí Passeggiata de mura. Hradby boli postavené v 16. a 17. storočí v renesančnom štýle, strážilo ich 126 diel a dodnes majú 11 bastiónov.

Oválne námestie nachádzajúce sa na mieste niekdajšieho rímskeho amfiteátra patrí k najmalebnejším námestiam v Toskánsku. Pôvodný amfiteáter existoval na tomto mieste od 2. storočia a námestie sa rozvíjalo od stredoveku. Keď amfiteáter stál, býval centrom mesta, kde sa zhromaždili ľudia, aby sa pozerali na hry a rôzne podujatia Námestie si dodnes zachováva svoj význam.

O výstavbe veže rozhodli ešte v roku 1390, no využívať sa začala až o sto rokov neskôr v r.1490, kedy bola premenovaná na Občiansku vežu a boli na ňu umiestnené hodiny. Pracovný mechanizmus týchto hodín prešiel viacerými zmenami v priebehu storočí. Veža prešla nedávno rekonštrukciou a je najvyššou vežou v meste, ktorá ponúka úchvatný výhľad zo svojho vrcholu, ku ktorému sa dostanete po 207 dokonale zachovalých drevených schodoch. Okrem panoramatického výhľad na mesto Lucca, si môžete obzrieť aj ručne navinutý pracovný mechanizmus hodín, jeden z najzaujímavejších svojho druhu, ktorý sa v Európe zachoval.

Kostol San Michele in Foro je jednou z najkrajších a očarujúcich historických budov mesta Lucca. Tento rímskokatolícky kostol bol postavený na zvyškoch starovekého rímskeho fóra. Do roku 1370 bol kostol sídlom Consiglio Maggiore (hlavnej rady), ktorá bola považovaná za najdôležitejšie zhromaždenie obce. Samotný kostol je právom považovaný za jednu z najnavštevovanejších a najzaujímavejších turistických atrakcií v celom meste Lucca, a to vďaka krásnemu interiéru a detailom na fasáde kostola.

Katedrála v meste Lucca sa nachádza v odľahlej lokalite starého centra mesta, hneď vedľa hlavnej turistickej trasy, preto ju často prezývajú aj skrytá katedrála. Samozrejme, je tu dôvod, ktorý vysvetľuje toto nezvyčajné umiestnenie - katedrála bola postavená v šiestom storočí a v tomto období boli najcentrálnejšie a najdôležitejšie oblasti (z urbanistického hľadiska) už príliš preťažené. Katedrála je typickým príkladom gotiky v meste. V priebehu rokov bolo katedrála niekoľkokrát prepracovaná, najskôr v roku 1070 pápežom Alexandrom II., neskôr v roku 1200 do súčasnej podoby. V interiéri katedrály nájdete výzdobu v neskorogotickom štýle zo 14. a 15. storočia. Mramorová fasáda pripomína katedrály v Pise.

Palazzo Pubblico sa nachádza v srdci meste Siena, na Piazza del Campo. Vo vnútri paláca sa nachádzajú fresky, ktoré vás uchvátia a očaria svojou komplikovanosťou. Medzi freskami nájdete aj tri, ktoré sú slávnejšie než ostatné - panely v časti Sala della Pace, ktoré vytvoril Ambrogio Lorenzetti. Palazzo Publico je vynikajúcim príkladom presnosti a krásy gotickej architektúry.

Torre del Mangia je veža postavená v rokoch 1338 – 1348 v Siene. Je umiestnená na Piazza del Campo, hlavnom námestí v Siene, susediacom s Palazzo Pubblico. Keď bola postavená, bola jednou z najvyšších sekulárnych veží stredovekého Talianska. Pri výške 102 metrov je druhou najvyššou po veži Asinelli v Bologni. Veža bola postavená tak, aby bola presne rovnaká ako katedrála v Siene, čo symbolizovalo rovnováhu právomocí medzi cirkvou a štátom.

Piazza del Campo je hlavným verejným priestorom historického centra mesta Siena v Taliansku a je považované za jedno z najväčších stredovekých námestí Európy. Je známe po celom svete pre svoju krásu a architektonickú integritu. Najznámejšími atrakciami námestia sú Palazzo Publico a Torre del Mangia. Okrem týchto dvoch budov sa na námestí nachádza viacero zaujímavých stavieb. Toto námestie bolo kedysi trhoviskom, ktoré bolo založené pred 13. storočím na svahovom mieste blízko miesta stretnutia troch spoločenstiev, ktoré bývali pri meste Siena.

Preslávený most vedie ponad rieku Arno vo Florencii, v hlavnom meste Toskánska. Ponte Vecchio stojí na mieste, kde stáli jeho dvaja predchodcovia, z ktorých najstarší bol súčasťou rímskeho castra (rímskeho tábora). Dnešný most je dielom architekta Neriho di Fioravante, ktorý v roku 1345 preklenul Arno elegantnou stavbou s tromi oblúkmi. Obchodíky postavené na moste po jeho obidvoch stranách dodávajú mostu jeho osobitný ráz. Obchodíky zlatníkov pochádzajú zo 16. storočia a sú spojením dielne a obchodu, pôvodne však slúžili mäsiarom. Nad prostredným oblúkom je malé priestranstvo s výhľadom na rieku a ostatné mosty. Nachádza sa tu fontána s pitnou vodou a busta Celliniho od sochára Romanelliho z roku 1900. Nad stavbami obchodíkov sa nachádza Vasariova chodba postavená architektom na žiadosť Cosima I., ktorý chcel mať zastrešený a bezpečný priechod z Palazzo Vechio do Palazzo Pitti na druhom brehu Arna. Most bol poškodený v roku 1944 ustupujúcimi Nemcami a v roku 1966 povodňou.

Galleria degli Uffizi je jednou z najznámejších a najnavštevovanejších galérii vo Florencii i na svete. Zaznamenáva prierez výtvarnej tvorby od antického Ríma až po baroko. Medzi slávnymi autormi, ktorých diela tu môžete uvidieť, sú: Giotto, Beato Angelico, Massacio, Piero della Francesca, Sandro Botticelli, Leonardo da Vinci, Lucas Cranach, Albrecht Dürer, Michelangelo Buonarotti, Giambattista Pittoni, Raffaelo Sanzio, Tizian, Paolo Veronese, Peter Paul Rubens, Caravaggio, Rembrandt...

Galéria Akadémie Florencie je umelecké múzeum. Je známe vďaka tomu, že je domovom originálu Michelangelovej sochy Davida od roku 1873. Nachádzajú sa tam aj ďalšie sochy od Michelangela a veľká kolekcia malieb florentských umelcov, najčastejšie z rokov 1300 – 1600. Je druhým najnavštevovanejším múzeom v Taliansku. Galleria dell´ Accademia bola založená v roku 1784 Pietrom Leopoldom, veľkovojvodom Toskánska. V roku 2001 bolo otvorené Museo degli strumenti musical. Nachádzajú sa v ňom hudobné nástroje Stradivariusa, Niccola Amatiho a Bartolomea Cristoforiho. V dnešnej dobe má galéria malú zbierku Michelangelových prác, ako jeho štyroch nedokončených Väzňov a nedokončenú sochu Saint Matthewa. Do tejto zbierky bola pridaná Piteá, ktorá bola objavená v kaplnke Barberini v Palestrine. Ďalšie vystavené práce sú florentské maľby z 13. a 16. storočia. Galéria má tiež zbierku ruských diel, ktoré zhromaždil veľkovojvoda.

Uprostred námestia Piazza della Signoria vo Florencií, stojí jazdecká socha Cosima I., ktorá bez podstavca meria 450 centimetrov. Jej autorom je Giambologna, ktorého poveril touto zákazkou Ferdinand I. Medicejský, syn Cosima I. Na podstavci sú zobrazené dôležité momenty z Cosimovho života. Na námestí tiež nájdete Neptúnovu fontánu, ktorá bola pôvodne zadaná Bacciovi Bandinellimu, ale po jeho smrti zákazku prevzal jeho žiak Bartolomeo Ammanati. Použitým materiálom bol mramor a bronz. Fontána má výšku 560 centimetrov. Pred palácom sú umiestnené kópie sôch -  Herakles a Cacus od Bendinelliho, Michelangelov Dávid, Judita, Holofernes a Marzocco od Donatella.

Palazzo Vecchio je stredoveký opevnený palác v centre Florencie na Piazza della Signoria. Jeho stavba začala v roku 1299, šesť rokov po prevzatí vlády cechmi, a dokončený bol v roku 1314. Zasadali v ňom ústredné orgány mestskej republiky a volení úradníci tu mohli i prenocovať. Palác je opevnený preto, aby im zaručil bezpečnosť pred prípadnými útokmi nepriateľov, ale aj zo strany vzbúreného ľudu. Po prevzatí vlády rodom Mediciovcov sa tu začiatkom 40. rokov 16. storočia usídlil vojvoda Cosimo I., ktorý dal budovu prestavať. Dnes palác slúži ako radnica mesta.

Kostol Santa Croce čiže Svätého Kríža je slávna bazilika vo Florencii, ktorú mnohí nazývajú Pantheonom Florencie. Ide o komplex skladajúci sa z múzea, kaplniek a náhrobkov. Je súčasťou celku budov patriacich františkánskemu rádu. V roku 1294 bol položený základný kameň tejto baziliky, dokončená bola v roku 1385. Na jej stavbe sa podieľal architekt Arnolfo di Cambio. Bazilika je miestom odpočinku známych osobností, ako napr. Galilea Galiei a Michelangela Buonarrotiho. Uvidíme tu tiež kaplnku slávnych rodín - rodiny Mediciovcov a rodiny Pazziovcov. Významná je socha sv. Ľudovíta z Toulouse, sú tu aj nádherné fresky Taddei Gaddiho znázorňujúce rodokmeň Ježiša Krista a poslednej večere.

Baptistérium svätého Jána Krstiteľa je najstaršou budovou vo Florencii a slúži veriacim viac ako tisíc rokov.. Jeho stavba bola začatá v 6. storočí a dokončená roku 1128. Slúži tak veriacim po viac ako tisíc rokov. Kopula má vnútorný priemer 41,5 metrov a bola postavená technikou, ktorú používali starorímski stavitelia a bola dokončená v roku 1436. Externej výzdobe dominuje obloženie z farebného mramoru, čo je typické pre toskánske stavby románskeho štýlu. Veľmi krásne sú umelecky vytvorené vstupné dvere, ktoré navrhol a 6 rokov na nich pracoval Andrea Pisano. Tieto južné dvere sú ozdobené 28 výplňami so scénami zo života sv. Jána Krstiteľa.

Známa zvonica katedrály vo Florencii, ktorú postavili v 14. storočí je jedným z najkrajších miest v Taliansku. Veža je vyrobená z bieleho, zeleného a červeného mramoru, podobne ako katedrála a je výstavba sa začala v roku 1334., keď o tri roky neskôr zomrel jej hlavný architekt Giotto di Bondone, zvonica bola dokončená Andreom Pisano v roku 1359. Spodné poschodie veže je zdobené 54 basreliéfmi a vrchol zvonice má množstvo výklenkov zdobených sochami svätcov a prorokov. Dnes sú sochy kópie, ale originály môžete vidieť v Múzeu Duomo. Na vrchol zvonice vedie 414 schodov a návštevníci budú príjemne prekvapení, keď sa dostanú na vrchol vo výške 277 stôp (84 m) a uvidia jeden z najkrajších panoramatických výhľadov na Florenciu.

Katedrála sa nachádza na námestí Piazza del Campo a je úchvatnou gotickou stavbou naplnenou umeleckými pokladmi od Pisana, Donatella a Michelangela, ako aj freskami Pinturicchia. Postavená bola v rokoch 1215 až 1263. Exteriér i interiér sú zdobené bielym a zeleno-čiernym mramorom v striedajúcich sa pruhoch, pričom čiernobiele sú symbolickými farbami Sieny.