Srbsko
Malebná perla Balkánu
Srbsko je zaujímavou krajinou, ktorú tvoria mnohé národnosti. Je živé, pestré, bohaté na históriu. Veď už aj samotné hlavné mesto Belehrad, ktorý založili Kelti, bol počas svojej viac ako 2000 ročnej histórie zničený cudzincami viac než štyridsať krát. Aj keď je to krajina bývalej Juhoslávie, svoju cestu novodobou históriu si utvára celkom samostatne.
Prírodné podmienky má Srbsko mimoriadne rozmanité a medzi krajinami Balkánskeho polostrova doslova vyniká. Pýši sa úrodnými nížinami v severnej časti, v povodí riek Dunaja, Tisa, Dráva a Sáva. Tie sú akousi zásobárňou pre celý štát.
Pohoria sú bohaté na minerály a tak sú aj jednou zo základných zložiek hospodárstva. Najvyšším vrchom je Midzor, ktorý sa dvíha do výšky 2169 m.
Srbsko obývajú Srbi, Albánci, Chorváti a tiež Maďari, preto sa vyznačuje kultúrnou rozmanitosťou a pútavými tradíciami týchto národností. Prevažná väčšina obyvateľstva vyznávajú pravoslávnu vieru a práve aj mnohé pamiatky sú svetovým kultúrnym dedičstvom. Kláštor Studenica postavený v 12. storočí v románsko-byzantskom štýle sa radí medzi najväčší cirkevný komplex. Zaujímavý je tiež kláštor Gradac z 13. storočia.
Prvé srbské hlavné mesto Stari Raš zažívalo svoj najväčší rozmach v stredoveku, podobne ako aj neďaleký kláštor Sopoćani. Ten sa preslávil najmä pre svoje najstaršie a najväčšie fresky v Srbsku. Krajina sa môže pochváliť skutočnými skovstami medzi freskami.
Fresky. Srbsko. Foto: CK SATUR
Aj kláštor Deničani pri pohorí Prokletije je nielen srbským klenotom pre jeho architektúru, ale radí sa aj medzi najväčší na Balkáne. Nachádza sa tu viac ako tisíc obrazov svätých, tiež sôch a veľmi bohatá zbierka ikon.
Top lokality
Novi Sad
Druhé najväčšie mesto v Srbsku sa nachádza v časti Vojvodina pri brehu Dunaja. Jeho osud bol spečatený v 17. storočí, keď odtiaľto boli vyhnaní Turci. Avšak jeho osídlenie začalo už oveľa skôr. Na tejto dôležitej križovatke vznikla Petrovaradínska pevnosť. Kedysi sa jeho hovorilo aj Gibraltár na Dunaji. Neustále sa zveľaďuje, sú tu ateliéry, v lete sa tu koná hudobný festival Exit. Mária Terézia mesto povýšila na kráľovské s názvom Nový Sad. V 18. storočí sem prichádzajú aj Slováci. Aj keď 19. storočie prinieslo mestu záhubu, začali ho jeho obyvatelia postupne znovu budovať.
Kultúru Slovákov môžeme pozorovať v Múzeu Vojvodiny, kde sú archeologické a etnografické zbierky, zbierky z dejín umenia, botaniky a zoológie. Novi Sad hostí rôzne festivaly, zamerané aj na tradičnú kultúru a umenie. V meste vyniká európska architektúra 18. a 19. storočia, ktorá je náhľadom do duše Vojvodiny a jej obyvateľov, čo s hrdosťou i dnes nosia v sebe „poklad Vojvodiny“.
Sriemske Karlovce
Asi 70 km od srbského hlavného mesta Belehrad leží mesto Sriemske Karlovce. Vznikol pri brehu Dunaja v blízkosti pohoria Fruška Gora. Túto historickú oblasť Srem v 6. storočí osídlili Slovania. Svoje stopy tu po sebe zanechali Turci aj Habsburgovci. Patrila aj do bývalej Juhoslávie. Stalo sa miestom duchovnosti, vzdelania ako aj kultúry.
Sriemske Karlovce. Foto: CK SATUR
Centrum mesta zdobia barokové stavby z 18. storočia. Nájdeme tu významné kostoly, katedrálu sv. Petra, radnicu a palác patriarchu z 19. storočia. Námestie básnika Branka Radičevića zdobí fontána Štyri levy z roku 1799, ktorá symbolizuje prvú mestskú stavbu vodovodnej siete. Neďaleko mesta sa nachádza park Dvorska bašta s domácim aj exotickým rastlinstvom. Bola to vôbec prvá botanická záhrada na území Srbska, ktorá vznikla v 19. storočí. Prechádzka parkom je tak príjemným spestrením na potulkách týmto historickým mestom.
Topola
Mesto Topola sa nachádza asi 70 km južne od Belehradu v čarovnom regióne Šumadija. Jeho názov je odvodený od bohatých lesov, ktoré sa tu v minulosti hojne vyskytovali. Dnes je celé okolie posiate pastvinami, lúkami, sadmi a miestami tak pôsobí až nadpozemsky idylicky. Vynikajúce sú odtiaľto najmä slivky a vínna réva nesúca kráľovskú pečať. Počas prvého srbského povstania v roku 1804 tu bol zvolený za hlavného vodcu charizmatický muž Karadjordje. Z malej dediny sa tak stala povstaleckou baštou s hradom a masívnou vežou. V súčasnosti je tu výstava na počesť prvého vodcu a zakladateľa kráľovskej dynastie Karadjordjevićov. V areáli sa nachádza aj malý kostolík, staré kamenné náhrobky a dokonca prvá srbská škola v typickej miestnej ľudovej architektúre.
Vojvodina
Vojvodina je úrodná oblasť nachádzajúca sa v Panónskej nížine, v severnej časti Srbska. Kedysi bola súčasťou Uhorska. Rozdelená je riekou Tisou a Dunajom. Jej typickými črtami sú multikulturalizmus a náboženská rôznorodosť. Krásnou časťou Vojvodiny je park Fruška Gora. Tu v stredoveku vyrástlo 17 ortodoxných kláštorov. Tie sú dnes značným turistickým lákadlom pre spoznávanie tunajšej rôznorodej kultúry. Aj napriek veľmi pestrému zloženiu obyvateľov tu nažívajú v rešpektovaní svojich tradícií a zvyklostí. Jednotlivé odlišnosti sú badateľné v ich architektúre, speve, tancoch, v tradičných odevoch či chutných jedál. Pre dotvorenie celkového obrazu Vojvodiny stojí za návštevu múzeum včelárstva, chleba alebo krojov.
Niš
Mesto Niš je tretie najväčšie mesto v Srbsku. Leží pri rieke Nišava. Je rodiskom rímskeho cisára Konštantína Veľkého. Stelesňuje eleganciu západu a exotiku z Orientu. Dnes je moderným mestom, kde sú múzeá, historické pamiatky. Niš už kedysi dávno bol križovatkou ako sa dostať na Blízky Východ. Táto cesta sa nazývala „Carigradski bubon“ – Cesta do cisárskeho mesta t.j. Konštantínopolu. Nachádza sa tu archeologické nálezisko Mediana s pozostatkami rímskej osady, pevnosť Niš, ktorá patrí medzi najzachovalejšie na Balkáne, alebo Ćele kula – Veža lebiek, čo je jedinečná stavba postavená na príkaz osmanského pašu s použitím lebiek srbských vojakov zabitých v bitke pri Čegare počas prvého srbského povstania.
Subotica
Subotica je významné kultúrne centrum vo Vojvodine a radí sa medzi jedno z najkrajších miest Srbska. Leží 180 km od Belehradu, 200 km od Budapešti.
Už v 16. storočí bola hlavným mestom ríše a vraj vyzerala ako z rozprávky. Počas svojej histórie menila veľa krát vládcov a tiež sa vystriedalo vyše 200 názvov. Je známe, že sa volala ako Zabadka, Szent Maria či Maria Tereziopolis. Subotica bola pod správou aj Maďarov, Turkov a patrila aj do Habsburskej ríše.
Hlavné mesto
Belehrad
Hlavné mesto bývalej Juhoslávie už dávno nie je centrom zo starých filmov. Pulzujúca metropola sa vzmáha ekonomicky i turisticky. A doslova otvára náruč celému svetu. Belehrad predstavuje vynikajúcu destináciu pre jednoduchý víkendový výlet.
Belehrad. Foto: unsplash.com
Turistická príťažlivosť neopadáva ani počas chladnejších dní, no tie teplé a slnečné mu dodávajú pôvab prímorského "mestečka". Takú atmosféru totiž vytvárajú rieky Dunaj a Sáva, na ktorých sútoku sa mesto nachádza. V meste sa nachádza mnoho divadiel, múzeí, historických pamiatok a operných domov, ktoré žijú rušným a rozmanitým kultúrnym životom, zatiaľ čo pláže a rieky lákajú milovníkov slnka a športových nadšencov.
Zemun je jednou z mestských častí Belehradu. Nachádza sa na samom severozápade mesta, na brehu Dunaja, až za Novým Belehradom. So srbskou metropolou je prepojený práve socialistickým sídliskom z juhoslovanských časov. Zemun je známy ako tá časť Belehradu, ktorá je v úplnom kontraste ku zvyšku mesta, pôvodne bol súčasťou Rakúsko-Uhorska ako maďarské mesto (Zimony) a preto sa istým spôsobom vydeľuje. V modernej dobe je taktiež známy podľa miestneho tzv. Zemunského klanu, ktorý býva obviňovaný z radu zločineckých aktivít v krajine.
Treba zažiť
Chrám sv. Marka
Chrám svätého Marka v Belehrade je srbský pravoslávny chrám v Tašmajdskom parku neďaleko budovy srbského parlamentu. Chrám bol postavený v rokoch 1931 až 1940 v tradičnom srbsko-byzantskom architektonickom štýle, ktorý pripomína pravoslávne chrámy z raného srbského stredoveku. Chrám bol postavený na mieste chrámu z roku 1835, ktorý bol zničený počas prvej svetovej vojny. V chráme sú uložené ostatky kráľa Štefana Dušana, patriarchu Germana a iných srbských osobností. Nachádza sa tu tiež rodinná hrobka kráľovského rodu Obrenovićovcov
Kalemegdan
Prekrásne historické centrum Belehradu leží na pravom brehu rieky Sáva, nad ktorou sa rysuje Kalemegdanská pevnosť. Jedna z najväčších európskych pevností z keltských čias, ktorá bola postupne prestavená Rimanmi, Srbmi, Rakúšanmi a Turkami, vrátane stredovekých brán pravoslávnych kostolov, tureckých kúpeľov či moslimských hrobiek. Na samom vrchole pevnosti sa nachádza múzeum vojny s voľne prístupnou vonkajšou expozíciou obrnenej vojenskej kolesovej i pásovej techniky i delostrelectva. Múzeum ponúka prierez vojenskými dejinami Srbska a západného Balkánu aj v interiérovej expozícii.
Petrovaradínska pevnosť
Nedobytná Petrovaradínska pevnosť s názvom aj ako „Gibraltár na Dunaji“ leží na pomerne rozľahlej ploche, ktorá slúžila na obranu proti Turkom. V Európe sa radí medzi najlepšie dochované. Bola postavená v rokoch 1692 až 1780. Celý komplex vznikol podľa francúzskeho návrhu markíza Vobana. V hornej časti sa nachádza samotná pevnosť. Dolnú časť tvorí mesto, kde bývali vojaci a ich rodiny, nachádzali sa tu obchody, kostol. Je tu niekoľko brán, cez ktoré je možný vstup, ako brána Ludwig, Leopold, Molinary. Aj do dnešného obdobia sa zachovalo veľa častí vo veľmi dobrom stave, no nie všetko je sprístupnené. V podzemí sú chodby a katakomby. Stala sa tu aj významná bitka proti Turkom, bol tu uväznený Tito, a postavená bola vyvrheľmi vtedajšej spoločnosti, ktorí tu zažívali veľmi zlé podmienky a mnoho ich tu zahynulo. Pevnosť zdobí veža s vtipným názvom „opité hodiny“, ktorú darovala Mária Terézia.
Kláštor Manasija
Manasija je ortodoxný kláštor, ktorý sa nachádza v severovýchodnej časti Srbska. Postavený bol zásluhou srbského kniežaťa Stefana Lazarevića v dobe 15. storočia. Ten nechal vystaviť aj obranné hradby, 11 veží a priekopu. Kostol je zasvätený Sv. Trojici, kde sa nachádzali fresky od najlepších vtedajších umelcov, ktorí vyzdobili až neuveriteľných 2000 m2 plochy. Zachovala sa len štvrtina, ale i tak sú to európske skvosty. Zaujímavosťou je, že sa tu v začiatkoch fungovania prekladali, opisovali a tvorili knihy. Bohužiaľ, bol kláštor poničený a následne opustený. Tak ako v minulosti aj dnes tu návštevníci môžu chodiť po pôvodnej mozaikovej podlahe, ktorá sa tu našťastie zachovala. Jeho zakladateľ je aj v tomto najdôležitejšom stredovekom srbskom komplexe pochovaný.
Oplenac
V srbskej oblasti Šumadija v meste Topola nájdeme kostol a mauzóleum kráľovskej rodiny Karadjordjevićov, ktorá ovládla srbský a neskôr juhoslovanský trón. Oplenac sa stal dôležitým miestom vzniku kráľovského paláca a kostola zasväteného sv. Jurajovi, ktoré mali reprezentatívne účely. Tento komplex zahŕňa aj Vinohradníkov dom, kde sa konajú výtvarné výstavy, vilu kráľa Petra I. s expozíciou rodiny Karadjordjevićov. Symbolom celého Oplenacu je ale belavý chrám, ktorý sa začal stavať v roku 1910. Vnútro hýri mozaikami zo 40 miliónov kúskov benátskeho skla v neuveriteľných 15 000 odtieňov farieb a znázorňuje 1500 postáv, ktoré sú kópiami z rôznych významných srbských kláštorov. Kovový luster z ukoristených zbraní počas 1. svetovej vojny symbolizuje kráľovskú korunu, ktorý je ale uložený obrátene, čo má symbolizovať smútok srbského ľudu v čase jeho kolapsu v 14. storočí. Ešte väčší údiv v každom zanechá samotné mauzóleum v srbsko-byzantskom štýle, kde je uložených 22 členov kráľovskej rodiny, a ktorý pôsobí veľmi honosne.
Pláže
Zlatarské jazero
Toto jazero, ktoré je obklopené horami, nádhernou zeleňou a bohatou flórou a faunou má krištáľovo čistú vodu, ktorá dáva magickú zmes zelenej a modrej, pričom jeho pobrežie ukrýva neskutočné divoké pláže. Užiť si tu môžete kúpanie, turistiku, cyklistiku, poľovníctvo a rybolov. A keď budete unavení zo všetkých tých aktivít, doprajte si domáci syr kajmak alebo miestnu šunku.
Pre deti
Kopaonik
Zimné stredisko Kopaonik je ako stvorené na zimné športy. Je najväčšie v Srbsku s výborne upravenými zjazdovkami pre začiatočníkov aj skúsených lyžiarov. Pozostáva z cca 55 km tratí aj pre skialpinizmus a 12 km pre bežecké lyžovanie. Zároveň vás očarí aj krásna príroda.
Dobrodružstvo s deťmi na vode
Rieky a jazerá v Srbsku ponúkajú návštevníkom všetky druhy vodných športov – plachtenie, veslovanie, kajakovanie a vodné lyžovanie. Na rafting sú vhodné rieka Drina alebo Ibaru. Pozorovanie vtákov je zaujímavé na rieke Uvac, kde žije aj vzácny sup blielohlavý. Dokonca môžete hľadať aj zlato a to na rieke Pek. Nádherná je aj rieka Gradac, ktorá sa považuje za najčistejšiu v juhovýchodnej Európe. Taktiež sú obľúbené aj plavby po Dunaji s návštevou Belehradu a Nového Sadu.
Gastronómia
Keďže Srbsko obývajú rôzne národnosti, aj srbská gastronómia je pomerne pestrá. Je plná vôní a chutí a za niekoľko storočí vyústila do zaujímavej originality, preto sa iste oplatí ochutnať rôzne miestne špeciality.
Veľa jedál sa pripravuje pridaním korenín ako aj pikantných ingrediencií. Je zmesou gréckej, bulharskej, maďarskej a tureckej kuchyne. Tradičné jedlá sa pripravujú z mäsa, cesta a zeleniny. Častá je konzumácia aj mliečnych výrobkov.
Aj samotná príprava jedla má svoje osobité tradície a vychádza z danej kultúry. Už v stredoveku bola kuchyňa považovaná za „srdce domu“, kde sa nachádzal kozub, kde sa nielen varilo, ale schádzala sa celá rodina.
Srbské špeciality sú napríklad raňajkové pečivo „burek“, syrový koláč „gibanica“, grilované mäso, pečienka, guláš, kapustnica, dusené mäso, musaka. Zaujímavá je aj „mućkalica“ – zmes rôznych druhov duseného mäsa a zeleniny, alebo pršuta – sušená šunka. Využíva sa aj „kajmak“ – mliečna smotana a kyslé mlieko.
Pitie kávy má v Srbsku dlhú tradíciu, a teda nikdy nechýba domáca káva. Ku nej sa zvykne podávať sladká baklava alebo turecký med. Pivo Nektar patrí medzi najobľúbenejší nápoj Srbov. Keďže je slivka národným ovocím, vyrába sa z nej aj známa „rakia“ – slivovica, čo je symbolom Srbska.
V mestách počas festivalov ako aj na rôznych trhoch sú časté aj farebné medovníky.
Zábava
Skadarlija
Skadarlija je jedna z najznámejších ulíc v Belehrade. Je to historická ulica a bývalý magistrát Belehradu. Nachádza sa v mestskej časti Stari Grad a všeobecne je považovaná za hlavnú bohémsku štvrť. História Skadarlije začala v roku 1830 vysporiadaním rómov v opustených zákopoch v prednej časti hradieb. Územný plán Belehradu z roku 1854 ukazuje, že rómske chatrče boli nahradené murovanými stavbami, do ktorých sa presťahovali remeselníci, zásobovatelia, menší úradníci a iní. Skadarlija začala získavať svoj bohémsky charakter koncom 19. storočia. V súčasnosti je Skadarlija pozoruhodná turistická atrakcia Belehradu.
Skadarlija. Foto: depositphotos.com
Tajné tipy
Vodopády Veliki Buk
Vodopády Veliki Buk nazývané aj Lisine padajú kaskádovito z výšky 20 metrov, čím vytvárajú atraktívnu prírodnú scenériu. Sú to najvyššie vodopády v Srbsku nachádzajúce sa v pohorí Beljanica a na rieke Vrelo. Ležia vo výške 380 mnm, neďaleko od Resavskej jaskyne. Voda dopadá do malého jazierka s priezračnou tyrkysovou vodou. V jeho okolí sú tufové skaly, čím utvárajú farebný kontrast, ktorý sa snúbi s modrou i zelenou farbou. To, koľko vody tečie vodopádom záleží od sezóny a počasia. Ideálna návšteva je v období jari, keď je celé okolie ponorené v tej najčistejšej sviežosti s prísľubom šumiacich vôd z vodopádu. Vodopády Veliki Buk ako aj celé okolie je chránené ako unikátne prírodné dedičstvo Srbska.
Vodopády Veliki Buk. Foto: data/imgs
Resava
Resava je jedna z najstarších a najkrajších jaskýň v Srbsku. Nájdeme tu nádherné útvary staré približne 45 miliónov rokov. Až donedávna bola existencia tejto asi 80 miliónov rokov starej jaskyne ukrývaná pred verejnosťou miestnymi pastiermi. Jaskyňa Resava sa vytvorila ešte pred dobou ľadovou, podzemnými riečkami, ktoré si razili chodníky vápencovým terénom. Má 4,5 km, z čoho je preskúmaných 2830 metrov a približne 800 metrov je sprístupnených návštevníkom. Jaskynná teplota je okolo 7 stupňov a vlhkosť vzduchu sa pohybuje medzi 80 - 100%. Vnútro jaskyne je posiate stalagmitmi, stalaktitmi, kamennými vodopádmi, komorami, dutinami, kanálmi, závesmi a stĺpmi. Krásne farebné ornamenty môžeme vidieť už pri vstupe do jaskyne, ktorý je vo výške 485 m. n. m.
Resava. Foto: serbia.com
Jazero Perućac a rybolov
Jazero Perućac vzniklo pri výstavbe priehrady na rieke Drina a je ideálnou destináciou na oddych v nedotknutej prírode alebo aj na skvelý rybolov, keďže jazero je plné rýb. Loviť sa dajú sumce alebo kaprov. Umelé jazero sa nachádza v západnej časti Srbska, na hranici s Bosnou a Hercegovinou, v nadmorskej výške 290 m. Jazero dosahuje hĺbku 60 m. Očarí vás tu aj krásne prostredia pohoria Tara, kde okrem národného parku môžete navštíviť aj neďalekú Mokrú Goru a Drvengrad – Drevené mestečko, etno dedinu známeho srbského filmového režiséra Emira Kusturicu. Na rybolov je potrebný rybársky lístok, ktorý môže vydať ktorýkoľvek z miestnych rybárskych zväzov.
Užitočné informácie
Štátne zriadenie: republika
Rozloha a populácia: 77 474 km2
8,673,560 obyvateľov
Jazyky: srbčina
Náboženstvo: pravoslávne, katolícke, moslimovia, iné
Mena: srbský dinár
Kurz: 1€ = 117.547RSD
Časový posun: 0h
Klimatický diagram
Kedy vycestovať
| Krajina má mierne vnútrozemské podnebie. Letá sú veľmi teplé, teploty dosahujú až 35 stupňov C. V období zimy sa priemerná teplota pohybuje na úrovni -1 stupeň C. Ideálne obdobie na poznávanie je obdobie jari a jeseň. |
Zastupiteľský úrad
Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Belehrade, Bulevar umetnosti 18, Novi Beograd 110 70
Tel: +381 112223800
Email: emb.beograd@mzv.sk
Víza a doklady
| Voči občanom Slovenskej republiky uplatňuje Srbsko bezvízový styk na všetky druhy pasov do 90 dní. |
Sviatky
| 1.1. | Nový rok |
| 7.1. | Prvý deň vianočný (Pravoslávny) |
| 15.2. | „Sretenje“ (Deň štátnosti) |
| .. | Veľká noc (Pravoslávna) |
| 1.5. | Medzinárodný deň práce |
