Slovensko

Jeden z najkrajších hradov na Slovensku. Nachádza sa v obci Oravský Podzámok. Zachovalý rozsiahly hrad sa týči priamo nad obcou vo výške 112 metrov nad hladinou rieky Orava. Je tak výraznou dominantou oravského regiónu.

Trenčiansky hrad je postavený na vrchole strmej skaly a je bezpochyby dominantou mesta Trenčín a regiónu Považie. Hrad je spolu so Spišským hradom a Devínom jedným z najväčších v Európe, je národnou kultúrnou pamiatkou. Mal dôležitú úlohu predovšetkým v čase tureckých útokov. Bol majetkom niekoľkých aristokratických rodín, zatiaľ čo najväčším známym majiteľom hradu bol Matúš Čák z Trenčína. Vlastnil aj ďalšie slovenské hrady, čo mu dalo prezývku Pána Váhu a Tatier. Ako sa majitelia zmenili, funkcie hradu sa zmenili alebo násobili.

Bojnický zámok patrí k najnavštevovanejším a najkrajším zámkom nielen na Slovensku, ale aj v strednej Európe. V minulosti ho vlastnili najslávnejšie šľachtické rody, pričom jeho poslednými vlastníkmi boli Pálfiovci. Gróf Ján Pálfi dal celý objekt na konci 19. storočia prestavať – podľa vzoru zámkov stojacich v strednom Francúzsku. V súčasnosti sú v zámku sústredené zbierky umelecko-historického múzea. K najväčším unikátom a najcennejším dielam patrí neskorogotický súbor obrazov - tzv. Bojnický oltár od florentského majstra N. di Cione Ortagna z polovice 14. storočia.

Jedna z najnavštevovanejších slovenských obcí je od roku 1993 na Zozname svetového dedičstva UNESCO. Obec, ktorá sa po prvý raz spomína v roku 1376, ako jediná obec na Slovensku nie je narušená novou výstavbou. Predstavuje unikátny urbanistický celok pôvodných ľudových stavieb a bola domovom drevorubačov, pastierov a poľnohospodárov.

Múzeum liptovskej dediny v Pribyline je verejnosti sprístupnené od roku 1991. Bolo vybudované v súvislosti s výstavbou vodného diela Liptovská Mara, v záujme záchrany najcennejších hnuteľných a nehnuteľných pamiatok. Okrem drevenej ľudovej architektúry (roľnícke a remeselnícke domy, dedinská škola, kováčska vyhňa, požiarna zbrojnica, zvonica a hospodárske stavby), sú tu postavené kópie dvoch najcennejších pamiatkových objektov zátopového územia. Je to ranogotický kostol Panny Márie z Liptovskej Mary a goticko-renesančný kaštieľ z Parížoviec, najstaršie zemianske sídlo Liptova. Múzeum má vlastnú zooexpozíciu. Zameriava sa na chov domácich zvierat a hydiny. Špecialitou je chov huculských koní s možnosťou jazdy pre návštevníkov.

Hrad a Kaštieľ Liptovský hrádok môžete nájsť aj pod označeniami Hrádok alebo aj Nový hrad. Všetky tieto názvy ale symbolizujú jedno – jedinečný vodný hrad na území Slovenska. Prvá zmienka pochádza z roku 1341, kedy ho dal postaviť zvolenský župan Donč. Vtedy gotický kamenný hrad nechal obkolesiť vodnou priekopou. V období protihabsburských povstaní v ňom bola uložená svätoštefanská kráľovská koruna, čo svedčí o jeho strategickom význame - rad bol dobre chránený a bezpečný. V roku 1803 ho postihla katastrofa a po požiari takmer celý zhorel. Rozhodnutie vtedy bolo opraviť len kaštieľ a zo zvyškov hradu spraviť väznicu. Nakoniec sa aj od týchto plánov upustilo a hrad chátral až do roku 2001, kedy bol predaný do súkromného vlastníctva.  Z kaštieľa je dnes luxusný hotel a postupne sa rekonštruuje aj zvyšná časť hradu.

Likava patrí k najväčším hradným stavbám na území stredného Slovenska. Mohutnosťou a výškou palácového komplexu horného hradu (viac ako 36m) sa zaraďuje medzi najväčšie hrady na Slovensku. Severný palác s množstvom zachovaných stavebných detailov je cenným architektonickým dedičstvom obdobia neskorej gotiky a ranej renesancie. Kráľovský strážny hrad pochádza z 1. tretiny 14. storočia (prvá písomná zmienka pochádza z r. 1341). O jeho výstavbu sa zaslúžil zvolenský a liptovský župan magister rytier Donč. K hradnému panstvu v priebehu jeho existencie patrili mnohé dediny dolného a stredného Liptova a mestečká Ružomberok, Nemecká Ľupča a Trnovec. Významnými držiteľmi hradu boli kráľ Žigmund Luxemburský a jeho manželka Barbora, Mikuláš a Ján z Gorjan, Ján Hunyady, Pongrác z Mikuláša a Peter Komorovský, Ján Korvín, Štefan a Ján Zápoľskí, Ľudovít Pekry, Ján Kružič, Illésházyovci, Štefan I. a II. Thököly. Vojnové udalosti sa hradu dotkli najmä počas ťaženia Žigmunda Luxemburského na konci 14. storočia. Z povestí je známe rozprávanie o likavskej čiernej pani, ktorej prechádzky po likavských poliach sú predzvesťou dobrej a hojnej úrody.

Banská Štiavnica sa nachádza na Strednom Slovensku priamo uprostred Štiavnických vrchov. Mestečko, ktoré je považované za jedno z najkrajších na Slovensku, prezývajú aj slovenská Verona. V minulosti bolo mesto vďaka ťažbe striebra známe aj ako strieborné mesto. V súčasnosti je zaradené do svetového dedičstva UNESCO. Historické jadro Banskej Štiavnice je chránené ako pamiatková rezervácia, kde v starších zachovalých budovách sa nachádzajú aj niektoré ubytovacie zariadenia.

Kremnica je mestom, kde sa už od 10. storočia ťažilo zlato a striebro. V roku 1328 bola vyhlásená za slobodné kráľovské banské mesto a od 14. storočia je prezývaná aj Zlatá Kremnica. V meste sídli Mincovňa Kremnica, ktorá je najstaršou dodnes existujúcou mincovňa na svete. Mestský hrad v Kremnici je národná kultúrna pamiatka. V Kremnici sa uskutočňujú viaceré umelecké a športové podujatia slovenského a medzinárodného významu.

Banská Bystrica je šiestym najväčším mestom Slovenska a kultúrnym i hospodárskym centrom stredného Slovenska. Vzhľadom na jej centrálnu polohu je sídlom aj niektorých celoslovenských inštitúcií. V meste sídli Univerzita Matej Bela a Akadémia umení. Prekrásne okolie, do ktorého je mesto zasadené, ponúka mnoho možností aktívneho trávenia voľného času.

Levoča je jedným z miest Slovenska, na ktoré môžeme byť ako Slováci hrdí. Toto mesto sa nepýši len slávnym oltárom Majstra Pavla ale je takisto zapísané od roku 2009 na Zozname svetového dedičstva UNESCO. Vďaka jej nádhernému historickému centru si zachovala historický charakter. Levoča patrí medzi jedno z najkrajších historických miest Slovenska. Jej história sa začala písať už v roku 1241 a od roku 1317 sa o nej hovorí dokonca ako o kráľovskom meste.

Košice sú prezývané aj metropolou východného Slovenska a nájdete tu všetko po čom vaše srdce túži. Boli nielen Európskym hlavným mestom kultúry, ale aj Európskym hlavným mestom športu. V tomto meste sa takisto koná od roku 2016 festival Art Film Fest a nájdete tu viacero zaujímavých historických pamiatok na čele s Dómom svätej Alžbety, ktorý je najväčším kostolom na Slovensku a zároveň aj najvýchodnejšou gotickou katedrálou Európy.

Tento najnavštevovanejší kaštieľ juhovýchodného Slovenska sa nachádza v obci Betliar. Postaviť ho dal Štefan Andrássy na začiatku 18. storočia. Interiér kaštieľa je zaplnený množstvom vzácneho nábytku, umeleckých diel a zbierok. Pôvodnú knižnicu založil Leopold Andrássy v druhej polovici 18. storočia. Väčšina kníh v tejto knižnici sa zaoberá vedeckou tematikou, ďalšiu časť tvoria dovezené exotické predmety a poľovnícke trofeje, ktoré nemajú rovnocennú hodnotu s umeleckými zbierkami.

Bohatá história hradu vo Fiľakove sa začala písať od 13. storočia. Podľa legendy za svoj vznik vďačí psovi, ktorý našiel poklad, čo jeho majiteľ použil na stavbu hradu. Podľa psa Füleka vzniká názov Fiľakovo. Zaraďuje sa medzi najstaršie slovenské kamenné hrady. O jeho slávu sa pričinil aj Matúš Čák a Matej Korvín. Zažil si však aj svoju nepriazeň osudu. Hrdo odolával aj tatárskym vpádom. V 16. storočí padol za obeť Turkom. O storočie neskôr hrad vyhorel aj s dôležitými písomnosťami. V Babekovej bašte je zriadená expozícia s vystavenými artefaktami skamenelín z okolia Fiľakova, hradná história a mesto v čase 2. sv. vojny, čím sa o jeho dianí dá dozvedieť mnoho zaujímavých faktov.

Na slovensko-maďarskej hranici v obci Šiatorská Bukovinka leží v malebnom prostredí zrúcanina hradu Šomoška. Jeho názov kedysi znel aj Drieňov kameň. Postavený bol na konci 12. storočia na vyvýšenine s trojuholníkovým nádvorím. Patril aj Matúš Čákovi, ktorý ho daroval vojvodovi Széchényimu. Hrad bol obsadený aj tureckým vojskom. V 16. storočí došlo k prístavbe dvoch budov a bášt. V priebehu svojej existencie a aktívnej histórie bol poškodený, preto došlo aj ku rekonštrukcii a zosilnili sa aj obranné steny. Podľa zachovaných dokumentov bol hrad významným centrom pre spoločenský život. V 19. storočí hrad vyhorel, zostala z neho hromada ruín a kamenia. V blízkosti hradu boli objavené čadičové stĺpy pôvodne z vulkanickej činnosti a následne chladnutiu lávy. Boli použité aj ako stavebný materiál. Jeho nová obnova začala v 70 rokoch minulého storočia. Dnešnou dominantou hradu je okrúhla veža z 15. storočia.

Unikátny európsky čadičový vodopád sa dvíha do výšky 9 m. Nachádza pri hrade Šomoška. Vznikol pred viac ako 4 miliónmi rokov v dôsledku sopečnej aktivity, keď sa v oblasti dnešného južného Slovenska nachádzali sopky. Za tisíce rokov ostal kamenný vodopád zabudnutý, ale pri stavbe hradu Šomoška bol náhodne odkrytý. O jedinečné čadičové stĺpy sa zaujímali geológovia a historici už od 18. storočia. Pri čadičovom vodopáde je aj kamenné more, taktiež vytvorené z čadiču. Tvoria ho úlomky niekoľko bokých tmavošedých stĺpov. Vzniklo postupným zvetraním prirodzeným spôsobom. Nielen historický hrad ale aj kamenný vodopád a kamenné more sa stali obdivovaným a veľmi zaujímavým miestom, ktoré dotvára aj malebná prírodná scenéria.

Nad dedinou Slovenská Ľupča stojí jeden z najlepšie zachovaných hradov na Slovensku na úpätí pohoria Nízke Tatry. História Ľupčianskeho hradu je spojená s 13. storočím. Hrad bol súčasťou Kráľovstva Maďarska. Vďaka svojej polohe v blízkosti rozsiahlych lesov ho často navštevoval vládca. V roku 1620 sa hrad stal majetkom rodiny Széchovcov. Napriek tomu, že vedúci povstania stavov proti habsburskému panovníkovi to využil na svoj pobyt, hnev cisárov neovplyvnil samotný hrad. Prežil v dobrom stave až do moderných čias.

Beckov predstavuje zrúcaninu hradu, ktorá leží v obci s rovnakým názvom. Táto prírodná kultúrna pamiatka a jej súčasný vzhľad sú výsledkom rekonštrukcií v poslednej štvrtine dvadsiateho storočia a od roku 2002. Vstup do zámku zo 16. storočia pozostával z padacieho mosta a priekopy. Za týmto hlavným vchodom stála strážna veža, postavená v 14. storočí, ktorá chránila bránu. Vďaka vysokým kamenným múrom a strmým útesom, na ktorých je postavený hrad, je Beckovský hrad jedným z mála hradov, ktoré odolávali útokom tatárskych a tureckých vojsk.

Nad obcou Čachtice na západnom Slovensku sa vypína zrúcanina „tajomného hradu v Karpatoch“ - známeho aj ako bývalé sídlo krvavej grófky Alžbety Báthoryovej. Hrad vznikol v prvej polovici 13. storočia. .Hrad „preslávila“ Alžbeta Báthoryová, ktorá tu žila na prelome 16. a 17. storočia. „Krvavá grófka“ tu údajne dala zavraždiť až 600 mladých dievčat, aby sa mohla kúpať v ich krvi, a tak navždy zostať mladá a krásna.Na všeobecný nátlak grófku v roku 1611 v Bytči palatín Thurzo odsúdil na doživotné väzenie. Počas stavovských povstaní Čachtický hrad v roku 1708 vypálili vojská Františka Rákócziho. Odvtedy pustol a dnes je malebnou zrúcaninou, ktorá poskytuje nádherný výhľad.

Pôvodne kláštor postavený v 12. storočí na počesť prvého uhorského kráľa Štefana pri Krupine je opradený svojimi tajomstvami o krásnej mladej dievčine, ktorá podľa legendy bola unesená mníchmi, ktorých vyhodil jej bohatý otec. A vraj dodnes je na tomto mieste počuť jej smutný nárek. Celá stavba, dnes už zrekonštruovaná v krásnom prostredí pôsobí romanticky. Kostol v románskom slohu, ktorý tu stál po mnohých útokoch vyhorel. V 16. storočí sa kláštor začal prestavovať na protitureckú pevnosť. Vnikla tu pozorovateľňa, nové vonkajšie opevnenie so štyrmi baštami a vodná priekopa. O storočie neskôr kláštor pripadol cirkvi, ktorá sa postarala o barokovú prestavbu. Od 20. storočia začína chátrať a v čase 2. sv. vojny bol kláštor zničený. Dnes je vyhlásený za kultúrnu pamiatku. Z kedysi krásneho kláštora sa zachovala sakristia prerobená na kaplnku.

Krupinská rozhľadňa Vartovka bola primárne postavená na to, aby slúžila na stráženie okolia proti tureckým výbojom a chránila obyvateľov a aj banské mestá pred vyplienením. Aj neskôr poslúžila na ochranu, čím sa osvedčila jej dobrá poloha a umiestnenie. Postavená bola v 16. storočí. Týči sa do výšky 13 metrov. Strážna veža je dnes prístupná a ponúka krásne výhľady na Krupinskú planinu a Štiavnické vrchy. Obyvatelia Krupiny ju považujú za svoju ikonu. Stojí nad mestom 380 m n.m. na vrchu Strážvar a je obľúbeným cieľom mnohých výletníkov. Na našom území je už len málo takýchto zachovaných historických strážnych veží. Je zaradená aj na zozname našich národných kultúrnych pamiatok. Ak ju navštívite pri západe slnka, naskytne sa vám na celé okolie nádherný pohľad.

Na úpätí Štiavnických vrchov pri meste Krupina leží obec Sebechleby, ktorej prvé zmienky sú datované do obdobia stredoveku. K obci patrí aj osada Stará Hora, ktorá sa vyznačuje unikátnou ľudovou architektúrou. Vznikla v 16. storočí v čase tureckých výbojov, keď miestni obyvatelia hľadali úkryty. Preto si tu začali kopať diery, aby sa tak mohli ukrývať. Nik však netušil, že neskôr poslúžia aj celkom iným spôsobom. V období 17. storočia sa tu začalo pestovať hrozno a vyrábať víno. Preto vinári hľadali miesto, kde by sa mohlo dobre uskladniť. Tak sa začali využívať bývalé úkryty. Stavali sa nadstavby, postavili sa vinohradnícke domy a pivnice na víno. Čarovné ľudové domčeky dnes ponúkajú zaujímavý exkurz do sveta vína a zároveň slovenskej histórie.

Jedinečné skalné obydlia na našom území máme možnosť vidieť pri Leviciach v obci Brhlovce. Do tufu tu boli pôvodne vytesané úkryty v období tureckých výbojov v 16. storočí. Neskôr v nich prebývali chudobní obyvatelia. V lete je v nich chladnejšie, čo je vhodné na uskladňovanie rôznych potravín a v zime zas udržujú príjemnú teplotu. V súčasnosti sú unikátnou pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry. Niektoré sú dnes i obývané alebo sa využívajú ako vínne pivnice či skladovací priestor. Tekovské múzeum v Leviciach tu zriadilo svoju expozíciu, ktorá oboznamuje o ľudovom staviteľstve 19. a 20. storočia. Vystavený je nábytok a predmety dennej potreby, ktoré tak dokumentujú celkový obraz slovenskej ľudovej architektúry.

Budatínsky hrad sa nachádza na sútoku riek Váh a Kysuca. Pamiatka s najstaršími zachovanými časťami z 14. storočia je obkolesená historickým parkom. Budova hradu je v súčasnosti využívaná ako múzeum. V priľahlej hospodárskej budove z 18. storočia sa nachádza Drotársky pavilón.

Na skalnom návrší nad obcou Hronský Beňadik stojí mohutný opevnený benediktínsky kláštor patriaci medzi najstaršie a najvýznamnejšie stavebné pamiatky na Slovensku. Podľa historických dokumentov ho založili na základe rozhodnutia kráľa Gejzu II. v roku 1075 s cieľom kolonizovať dovtedy riedko osídlenú dolinu Hrona a podporovať myšlienky kresťanstva. Najstaršou časťou kláštorného komplexu bola románska bazilika, ktorú vysvätili v roku 1075. Na jej základoch v rokoch 1346 až 1375 postavili dnešnú gotickú Baziliku sv. Egídia. Po roku 1537 kláštor pod hrozbou tureckých nájazdov prebudovali na pevnosť, a tak k nemu pribudli hradby a delové bašty.

Mesto ležiace na ľavom brehu Dunaja na slovensko-maďarskej hranici je najjužnejším a zároveň najteplejším mestom na Slovensku. Prvé zmienky o mieste kde sa nachádza Štúrovo pochádzajú už z 11. storočia. Dnes je mesto známe ako železničný a riečny prechod do Maďarskej republiky. Mesto je len na skok od tisícročného Ostrihomu, kde je sústredené množstvo historických pamiatok. 

Chrám svätého Michala archanjela v Ladomirovej bol postavený bez jediného klinca. Zvláštne, že? Ak neveríte, jednoducho sa musíte presvedčiť na vlastné oči. Chrám v Ladomirovej je zapísaný na Zozname svetového dedičstva UNESCO. Stojí pri ňom samostatná zvonica so stĺpovou konštrukciou a vedľa neho je oplotený cintorín. V tejto drevenej stavbe je umelecky najhodnotnejší ikonostas a oltár, ktorý pochádza z polovice 18. storočia.

Ak máte radi drevené stavby, tento drevený kostolík v Hervartove vás určite očarí. Tvorí spolu s ďalšími kostolmi súbor Východoslovenských drevených kostolov. Bol postavený v gotickom slohu a skladá sa z presbytéria, lode, sakristie a z podvežia. Jeho interiér zdobia krásne gotické tabuľové obrazy a nástenné maľby zo 17. a 18. storočia. Exteriér kostola prešiel iba minimálnymi rekonštrukciami, no za to interiér mal viacero zmien z rôznych dôvodov.

.