
Severné Macedónsko
Krajina milých ľudí, kláštorov a krásnej prírody
Severné Macedónsko je krajina plná malebnej prírody, stredovekých kláštorov, ikon, tureckých bazárov ale zároveň aj moderného života a nesmierne srdečných a priateľských ľudí. Rozlohovo malý štát má hornaté územie s priemernou výškou 600 - 900 metrov. Je bohaté na nerastné suroviny. Ľudia žijúci v horách žijú jednoduchým spôsobom života, sú pozitívne naladení.
Ohrid. Severné Macedónsko. Foto: unsplash.com
Poznávacie zájazdy do Severného Macedónska
Rieka Vadar vlievajúca sa do Egejského mora rozdeľuje krajinu na dve polovice. Preteká aj cez hlavné mesto Skopje. Medzi najnavštevovanejšie miesta patrí jazero Ohrid ako aj jeho podmanivé okolie. Zapísané je aj na zozname UNESCO. Samotné mesto Ohrid patrí medzi najstaršie mestá v Európe.
Lesnica. Severné Macedónsko. Foto: unsplash.com
Necelých 20 km od hlavného mesta Skopije leží čarovné Údolie Matka, ktoré bolo vyhĺbené riekou Treska. Ťahá sa do dĺžky 30 km v krasovom podloží s jaskyňami a jazerami. Jazero Matka je najstarším jazerom v krajine.
Údolie Matka. Severné Macedónsko. Foto: unsplash.com
V jeho okolí boli v stredoveku vybudované kláštory, ktoré sa i do dnešnej doby zachovali, ako napríklad kláštor sv. Andreja alebo kláštor sv. Mikuláša. Nachádza sa tu 10 jaskýň dosahujúcich dĺžku 170 m. Medzi najznámejšie patrí jaskyňa Vrelo, ktorá je obohatená aj stalaktitmi a dvomi jazerami na jej konci. Samotné údolie je domovom mnohých vzácnych druhov rastlín aj živočíchov. Z tisíc druhov zaznamenaných je 20 % endemických. Matka sa stala veľmi obľúbeným miestom na turistiku a vodné športy, ktoré ešte korunujú nádherné výhľady.
Údolie Matka a nádherná okolitá príroda. Foto: unsplash.com
Krajina sa tiež môže popýšiť viac ako 950 kostolmi a kláštormi, ktoré sú nádherne zdobené freskami, drevenými rezbami a nástennými maľbami. V Ochride je viac ako 360 kostolov. Najstarší kostol pochádza z roku 1171 a leží neďaleko Prespanského jazera. V Severnom Macedónsku sa nachádza 600 mešít, tie najznámejšie sú z 15. a 16. storočia. V Skopje sú známe mešity Jaja-pasha, Isa-beg, Mustafa-Pasha a Sultan Murat.
Klenoty Severného Macedónska. Foto: CK SATUR
Dá sa povedať, že Severné Macedónsko je kolískou slovanskej gramotnosti. Slovanskí učitelia sv. Cyril a Metod v roku 855 vytvorili prvú slovanskú abecedu. Neskôr sa zmenila na azbuku, ktorá dnes patrí medzi najrozšírenejšie, teda najpoužívanejšie abecedy na svete. Gonja Bojaxhiu, známa aj ako svätá matka Terézia, pochádza z Macedónska. Narodila sa v Skopje v roku 1910, Nobelovu cenu za mier získala v roku 1979. Takmer celý svoj život zasvätila chudobným, ktorým pomáhala.
Tunajší obyvatelia. Foto: unsplash.com
V krajine sa nachádza asi 35 menších i väčších miest s vlastnou históriou a kultúrou. Žije tam väčšina obyvateľov a asi 1600 obývaných dedín a vidieckych oblastí. V menších a vidieckych oblastiach sa obyvateľstvo zvyčajne zaoberá poľnohospodárstvom, chovom dobytka a tradične remeselnou prácou. Macedónsko je preto okrem iného známe aj produkciou zdravej výživy, bioprodukciou ovocia a zeleniny, mäsových a mliečnych výrobkov a ďalších každodenne potrebných potravinových produktov. Macedónsko je už desaťročia vo svete známe výrobou kvalitných rakií a akostných odrodových vín.
Zelené Severné Macedónsko. Foto: unsplash.com
Top lokality
Mavrovo
Jeden z najstarších národných parkov v rámci Európy leží v Severnom Macedónsku pri meste Gostivar. Národný park Mavrovo má rozsiahle bukové lesy, potoky, jaskyne, údolia, alpské lúky, vzácne druhy rastlín a živočíchov.
Mavrovo. Foto: unsplash.com
Medvede, kamzíky, vlci a vydry tu našli svoj domov ako aj vzácny Balkánsky rys. Štíty pohoria presahujú 2000 m. Jeho najvyšší vrch je Golem Korab s výškou 2764 m, čím je aj najvyšším v krajine.
Korab. Foto: unsplash.com
Na umelo vytvorenom Mavrovskom jazere leží potopený pravoslávny kostol sv. Mikuláša z 19. storočia, ktorý sa tak stal miestnym symbolom. Pre výstavbu vodnej elektrárne došlo v roku 1953 k zatopeniu kostola. Aj keď je kostol zničený, zachovala sa aspoň zvonica. Jazero je plnené riekou Radika. V zimnom období zamŕza, a tak je obľúbeným miestom na korčuľovanie.
Mavrovo. Foto: CK SATUR
Ohrid
Ohrid je mesto v juhozápadnej časti Severného Macedónska so 42 033 obyvateľmi. Po meste je pomenované Ohridské jazero. Každý deň by ste mohli navštíviť jeden kostol, keďže ich tu je 365. Mesto s jazerom si povšimli aj v organizácií UNESCO, kde ho v roku 1980 zapísali na zoznam svetové dedičstva. V časoch 9 až 10 stor. tu vznikla literárna škola, ktorej tvorca bol sv. Kliment a vďaka nemu, sa z Ohridu stalo najvýznamnejšie centrum slovanskej kultúry a vzdelanosti, ktorá sa odtiaľ ďalej šírila po východnej Európe.
Ohrid. Foto: unsplash.com
Jazero Ohrid
Severné Macedónsko je známe pre svoje jazero Ohrid, ktoré miestni obyvatelia považujú za „svoje more“. A je druhé najväčšie na Balkáne. Jeho rozloha činí 350 km2 a nachádza sa pri Albánsku. Na jeho členitom pobreží ležia historické mestá, ktorému dominuje stredoveký Ohrid, podľa ktorého nesie názov aj jazero. Jeho osud sa začal písať pred viac ako dvetisíc rokmi. Mohutná Samuelova pevnosť má 3 km hradieb. A vraj tu kedysi stálo 365 kostolov. Duchovná a umelecká atmosféra sa aj dnes vznáša nad mestom. V uličkách Ohridu sú obchodíky so suvenírmi, medzi ktorými vyniká ohridská perla zo šupín vzácneho pstruha, ktorý je dnes už vzácny.
Jazero Ohrid. Foto: unsplash.com
Obľúbené sú výlety po jazere, archeologické nálezisko Zátoka kostí zabudované na vodnej hladine a dokumentujúce staroveké osídlenie, či kláštor sv. Nauma s krásnymi freskami. Pozdĺž jazera sú reštaurácie s miestnymi dobrotami ako tradičná pleskavica a šopský šalát a samozrejme pláž na oddych.
Zátoka kostí. Foto: unsplash.com
Bitola
V juhozápadnej časti krajiny leží mesto Bitola. Je hospodárskym, kultúrnym, vedeckým a vzdelávacím centrom. Je druhé najväčšie mesto do počtu obyvateľov. V minulosti tu mali sídla európski konzuli. Otec tureckého národa Kemal Ataturk tu dokonca vyštudoval dôstojnícku školu. Mesto sa v čase osmanskej nadvlády volalo Monastir, ktoré bolo prevzaté z gréčtiny. Od roku 1913 po balkánskych vojnách používa svoj starý názov Bitola.
Prilep
Mesto Prilep sa nachádza v severnej časti údolia Pelagonia, v juhozápadnej časti krajiny. Je známe ako „mesto pod Markovými vežami“, pre svoju blízkosť ku vežiam legendárneho hrdinu – kráľa Marka. Prilep sa preslávil aj ako svetový výrobca cigariet. Aj väčšina obyvateľov sa živí výrobou tabaku. Okrem tabaku je tu pivovar Prilep a továreň na spracovanie mramoru.
Prilep. Foto: unsplash.com
Hlavné mesto
Skopije
Na ruinách kedysi rímskeho Skupi, ktoré zničilo zemetrasenie, vyrástlo nové mesto Skopije. Terajší vzhľad mu vniesla osmanská ríša. Počas jej vlády tu bola postavená pevnosť, turecké domy a mešity, ktoré tvoria zmes dvoch kultúr a etník.
Skopije. Foto: unsplash.com
Staré mesto alebo ako mu hovoria miestni Turecká Čaršija je dnes plná života a všetečnej atmosféry s reštauráciami, pekne dochovanými domami, mešitami a voňavým trhom, kde sa dá kúpiť vynikajúce orientálne korenie. Najstarším domom tu je Stara Kukja. Novú časť tvoria moderné budovy a pravoslávne kostoly.
Skopje večer. Foto: unsplash.com
Mesto akoby rozdeľovala rieka Vardar na moslimskú a pravoslávnu časť. Obe však dotvárajú zaujímavý ráz mesta, ktoré sa hrdí výnimočnými ľuďmi, a to miestnou rodáčkou Matkou Terezou a Alexandrom Veľkým. Cez rieku tu prechádza najstarší most v krajine, Kamenný most.
Skopije. Foto: unsplash.com
Treba zažiť

Park Stobi
Antické mesto Stobi malo v minulosti veľmi významnú polohu, kde sa najmä obchodovalo. Leží pri rieke Vardar a v okolí krásnych hôr. Bolo akousi križovatkou, ktorou prechádzali cesty, ktoré viedli do Ríma, do Konštantínopolu a od Dunaja po Egejské more. Staroveké Stobi nesie v sebe pečať Alexandra Veľkého i jeho otca Filipa II., a neskôr Rimanov. Bol tu postavený amfiteáter, ktorý slúžil aj pre gladiátorov. V bazilike z 5. storočia sú dochované krásne mozaiky znázorňujúce páva, ktorý v súčasnosti zdobí peňažnú bankovku a mincu. Veľmi pekne sa dochovalo aj baptistérium. V Theodosiovom paláci sú zachované mozaiky a mramor. Nájdeme tu aj chrám zasvätený bohyni Hére, Artemis, Isis, Veľký palác, zaujímavý dom rodiny Peristerius, fontánu a kúpele. Dokonca z obdobia 3. storočia sa tu nachádza synagóga.

Archeologická oblasť Heraclea Lyncestis
Antické mesto Heraclea Lyncestis leží 2 km od mesta Bitola. Založené bolo v období 4. storočia pred n.l. Keď sa o dve storočia neskôr zmocnili územia Rimania, vytvorili ho na svoj obraz. Stalo sa dôležitým obchodným mestom. Postavili si dokonalé kúpele a divadlo, ktoré slúžilo na divadelné predstavenia a gladiátorské hry so zvieratami. Dodnes tu stojí aj socha bohyne spravodlivosti a osudu Nemesis. V čase skorého kresťanstva bolo dôležitým náboženským centrom. Z tohto obdobia sa dochovala bazilika, episkopálna rezidencia a cintorín. Vo veľmi dobrom stave sú mozaiky s geometrickými, kvetinovými a zvieracími motívmi. Mesto si dokázalo udržať svoju slávu do 6. storočia, potom si obyvatelia zakladajú nové mesto Bitola.

Sveti Naum
Kláštor sv. Naum bol postavený v roku 905 samotným Naumom z Ohridu. Aj keď bol zbúraný v období medzi 11. a 13. storočím, znovu bol postavený v 16. storočí na byzantskú stavbu s mnohými kupolami, ktoré sa zachovali dodnes. Svätý Naum v macedónčine Sveti Naum, bol stredoveký učenec a spisovateľ, ktorý spolu so svätým Klementom pokračovali v šírení kresťanstva v slovanských regiónoch.
Pláže
Trpejca
Trpejca je výnimočná a krásna vďaka množstvu malých piesočnatých pláží, na ktoré sa dá dostať iba loďou. Trpejca je skutočným rajom pre turistov, rozprestiera sa medzi jazerom Ochrid a Galichica, má biele perleťové pláže a krištáľovo čistú vodu a vyvinula sa v elitné turistické centrum. Je to asi 12 km od Ohridu v srdci národného parku Galichica. Dedina má desať storočí a podľa jednej z legiend dostala meno podľa „trpezského stola“, pretože množstvo pútnikov smerujúcich do kláštora sv. Nauma prestieralo stôl na počesť mníchov, ktorí žili asketicky.
Trpejca. Foto: unsplash.com
Prespanské jazero
Región Prespana sa vyznačuje množstvom slnečných dní a na pobreží Prespanského jazera je niekoľko krásnych pieskových pláží. Nájdete tu bohatú vegetáciu. Hory v kombinácii s priezračným jazerom pozývajú na kúpanie a relax.
Prespanské jazero. Foto: unsplash.com
Pre deti
Dobrodružstvo na vodnom kajaku pozdĺž jazera Prespa
Prespanské jazero je biosférickou rezerváciou UNESCO, ktorá zasahuje na územie troch krajín – Macedónska, Albánska a Grécka. Jazda na kajaku s profesionálnym inštruktorom z obce Stenje do obce Konjsko je skvelým zážitkom, alebo si užite aj túry v národných parkoch Pelister a Galicica. Nevynechajte s deťmi ani ochutnávku výborných macedónskych špecialít, ako je napríklad Prespanský kapor.
Prespanské jazero. Foto: unsplash.com
Gastronómia
Kuchyňa Severného Macedónska je ovplyvnené mnohými kultúrami. Veľmi obľúbené a typické sú predjedlá, ktoré sa nazývajú "meze". Jedným z najzložitejších jedál na prípravu je tradičný slaný koláč, ktorý sa objavuje v rôznych tvaroch a príchutiach. Zvyčajne sú plnené syrom, špenátom alebo šťavelom a niekedy sa podávajú ako roláda namiesto koláča.
Pestrá kuchyňa. Foto: CK SATUR
Vynikajúce predjedlá sú ochutené vajíčka, slané palacinky, marinované huby a počas leta je výborná aj cuketa. Zvyčajne sa nakrájajú na kolieska, či na kocky a môžu sa podávať aj varené a zmiešané s nasekaným cesnakom a petržlenovou vňaťou.
Cukety. Foto: unsplash.com
V minulosti bolo potrebné pripraviť zeleninu na zimné mesiace, keď sa nedala pestovať. Z toho sa zrodila ďalšia macedónska tradícia: miešané kyslé uhorky alebo "torshi". Toto jedlo bohaté na vitamíny a minerály sa pripravuje namáčaním papriky, zelených paradajok, karfiolu, mrkvy a kyslých uhoriek v octe.
Zelenina do zásoby. Foto: unsplash.com
Medzi tunajšie špeciality patrí jahňacie maso. Zvyčajne sa pripravuje tak, že sa povrch mäsa nakrája na plátky a naplní sa cesnakom a rozmarínom. Mäso je ozdobené zemiakmi, tekvicou a cibuľou, prípadne inou zeleninou. Tradícia prípravy jahňacieho mäsa je typická aj pre sviatky. Slávnostný stôl jedného z najväčších pravoslávnych sviatkov, Veľkej noci, je vždy plný jahňacieho mäsa, pretože baránok je dôležitým symbolom milosti, cudnosti a čistoty.
Tradičné mäsové pokrmy. Foto: unsplash.com
Okrem bežného spôsobu prípravy existuje starý recept z Debaru, kde sa mäso podáva so sušenými slivkami. Jahňacie mäso si vyžaduje ťažšie vína ako Vranec, Prokupec či Kratoshija. Obedové jedlá na macedónskom tradičnom stole zvyčajne zahŕňajú jedlá s bravčovým a hovädzím mäsom, ale nevynímajúc dobre známe plnené papriky, plnené cukety, ktoré sú zvyčajne plnené mletým mäsom a kombinované so zeleninou.
Mäso a zelenina ako najčastejšie jedlo na stole. Foto: unsplash.com
Macedónska kuchyňa má veľa tradičných dezertov. Jedným z nich je "slatko" alebo džem, ktorý sa podľa dávnych zvykov podáva hosťom na privítanie. Dajú sa pripraviť rôzne druhy slatka – jahodové, malinové, marhuľové a lesné plody – no obzvlášť charakteristické je slatko z divých fíg bežne pripravovaných v juhozápadnom Macedónsku.
Obľúbené figy aj ako čerstvé. Foto: unsplash.com
Macedónsky med je prírodný a má zvláštnu chuť vďaka našim nedotknutým lúkam. Med sa v macedónskej kuchyni používa ako nátierka a prísada do sladkostí a natiera sa aj na pečenú tekvicu.
Sladký med. Foto: unsplash.com
Zábava
Starý bazár
V Skopje je bazár "Starý bazár" cez Kamenný most na ľavej strane Vardaru. Je to časť mesta s rozmanitou a bohatou históriou, tradíciou, kultúrou a architektúrou. Bazár je miestom tradičného, ako aj moderného sveta, kde nájdete veľké množstvo dobre zachovaných a funkčných predmetov z osmanského obdobia.
Starý bazár. Foto: unsplash.com
Tajné tipy
Kozjak
Kozjak je umelé jazero v západnej časti krajiny. Jedná sa o najväčšie jazero, ktoré leží medzi horou Suva Gora a rezerváciou Jasen na východe v nadmorskej výške cca 300 m. Jeho dĺžka je 32 km a na niektorých miestach je hlboké až 130 m. V jeho vodách žije veľké množstvo rýb. Nádherná je okolitá príroda s úchvatnými scenériami.
Kozjak. Foto: unsplash.com
Užitočné informácie
Štátne zriadenie: republika
Rozloha a populácia: 25 433 km2
2,083,219 mil. obyvateľov
Jazyky: macedónčina, albánčina
Náboženstvo: pravoslávne, moslimské
Mena: macedónsky denár
Kurz: 1€ = 61.489MKD
Časový posun: 0h
Klimatický diagram
Kedy vycestovať
Krajina má mierne vnútrozemské podnebie. Letá sú teplé a suché, teploty dosahujú až 40°C. V období zimy sa priemerná teplota pohybuje na úrovni 2°C.
Zastupiteľský úrad
Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Skopje, Budimpeštanska 39, Skopje 1000
Tel: +389 23090360
Email: emb.skopje@mzv.sk
Víza a doklady
Od júna 2006 je trvalé zrušenie vízovej povinnosti pre občanov SR cestujúcich do krajiny na dobu nepresahujúcu 3 mesiace počas po sebe nasledujúcich 180 dní. Občania SR môžu cestovať do Severného Macedónska s platným cestovným pasom alebo platným občianskym preukazom. Doba platnosti týchto dokladov musí byť minimálne 90 dní po predpokladanom ukončení pobytu v krajine.