
Litva
Krajina jantáru a pieskových dún
Litva je najväčšou krajinou spomedzi pobaltských štátov o rozlohe cez 65 000 km2. Jej prírodné podmienky ju už v dávnej minulosti predurčili, že sa stala jednou z najvplyvnejších krajín v oblasti. Jej povrch tvoria rovinaté plochy, opracované ľadovce a zvlnené nížiny. Najvyšší vrch Jouzapines kalnas meria 292 m. Strednú časť krajiny dotvárajú rieky a močiare. Má pomerne málo lesov a to len jednu tretinu územia. Dĺžka pobrežia činí 100 km, pričom polovicu zaberá jediné prírodné dedičstvo krajín Pobaltia, a to 98 km dlhý a maximálne 4 km široký piesočnatý polostrov Kurská kosa.
Litva. Foto: unsplash.com
V období stredoveku patrila východná časť Európy až po Čierne more pod vládu veľmi vplyvného Veľkého litovského kniežatstva. Jeho hlavné mesto Vilnius vzniklo vo vnútrozemí, pretože sa tu križovali obchodné trasy.
Rovinatá Litva. Foto: unsplash.com
Na východe krajiny leží národný park "Vysočina", ktorý má cez 120 jazier, ktoré sú spojené potokmi a tiež je oblasť pomerne rovinatá. Loďou je možné prejsť 35 - 70 km po jazerách. Nachádzajú sa tu vyrezávané litovské kríže, časté je zobrazenie Krista. V každej dedine sú drevené, krásne vyrezávané.
Krajina jazier a rovín. Foto: unsplash.com
V tejto oblasti sú úle, včelárske múzeum, pozoruhodná je aj drevená architektúra domov, pričom prevládajú aj dnes tradičné opravy drevených šindľov ručne.
Litovská príroda. Foto: unsplash.com
Polostrov Kurská kosa je jedinečným národným parkom s pieskovými dunami. Aj miestni obyvatelia tu žijú po stáročia svojimi zvykmi a tradíciami. Tu sa vyskytuje údajne najväčšie nálezisko jantáru na svete. Polostrov pokrývajú borovicové lesy, piesočné duny a preto sa nazýva aj "Baltickou Saharou". Litovská časť zaberá 265 km2 a ostatná časť patrí Rusku.
Kuršská kosa. Foto: unsplash.com
Tunajší obyvatelia sa dlho snažili zastaviť pohyb piesku, ale kým vysadili borovice, trávu a tymian, piesok im zasypal 14 dedín. Tieto rastliny však spevnili piesok a tiež spomalili vietor, ktorý ho prenášal. Kedysi sa tu nachádzal listnatý les s dubmi, lipami a brezami, avšak v 13. storočí rád Nemeckých rytierov ho vyrúbal, čím začala erózia pieskového pásu, ktorý oddeľuje záliv od mora. Duny dosahujú výšku cez 50 m.
Pieskové duny. Foto: unsplash.com
Top lokality
Klaipeda
Prístavné mesto na pobreží Baltského mora je najdôležitejším dopravným uzlom v celej krajine, pretože spája lodnú, železničnú a pozemnú trasu z východu na západ. Rybolov a práca na lodiach živ väčšinu obyvateľstva tohto mesta. V historickej časti mesta nájdete budovy, ktoré pochádzajú až z 13. storočia. Lákadlom tohto mesta je najmä Námorné múzeum, v ktorom sa nachádza obrovské akvárium, výstava morskej fauny, cicavcov a morských vtákov. V akváriu uvidíte aj rôzne bezstavovce a sladkovodné ryby.
Klaipeda. Foto: depositphotos.com
Trakai
Mesto Trakai je od hlavného mesta Vilnius vzdialené necelých 30 km. Je to pestré mestečko, ktoré leží v nádhernom prírodnom prostredí s krásnymi scenériami v každom ročnom období.
Farebné mestečko Trakai. Foto: unsplash.com
Tunajší hrad Trakai bol postavený v 14. storočí a slúžil litovským kniežatám. V 17. storočí hrad upadal a až v polovici 20. storočia bol rekonštruovaný. Dnes slúži ako historické múzeum.
Pohľad na Trakai z výšky. Foto: unsplash.com
Na hrade vyniká hlavne jeho gotická architektúra. Je postavený na malom ostrove na jazere Galve, čo je zároveň najhlbšie litovské jazero. Hrad z každej strany vypadá ako z rozprávky. Na hrad vedie cesta cez dlhý drevený most. V zime keď jazero zamrzne, krajina sa mení na ľadové kráľovstvo. V letom období tu bývajú stredoveké festivaly, koncerty a rôzne kultúrne podujatia.
Hrad Trakai. Foto: unsplash.com
Hora krížov
Hora krížov dostala svoj názov kvôli tomu, že na tomto mieste nájdete tisícky rôznych krížov. Prvé kríže stáli na tomto mieste už na začiatku 19. storočia na pamiatku obetí poľského povstania. Kríže v Litve sú nie len náboženským symbolom, ale aj symbolom národnej identity. O Hore krížov kolujú rôzne legendy. Jedna hovorí o tom, že prvý kríž na tejto hore osadil jeden otec, ktorý mal ťažko chorú dcéru a chcel aby sa vyzdravela. Miesto má veľmi tajomnú atmosféru, najmä keď horu navštívite skoro ráno, kedy je počuť jedine občasné cvaknutie fotoaparátov alebo šuchot krížov v miernom vetre.
Hora krížov. Foto: depositphotos.com
Palanga
Najrušnejšie letné letovisko v Litve s piesočnatou plážou. Legenda vraví, že na úpätí kopca za Palangou kedysi žila krásna kňažná, ktorá obľubovala zakladať požiare. Tento kopec je veľkou zaujímavosťou mesta Palanga. Okrem kopca tejto kňažnej sa v meste nachádzajú i iné zaujímavé miesta ako napríklad krásne múzeum jantáru alebo múzeum psov. Ak chcete zažiť trochu romantiky, prechádzka po móle určite splní vaše očakávania. Ak máte radi umenie, určite vás zaujme múzeum sochárstva.
Palanga. Foto: depositphotos.com
Rumšiškés
Najväčšie etnografické otvorené múzeum v Európe sa nachádza práve v Litve a nachádza sa pri lagúne Kaunas, 30 km od mesta Kaunas a 80 km od hlavného mesta. Cez múzeum je možné sa zoznámiť s históriou Litvy a to v jej rôznych regiónoch, Dainava, Sudovia, Samogitia a Vysočina. Tunajšie domy vypovedajú o zvykoch a tradíciách. Vnútri domov sú rôzne úžitkové predmety pochádzajúce z 18. a 19. storočia.
Litovská príroda. Foto: unsplash. com
Hlavné mesto
Vilnius je hlavné mesto pobaltského štátu, Litvy. Pre svoju architektúru bol zaradený na zoznam svetového dedičstva UNESCO. Pred druhou svetovou vojnou bolo toto mesto najväčším židovským centrom v celej Európe. Napoleon dokonca toto mesto nazval ako ,,Jeruzalem severu''. Vilnius je známy svojou architektúrou. Hoci je väčšina mesta postavená v barokovom štýle, nájdeme tu aj príklady gotiky či renesancie. Okrem nádherných historických budov tu nájdeme aj rôzne parky, záhrady či prírodné rezervácie, ktoré tvoria skoro až polovicu mesta.
Vilnius. Foto: unsplash.com
Mesto Vilnius, známe kedysi pod názvom Vilno leží vo výške 112 m v juhovýchodnej časti Litvy medzi lesami na sútoku riek Neris a Vilnelé. Od názvu rieky Vilnelé je odvodený aj názov hlavného mesta. Stará litovská legenda hovorí, že knieža Gediminas mal sen o love, keď uvidel na kopci stáť železného vlka. Mudrci mu sen vyložili tak, aby na kopci postavil hrad a pod ním mesto. Knieža tak nakoniec aj urobil a previedol svoje sídlo z Trakaja na toto miesto v 14. storočí. Sem začal pozývať obchodníkov z nemeckého územia, od ktorých očakával rýchly rozvoj obchodu, remesiel a mesta. Mesto však viackrát napadli križiaci a tak boli postavené na obrany hradby, brány a veže. Vrchol mesto zažilo v 16. storočí, za vlády posledného Jagellovca, Žigmunda II. Augusta, ktorý sem presťahoval aj svoj dvor z Krakova. Tak dosiahol spojenie Poľského kráľovstva s Litovským. V tom období bol Vilnius najväčším východoeurópskym mestom, kde sa razili minci, prekvital humanizmus, čo zároveň prispelo ku založeniu univerzity.
Vilnius. Foto: unsplash.com
V 17. storočí do mesta vtrhla ruská armáda cára Alexeja I. a vypálila 45% domov. V 18. storočí dochádza k barokovej obnove mesta. Na konci 18. storočia sa stalo hlavným mestom Litovskej gubernie ako bol pripojený k Rusku. Začiatkom 20. storočia hlavným mestom Litvy bol Kaunas. Vilnius sa stal piatym najväčším mestom Poľska. V roku 1939 bola Litva obsadená Rusmi a nastolili okupačnú správu, pričom za hlavné mesto zvolili Vilnius. V roku 1990 litovský parlament vyhlásil nezávislosť Litvy od ZSSR a Vilnius sa ostal hlavným mestom, ktoré je od roku 1994 zapísané na zozname UNESCO.
Treba zažiť

Katedrála, Staré mesto, Gediminasov hrad
Vo Vilniuse sa nachádza veľa zaujímavých miest, no medzi najzaujímavejšie patria Katedrála sv. Stanislava a sv. Vladislava, Staré mesto a Gediminasov hrad. Katedrála sv. Stanislava a sv. Vladislava je rímskokatolícka katedrála nachádzajúca sa v historickej časti mesta. Chrám niekoľkokrát zhorel no vždy ho zrekonštruovali. Staré mesto Vilniusu je zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Staré mesto je doslova posiate zvonicami kostolov. Gediminasov hrad bol spočiatku postavený z dreva a neskôr bol spevnený kamennými múrmi. Na začiatku 20. storočia bol hrad skoro úplne zničený, no vďaka rekonštrukčným prácam sa ho podarilo zachovať.

Brána úsvitu
Brána úsvitu vás vpustí do Starého mesta Vilniusu z južnej strany. Je jedinou zachovanou bránou z deviatich brán do mesta a vďaka tomu sa zapísala do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Okrem toho je jednou z najdôležitejších historických a náboženských pamiatok v celej Litve. Vo vnútri brány sa nachádza ikona Panny Márie, ktorá má ževraj liečivé sily. Bránu uznáva katolícka i ortodoxná cirkev a kúsok od nej sa nachádzajú tri kostoly.

Polostrov Kurská kosa
Keďže Litva nemá takmer žiadne vyššie pohorie, jaj najväčšou prírodnou zaujímavosťou je polostrov Kurská kosa. Tento piesočnatý polostrov je dlhý až 98 km a na niektorých miestach je široký až 3,8 kilometra. Presne v strede sa delí na litovskú a ruskú časť. Na tomto mieste leží hranica medzi Ruskom a Litvou. Rusi si svoju časť prísne strážia kvôli Kaliningradu, no litovská časť je omnoho zaujímavejšia. Nachádzajú sa tu totiž najznámejšie piesočnaté duny v Európe.

Kaunas
Kaunas je druhé najväčšie mesto Litvy. Mesto je totiž centrom kultúry a nachádzajú sa v ňom rôzne divadlá, múzeá a iné kultúrne inštitúcie. Najznámejšie je štátne divadlo Kaunas. Mesto má i niekoľko parkov a verejných priestranstiev. Kaunas je takisto sídlom rôznych univerzít. Šport má v tomto meste dlhoročné zastúpenie. Už od roku 1920 tu pôsobí futbalový klub LFLS Kaunas, či v roku 1922 sa tu uskutočnil prvý hokejový zápas. Okrem týchto športov tu má zastúpenie i golf, auto-moto šport či jachtársky klub.
Pláže
Pláž Nida
V mestečku Nida nájdete krásne biele pláže, ku ktorým sa dá prejsť po 2 km prechádzke cez borovicový les. V letných mesiacoch jezdí od móla na pláž autobus. Na juhu polostrova sú najkrajšie duny.
Pláž v meste Nida. Foto: unsplash.com
Pláž Smiltyne
Pri meste Klaipeda sa nachádza veľmi pekná pláž Smiltyne. Je piesková s vysokými dunami. Obľúbená je aj pre rodiny s deťmi.
Smiltyne. Foto: unsplash.com
Pre deti
Duna Parnidis
Najkrajiša piesková duna sa nachádza pri meste Nida, ku ktorej je možné sa dostať po schodoch až na vrchol, do výšky 52 m. Na vrchole sú žulové slnečné hodiny so starým litovským kalendárom. Táto unikátna nezalesnená duna je 7 km dlhá a zároveň je aj chránená. Celé okolie je krásnym miestom, z ktorého sa tešia aj deti a to hlavne pre hromady zlatého piesku.
Pieskové duny na litovskom pobreží. Foto: unsplash.com
Druskininkai
Druskininkai je zelené mestečko, v krásnom prostredí, plné parkov, chodníkov a cyklotrás, kam môžete vziať deti na skvelý výlet či túru. V blízkosti sa nachádza aj park Grutas. Je známe aj pre kúpeľné pobyty. Nájdete tu aj interiérový vodný a zábavný park. Prenajať si môžete aj loď a vybrať sa do dedinky Liškiava.
Druskininkai. Foto: unsplash.com
Morské múzeum v Klaipede
Na severnom cípe Kurského polostrova sa nachádza morské múzeum s akváriom a tunelom. Deti sa tak dozvedia množstvo zaujímavostí o Baltickom mori. Nachádzajú sa tu aj staré lode a replika rybárskeho domu.
Tučniaky. Foto: unsplash.com
Gastronómia
Keďže má Litva svoju bohatú históriu, aj jej gastronómia je pomerne pestrá a to najmä tým, že sa tu vystriedalo viacero národov. Najdôležitejšou ingredienciou sú zemiaky. Pripravujú z nich typické knedle, placky, zapekané zemiaky a obľúbené sú aj k boršču. Veľa jedál sa pripravuje z bravčového mäsa, či už rôzne klobásky, alebo sa používa aj na plnenie knedlí. Výborné sú aj plnené kapustné listy, alebo tradičné polievky.
Zapekané zemiaky. Foto: unsplash.com
Národným jedlom Litvy sú „cepelinai“, ktoré sa pripravujú zo zemiakov. Jedná sa o zemiakové knedle plnené bravčovým mäsom, hubami alebo aj tvarohom. Jedia sa s prílohou, s čerstvou smotanou, hríbovou omáčkou alebo aj so slaninou.
Plnené knedle. Foto: unsplash.com
V Litve je obľúbený boršč „šaltibarščiai", avšak studený. Základ tvorí cvikla, kyslé mlieko, uhorky a cibuľa. Aj tu sa často pripravuje kapustová polievka podobná slovenskej. Radi do svojich jedál pridávajú aj kôpor.
Boršč. Foto: unsplash.com
V litovskej kuchyni sa vyskytujú aj jedlá z rýb. Najvýznamnejší región je Kurská kosa, pre ktorý sú typické údené ryby. Medzi najchutnejšie patrí ryba „karšis“ (pleskáč), podáva sa so zeleninou a chlebom.
Jedlá z rýb. Foto: unsplash.com
Z dezertov je známy „tinginys“, ktorý sa pripravuje z masla, keksíkov, kakaa, cukru a mlieka. Všetko sa zmieša a vloží do chladničky. Obľúbené sú aj perníčky v podobe hríbov. Typickým nápojom je Kvas, ktorý sa vyrába kvasením obilnín, obsahuje aj trochu alkoholu. Zaujímavý je aj likér Čepkeliu s chuťou brusníc.
Zábava
Nida
Najzápadnejšie ležiace mestečko v Litve i všetkých pobaltských štátov. Napriek tomu, že je to malé mestečko, je veľmi zaujímavé pre turistov. V tomto meste síce nenájdete búrlivý nočný život, ale nájdete v ňom priam rodinný pokoj. Každoročne sa tu koná jazzový festival, ktorý priláka tisícky turistov. Pre tých odvážnejších sa v Nide nachádza nudistická pláž, na ktorej môžete byť sami sebou. Nezabúdajte však na to, že v Litve býva zima. Takže nudistickú pláž možno vymeníte za saunu.
Nida. Foto: CK SATUR
Vilnius TV Tower
326 m vysoká veža je najvyššou vežou v Litve a 8 najvyššia v Európe. V spodnej časti je múzeum Boj za slobodu, a výťah, ktorý vás vyvezie do výšky 165 m odkiaľ je krásny výhľad na panorámu mesta. Veža stojí na mieste, kde prebehla bitka za slobodu a oslobodenie od ZSSR. Vo veži sa nachádza aj reštaurácia Milky Way, kde si môžete vychutnať obed alebo večeru a 360℃ výhľad.
Vilnius. Foto: unsplash.com
Tajné tipy
Vrch čarodejníc
O Litve sa traduje, že bola dlhé roky pohanským miestom. Stretávali sa tu čarodejnice, ktoré potom počas svätojánskej noci čarovali a svojimi kúzlami tak dokázali premeniť dokonca i živú dušu na tvrdý kameň. Všetko sa to udialo na Vrchu čarodejníc, oficiálne na vrchu Ragan Kalnas. Na tomto mieste dokonca nájdete aj sochu samotného Lucifera a bránu do pekla. Dávajte si preto pozor, čo na tomto mieste hovoríte a kam idete, pretože vás môže postihnúť kliatba starých čarodejníc.
Vrch čarodejníc. Foto: CK SATUR
Galéria a múzeá v Nide
V meste Nida sa nachádza Jantárová galéria a malá jantárová záhrada s drevenými sochami. V tejto oblasti sa v minulosti obchodovalo s jantárom. Ten sa pravidelne na pobreží aj vyplavujú na jar a na jeseň. Zároveň tu nájdete aj Rybárske múzeum, ktoré poukazuje na vývoj rybárstva v Nide. V meste na severnom konci je centrum a prístav s 1 km dlhou promenádou, pekné farebné rybárske domčeky a tiež Etnografické múzeum, ktoré je zariadené z 19. storočia. Pred domami majú miestni obyvatelia stožiar, aby bolo zrejmé, akému remeslu sa venujú, napríkld, symobl koní, rýb, lodí atď.
Prístav v Nide. Foto: unsplash.com
Veľkovojvodcovský palác
Na Katedrálnom námestí vo Vilniuse sa nachádza zaujímavé múzeum – Veľkovojvodcovský palác. Je síce kópiou renesančnej stavby, ale aj tak je veľmi pekný. Pôvodný palác bol postavený medzi katedrálou a zámockým vrchom za vlády Alexandra Jagellonského v 15. storočí. Jeho ďalší nástupca ho nechal v 16. storočí rozšíriť pod vedením talianskeho architekta a tak dostal renesančnú podobu. V roku 2001 vláda rozhodla o jeho novom vystavení za účelom múzea. Vnútorná expozícia v podzemí odkrýva pôvodné časti paláca, ostatné časti sú vybavené gotickým, renesančným a barokovým nábytkom. Je tu klenotnica s kópiou (ale so zlata) kniežacej koruny litovských vládcov. Nachádza sa tu aj trónny sál.
Centrum mesta Vilnius a Katedrálne námeste. Foto: unsplash.com
Múzeum čertov
V meste Kaunas sa nachádza jediné múzeum čertov na svete vôbec. Vystavuje viac ako 3000 exponátov a to z rôznych krajín. Založené bolo v roku 1906.
Kaunas. Foto: unsplash.com
Užitočné informácie
Štátne zriadenie: republika
Rozloha a populácia: 65 301 km2
3 494 700 obyvateľov
Jazyky: litovčina
Náboženstvo: rímskokatolícke, pravoslávne
Časový posun: +1h
Klimatický diagram
Kedy vycestovať
Ideálne obdobie na poznávanie Litvy je v jarných a letných mesiacoch, kedy sú aj príjemné teploty. Prevláda mierne prímorské podnebie. Zima, hlavne v prímorských oblastiach, je mokrá, so snehovými prehánkami (najmä vo februári ) a s teplotami málokedy nižšími ako -5° C, letá sú krátke a mierne, teplota dosahuje 28 – 30° C, máj je považovaný za obdobie dažďov a v septembri už je potrebné počítať s rýchlo sa meniacim počasím, vetrom a jesennými dažďami.
Letisko a dĺžka letu
cca 2 hodiny
Zastupiteľský úrad
Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Rige, Smilšu iela 8, 1050 Riga, Lotyšsko
Tel: +371 67814280
E-mail: emb.riga@mzv.sk
Víza a doklady
Slovenskí občania plánujúci cestu do krajiny (vrátane detí) musia mať platný vlastný cestovný pas alebo občiansky preukaz
Colné predpisy
Platia predpisy EÚ, pri prevoze tovaru cez vnútornú hranicu EÚ sa vykonáva colná kontrola len v prípade, že colné orgány majú informácie o pašovaní zakázaného tovaru.
Doprava
Letecké spojenie: je možné použiť priame spojenie Viedeň - Vilnius, prípadne z Viedne cez Kodaň, cez Prahu do Vilniusu alebo linku Budapešť – Riga -Vilnius. Pozemné spojenie: Cestnou sieťou je vzdialenosť Bratislava - Vilnius približne 1100 km cez Českú republiku a Poľsko.Doprava v hlavnom meste: Vo Vilniuse je dobre rozvinutá mestská hromadná doprava (autobusy, trolejbusy). |