Kostarika
Najšťastnejšia krajina sveta
Kostarika to sú majestátne sopky, hmlisté lesy, ohromujúce riečne údolia a stovky pláží pozdĺž Tichého oceána a na karibskom pobreží. Kostaričania si ako pozdrav nehovoria „ahoj“, ale „pura vida“ (čistý život). Najšťastnejšia krajina na svete je prvou, ktorá používa len obnoviteľné zdroje elektriny. Kostarika je viac ako len destinácia na exotickú dovolenku, je to miesto, ktoré obohatí interaktívnymi zmyslovými zážitkami.
V Stredoamerickej krajine, ktorá je len o kúsok väčšia ako Slovensko, žije viac ako päťstotisíc druhov rastlín a zvierat. Kostarika je tak jednou z biologicky najrozmanitejších krajín sveta. Je to krajina vulkánov, z ktorých najvyšší je Irazú s výškou 3432 m, Turrialba s výškou 3325 m, Borba presahuje 2600 m a Poás má výšku 2711 m. Jedná sa o sopky stále aktívne. Sopka Tenorio skrýva vo svojom okolí hotové poklady, ako je napríklad nádherný vodopád Rio Celeste. No zaujímavá nie je len príroda, ale aj samotný život domácich obyvateľov.
Podľa celosvetového indexu šťastia je Kostarika najšťastnejšou krajinou sveta. Od roku 1949 nemá vlastnú armádu a študentov vychováva Univerzita pre mier. Obyvatelia Kostariky sa pýšia vysokým štandardom bývania, miera gramotnosti je na úrovni 96% a priemerná dĺžka života dosahuje 78 rokov. Kto by si neprial žiť v takejto krajine?
Kostarická kultúra sa po stáročia vyvíjala z tradícií domorodých skupín z oblastí Strednej aj Južnej Ameriky. V čase, keď prišiel Kolumbus, v krajine pravdepodobne nebolo viac ako 20 000 obyvateľov. V Kostarike žili štyri hlavné domorodé kmene v niekoľkých autonómnych kmeňoch avšak všetky s odlišnými tradíciami.
Kostarické tradície. Kostarika. Foto: unspalsh.com
Rovnako ako väčšina krajín Latinskej Ameriky, kolonizácia mala obrovský vplyv na históriu krajiny. Trvalo takmer 60 rokov, kým španielski osadníci položili svoje základy. Domorodé obyvateľstvo nedokázalo poraziť dobyvateľov a ich počet sa rýchlo znižoval kvôli ich náchylnosti na privezené nové choroby. Do roku 1821 bola Kostarika pripravená pripojiť sa k ďalším španielskym kolóniám v povstaní a vyhlásiť nezávislosť od Španielska. Od roku 1823 do roku 1839 bola Kostarika štátom v Stredoamerickej federatívnej republike.
Éra mierovej demokracie v Kostarike sa začala v roku 1899 voľbami považovanými za prvé skutočne slobodné v histórii krajiny. Kostarika je často považovaná za jednu z politicky najstabilnejších krajín Latinskej Ameriky. V roku 1948 však došlo k 44-dňovej občianskej vojne, ktorá bola najkrvavejšou udalosťou v histórii Kostariky 20. storočia. Je zaujímavé, že nová vláda zrušila národnú armádu. Dnes sa každé štyri roky volí predseda spolu s dvoma podpredsedami.
Kostarická história siaha asi do roku 10 000 pred naším letopočtom, do predkolumbovského obdobia, keď sa domorodé národy usadili v úrodných údoliach a žili v tieni aktívnych sopiek. Archeologické dôkazy naznačujú, že domorodé kmene obývali Kostariku už v roku 7 000 pred n. l. a viedli pomerne jednoduchý spôsob života. Pôda bola bohatá, takže poľnohospodárstvo a lov boli pre rané kmene obzvlášť dôležité.
V roku 1502 sa Krištof Kolumbus dostal do Kostariky a po prijatí zlatých darov od domorodcov nazval kolóniu "bohatým pobrežím". Ale Kostarika mala málo zlata, jej skutočné bohatstvo bolo v prírode. Príchod španielskych osadníkov so sebou priniesol kultúrne vplyvy z Európy, z ktorých mnohé sú dodnes zrejmé, najmä v architektúre San José. Postupná kolonizácia Kostariky formovala región aj politicky.
Každý kmeň sa špecializoval na iný aspekt výroby nielen kultúrnych artefaktov, ale aj zbraní a poľnohospodárskych nástrojov. Napríklad kmene Chibcha a Diquis okrem tkáčskych a textilných zručností, vyrábali zlaté predmety. Niektorí archeológovia sa domnievajú, že Chibcha a Diquis boli tiež zodpovední za tajomné kamenné gule - obrovské, dokonale guľovité balvany, ktoré možno dodnes vidieť na polostrove Nicoya a na ostrove Isla del Cano. Niektoré z týchto veľkých kameňov vážia až 15 ton. Aj Národné múzeum v San José má v exteriéri symbolickú guľu.
Kmene Corobicís a Nahuatl patrili tiež medzi najplodnejších remeselníkov Kostariky. Tieto skupiny obývali údolia centrálnej vysočiny Kostariky. Táto oblasť je domovom niektorých z najdôležitejších archeologických nálezísk v Strednej Amerike. Najpozoruhodnejšie sú ruiny ich bývalých osád v Guayabo, približne 60 km východne od San José. Tu archeológovia objavili desiatky budov, vodné systémy, ako sú akvadukty.
Dnes krajinu obýva stále mnoho domorodých kmeňov. Kmeň Matambú, ktorý prišiel do Kostariky okolo roku 500 n.l., sa nachádza v Guanacaste. Obyvatelia Bribri sa stále udomácňujú v Limone, zatiaľ čo Cabécar, najväčší domorodý kmeň Kostariky, prebýva v horách obklopujúcich Cerro Chirripo a zachoval si veľkú časť svojej kultúry a dedičstva predkov.
V španielčine sa Kostarika prekladá ako "bohaté pobrežie", názov, ktorý dali prví španielski osadníci, keď prišli do krajiny v 16. storočí. Tak sa začala následná kolonizácia krajiny, ktorá patrí medzi najvýraznejšie udalosti v histórii národa. Krištof Kolumbus prvýkrát prišiel do Kostariky v roku 1502. Bola to jeho štvrtá plavba do Nového sveta, ale cesta neprebehla podľa plánu. Jeho loď, zachytená v prudkej búrke, bola nútená zakotviť neďaleko pobrežia Limónu. Zatiaľ čo posádka plavidla pracovala na oprave poškodenej lode, Kolumbus vystúpil na breh a stretol sa s pôvodnými obyvateľmi regiónu, Bribri. Bol zaskočený pohostinnosťou domorodcov, ale ešte viac ho zasiahli bohaté klenoty a zlato, ktoré nosili domorodci. V slávnom denníku poznamenal, že "za prvé dva dni som videl viac zlata, ako som videl v Španielsku za štyri roky".
Správa o bohatstve Kostariky sa čoskoro rozšírila na španielsku pevninu, a tak v roku 1506 španielsky kráľ Ferdinand nariadil guvernérovi Diegovi de Nicuesa, aby sa plavil do Kostariky a kolonizoval východné pobrežie. Operácia flotily však bola katastrofou, najmä kvôli divokým, nespútaným džungliam, smrtiacim predátorom a čoraz vynaliezavejším útokom pôvodných kmeňov. Napriek postupnej kolonizácii Strednej Ameriky španielskymi dobyvateľmi trvalo takmer 60 rokov, kým by Španieli úspešne kolonizovali Kostariku.
V roku 1561 založili Španieli svoju prvú kolóniu v Kostarike v regióne, ktorý je dnes známy ako Cartago. Táto lokalita bola vybraná kvôli bohatej sopečnej pôde, čo je ideálne pre poľnohospodársky rozvoj. Malé mesto prekvitalo pod vedením guvernéra Juana Vasqueza de Coronado, ktorý využil diplomaciu na zvládnutie pôvodných kmeňov regiónu. Hoci de Coronadov prístup ku kolonizácii bol do značnej miery pokojný, potýčky medzi kolonistami a pôvodnými kmeňmi často vzplanuli.
Hoci Španieli postupne zakladali ďalšie osady mimo Centrálneho údolia, tempo kolonizácie nebolo ani zďaleka také agresívne ako v iných španielskych kolóniách. Kostarika sa dostala spod španielskej nadvlády až v roku 1821. Hoci konflikt medzi pôvodnými kmeňmi a španielskymi osadníkmi pretrvával dlhú dobu, kultúrny vplyv Španielov ostal dodnes. Dôkazy o tom možno vidieť všade, vrátane rímskokatolíckych kostolov postavených počas obdobia kolonizácie, ktoré stoja hrdo v samom centre každého jedného mesta, bez ohľadu na to, aké malé alebo veľké je.
Kostarika sa nachádza v južnej časti Strednej Amerike. Zo severu hraničí s Nikaraguou a na juhovýchode s Panamou. Krajinu tvoria pobrežné pláne a dažďové pralesy oddelené horami a sopkami.
Kostariku obmýva Karibské more z východnej strany v dĺžke 300 km a Tichý oceán zo západnej strany v dĺžke 1000 km. Kostarika má 79 ostrovov, z ktorých najodľahlejší je takmer neobývaný Kokosový ostrov a najväčší Isla Calero s približne 3000 obyvateľmi. Je súčasťou sopečného oblúka, preto má množstvo vulkánov.
Podnebie Kostariky je tropické a subtropické, s mnohými mikroklímami v závislosti od nadmorskej výšky, zrážok, topografie a geografie každého konkrétneho regiónu. Obdobie sucha je od decembra do apríla a obdobie dažďov je od mája do novembra.
Panamerická diaľnica prechádza cez Kostariku a skladá sa z dvoch úsekov: Carretera Interamericana Norte a Carretera Interamericana Sur. Najvyšší bod celej diaľnice sa nachádza na kopci Cerro de la Muerte vo výške 3335 m.
Pohoria Kostariky zahŕňajú dva horské reťazce, ktoré spolu vedú takmer po celej dĺžke Kostariky, Cordillera Volcánica na severe a Cordillera de Talamanca na juhu.
Top lokality
Severné nížiny a sopka Arenal
Aj keď sú Severné nížiny riedko osídlené a jedná sa o pomerne hornatý región, je domovom širokej škály chránených oblastí, jazier, lagún, sopiek, riek a vodopádov. Vegetáciu Severných nížin tvoria vždyzelené dažďové pralesy a úrodné pláne. Sopka Arenal sa nachádza v severozápadnej časti tohto regiónu.
Severné pobrežie Tichého oceánu
Geografická oblasť severného tichomorského pobrežia (provincia Guanacaste) s viac ako 600 km pokrýva oblasť od hranice Nikaraguy po ústie rieky Bongo na polostrove Nicoya. V tejto časti sú pláže aj významné chránené oblasti.
Centrálne pobrežie Tichého oceánu
Región stredného Tichomoria je obľúbenou turistickou destináciou s mnohými hotelmi a atrakciami vrátane atraktívnych pláží. Tento región tvoria tropické lesy, čím poskytujú biotop pre mnohé rastlinné a živočíšne druhy. Medzi chránené oblasti patrí národný park Manuel Antonio a národný park Carara.
Centrálne údolie
Centrálne údolie (Valle Central) je populačným centrom Kostariky. V tomto regióne žije asi 70% obyvateľstva krajiny. Nachádza sa tu hlavné mesto San José a hlavné letisko. Do regiónu patria aj okolité mestá ako Heredia, Alajuela a Cartago. V tejto časti sa nachádza sopka Poás s troma krátermi, ktorá patrí k najsilnejším gejzírom na svete.
Poás dosahuje výšku 2711 m. V roku 1910 vrhla k oblohe stĺp pary vysoký 6 km. Vo vlhkom prostredí sa darí stromovým papradiam, fuksiám, rastline s obrovskými listami zvanej "chudákov dáždnik", broméliám tiež sú tu početné horské orchidey. Až do tejto výšky lietajú farebné kolibríky či nádherný quetzal, ktorého miestni považujú na posvätného.
Neďaleká sopka Turrialba, ktorá je pre svoju polohu akoby zrkadlovou dvojníčkou sopky Poás niekedy vyvrhuje obrovské množstvo jemného piesku. Z jej vrcholu je vidieť aj Tichý aj Atlantický oceán zároveň.
Južné pobrežie Tichého oceánu
V tomto regióne sa nachádza jedno z biologicky najrozmanitejších prostredí na planéte, plné exotickej endemickej flóry a fauny, ako aj niektoré z najkrajších a najodľahlejších tropických pláží planéty. Charakterizujú ho hory, údolia, rieky a bujný dažďový prales, ktorý sa spája s Tichým oceánom a vytvára množstvo ekosystémov. Nachádza sa tu polostrov Osa a národný park Corcovado.
Karibské pobrežné nížiny
Celkom na juhovýchode medzi Karibským morom a úpätím Cordillera de Talamanca leží karibské pobrežie. Je to najmenej navštevovaný región krajiny kvôli jeho relatívnej izolácii. Región je horúci a vlhký a zahŕňa asi jednu štvrtinu celkovej rozlohy Kostariky. Žije tu menej ako 10% populácie. Je to hlavný región vyvážajúci banány. Kombinácia silných zrážok, intenzívneho slnečného žiarenia, vysokej vlhkosti a rôznych výškových rozdielov vytvára širokú škálu mikroekosystémov. V regióne sa nachádza park La Amistad, cezhraničná chránená oblasť, ktorá sa rozprestiera pozdĺž hranice medzi Kostarikou a Panamou.
Karibské pobrežie a malé roztrúsené ostrovy. Kostarika. Foto: unsplash.com
Hlavné mesto
San José
San José je hlavným mestom Kostariky a nachádza sa v centrálnom údolí. Je moderným, kozmopolitným mestom a v súčasnosti je domovom tretiny celej populácie krajiny. Skladá sa z niekoľkých častí, ako obľúbené Escazu a Santa Ana na západnej strane mesta, či Heredia, predmestie nachádzajúce sa v horách, kde je chladnejšie a daždivejšie. San José má svoje hlavné námestie La Plaza de la Cultura. Námestie je rušným centrom nakupovania na Avenida Central, v pešej vzdialenosti od námestia sa nachdáza Zlaté múzeum, Národné múzeum, Nefritové múzeum a Národné divadlo. San José ponúka aj "ferias" (farmárske trhy) s tradičnými a čerstvými produktami.
Treba zažiť
Arenal
Ikona Kostrariky, ktorá sa dvíha do výšky 1670 metrov. Pomerne mladá sopka stále aktívna, tak ako mnoho iných v tejto oblasti, ktoré tu vybuchujú pomerne často. Celé storočia narúšajú život tunajším obyvateľom. Arenal leží neďaleko hlavného mesta San José. Okrem pôsobivej sopky sa v národnom parku nachádzajú prírodné geotermálne horúce pramene. Tie sú vhodné na relax ako aj majú hojivé a liečivé účinky na telo aj dušu. Pri sopke je najväčšie kostarické jazero, kde sa dá obdivovať národný park Volcán Arenal aj na kajaku. Parkom prechádzajú turistické chodníky, ktoré vedú aj cez lávové časti. Výstup na samotnú sopku je zakázaný. Dlhodobo bola považovaná za neaktívnu, avšak zlom nastal v roku 1968, kedy došlo k výbuchu s tragickými následkami.
Prírodný park La Paz Waterfall Gardens
Nádherný zelený raj na úpätí sopky Poás tvoria záhrady s piatimi veľkými vodopádmi, ktoré sú pozorovateľné z neďalekých plošín. Jedná sa o jedinečný ekologický park, ktorý je dokonalou ukážkou kostarickej prírody. Rieka Río La Paz preteká dažďovým pralesom, ktorý je plný bujnej zelene, stromov, kríkov, kvetín. Celú túto nádheru môžete pozorovať po 3,5 km dlhom chodníku. Rieka tu prekonáva výškový rozdiel viac ako 1300 metrov a to skoro v dĺžke 8 km. V parku žije viac ako 100 druhov zvierat. Zoznámiť sa tu môžete s jaguármi, pumami, opicami, žabami alebo hadmi. Park sa pýši aj jedným z najkrajších motýlích observatórií v krajine. Svoje zmysly tu potešíte aj orchideovou záhradou. Od letiska San José je park vzdialený necelú hodinku jazdy.
Caño Negro
Mokradiny v severnej časti Kostariky, Caño Negro sa zaraďujú medzi najvýznamnejšie na svete. Sú domovom mnohých vzácnych rastlín a živočíchov, čím sa radí aj medzi najrozmanitejšie na planéte. Ležia v blízkosti Nikaraguy. Sladká voda v lagúne zaberá plochu 800 hektárov. Svoj domov tu má tiež viac ako 200 druhov vtáctva. Tvorí dôležité miesto pre migrujúce vtáctvo zo severu. Žijú tu pumy, jaguáre, oceloty, leguány, kajmany, riečne korytnačky, opice a vo vode množstvo rýb. Krásy mokradín si užijete na lodi, ktorá sa plaví na rieke Río Frío a vy tak máte možnosť najlepšie spoznávať prírodu a unášať sa zelenou nádherou dažďového pralesa.
Mistico Arenal Hanging Bridges Park
V národnom parku Volcán Arenal sa nachádzajú dobrodružné závesné mosty, ktoré prechádzajú cez dažďový prales a ponúkajú krásne výhľady na jazero Arenal a aj samotnú sopku. Leží 600 metrov nad morom a jeho rozloha činí 250 ha. Chodník vedúci cez prales má dĺžku 3 km, má 15 mostov, z ktorých 6 mostov je závesných. Je tu až 700 druhov rastlín, vrátane stromov, lián, kvetov, bylín. Park je tiež oázou pre viac ako 300 druhov vtáctva. Spev cikád vás bude všade sprevádzať. Jeho obyvatelia sú aj opice, jaguáre, pumy či tapíry. Samozrejme nechýbajú ani jašterice, hady a žaby. Pri spoznávaní kostarickej prírody je tento park ideálnym miestom, kde aj chodníky, mosty a dych berúca zeleň tvoria jedinečnú a celkom unikátnu atmosféru, ktorá vás zavedie aj za dobrodružnými úlovkami. Prechádzka parkom je vhodná pre všetky vekové kategórie a nie je náročná. A tu máte skutočne pocit, že ste súčasťou ozajstného pralesa.
Monteverde
Jedinečná prírodná rezervácia, ktorá leží južným smerom od jazera Arenal. Okolie Monteverde sa nachádza vo výške 1300 m a dvíha sa do výšky 1600 m. Vznikajú tu permanentné hmly. Teploty nepresiahnu viac ako 18°C a vlhkosť tu dosahuje aj viac ako 90%. Vody odtiaľto stekajú ku Atlantiku ako aj Pacifiku. Viac ako 3000 druhov rastlín vytvára domov pre vtáctvo a rôzne živočíchy. V Kostarike je všade prítomný nosáľ. Žijú tu nádherné pestré vtáky alebo aj kolibríky. Je tu 13 km chodníkov. V 20. storočí sa tu nachádzala dokonca aj zlatokopecká osada. Tento tropický ekosystém ponúka spoznávanie parku po chodníkoch, z visutých lavičiek, kde je možné zblízka pozrieť rôzne druhy rastlín alebo aj absolvovať výpravu počas noci.
Manuel Antonio
Kostarický prírodný park Manuel Antonio patrí medzi najobľúbenejšie v krajine pre nádherný prales ako i pláž. Park bol založený v roku 1972 a rozšírený v roku 1980. Hustý živý les tvorí pestrá flóra a fauna. Pobrežie tvorí množstvo kokosových paliem. V parku žijú cicavce a viac než 350 druhov vtákov, ako pelikány hnedé loviace na mori a päť druhov rybárikov (martín pescador), tukany, v blízkosti pláži žijú leguány, plazy a obojživelníky vrátane jašteríc a žiab. Pozdĺž pláží sú malé prírodné bazény v skalách, ktoré sú domovom špongií, koralov, krabov a iných kôrovcov a viac ako sto rôznych druhov rýb. Šnorchlovanie je v tejto oblasti povolené, ale treba byť opatrní v závislosti od počasia a vodných prúdov.
Pláže
Pláž Tamarindo
Najlepším miestom na surfovanie, oddych na pláži a zábavu je však nepochybne Tamarindo. Mesto na polostrove Nicoya bolo v minulosti pokojnou rybárskou dedinou. Dnes v ňom nájdete dobré jedlo aj kvalitné ubytovanie. Mesto sa rozkladá pozdĺž Tamarindo Beach, ktorá je dlhá približne 1,5 kilometra. Niektoré časti sú vhodné pre skúsených surferov, ale svoje prvé pokusy na doske si tu môžu vyskúšať aj začiatočníci. Najväčšie vlny sú zvyčajne v novembri a decembri. Ak nie ste nadšencom tohto športu, možno vás zaujme možnosť šnorchlovania, potápania, jazdy na koni alebo sledovanie korytnačiek. Neďaleká Playa Grande je jedným z najdôležitejších hniezdísk kožnatiek.
Pláž Jaco
Pláž Jaco leží na tichomorskej strane Kostariky, asi 100 km od San José. Piesková pláž dlhá 4 km je ohraničená bohatou tropickou vegetáciou. Nachádzajú sa tu hotely, obchody, reštaurácie. Sú tu možnosti pre vodné športy. Je ideálna pre surfovanie. Pláž je piesková, ale treba byť opatrný, nakoľko sú tú silné morské prúdy.
Pláž Samara
Pláž Samara sa radí medzi najkrajšie pláže v Kostarike. Nachádza sa na južnom tichomorskom pobreží polostrova Nicoya v provincii Guanacaste a návštevníci si tu tiež užívajú biopotraviny, jogu, surfovanie, divoké kone, priateľských ľudí a bezstarostnú bohémsku atmosféru.
Pláž Manuel Antonio
Pláž Manuel Antonio leží v nádhernom parku Manuel Antonio na pobreží Tichého oceánu, 130 km od hlavného mesta. Manuel Antonio má pieskovú pláž v malej zátoke. Miesto je vhodné aj pre surfovanie. Samotný park je bohatý na krokodílov, kde je aj upozorňujúca pobrežná značka, ako i opice a leguány. Pláž je dostupná z dediny Manuel Antonio, kde sú hotely, kaviarne, reštaurácie a obchody.
Pre deti
Pláž Uvita a pozorovanie veľrýb
Pláž Uvita leží južne od národného parku Marino Ballena, kde je obľúbeným výletom pozorovanie veľrýb, ktoré sem chodia počas obdobia párenia. Zaujímavosťou pláži Uvita je, že má podobu veľrybieho chvostu. Keď je príliv nízky, vynára sa z oceánu pieskový pás ako polostrov v tvare chvosta veľryby. Okrem prírodných atrakcií je tu množstvo reštaurácií.
Objavovanie leňochodov
Jedno z najlepších miest na pozorovanie leňochodov v Kostarike ponúka národný park Manuel Antonio. Tvorí ho dažďový prales, kde je možné pozorovať nielen týchto šarmantných tvorov, ale i vtákov a obojživelníkov. Park sa nachádza v blízkosti Tichého oceánu, kde je možné sa kúpať.
Jazdenie na koni
Jazda na koni pozdĺž tichomorského pobrežia je dobrudružným zážitkom nielen pre deti ale aj dospelých, a to hlavne pre nádherné kostarické prostredie. Zajazdiť si môžete napríklad v provincii Guanacaste na pláži Sámara.
V provincii Guanacaste sa nachádza aj krásna pláž Minas, kde s deťmi môžete oddychovať alebo sa venovať rôznym športovým aktivitám.
Na pláži Playa Grande v Guanacaste môžete nerušene pozorovať na pláži korytnačky.
Prechádzky po visiacich mostoch
Prechádzky džungľou ešte viac umocňujú aj visiace mosty. Ideálne je vziať si sprievodcu, ktorý dokáže spozorovať zvieratá a poskytnúť skvelé i zábavné informácie. Jedno z takýchto miest nájdete v oblasti Arenal, Mistico Hanging Bridges, kde môžete pozorovať voľne žijúce živočíchy, prechádzať cez visiace mosty, objavovať nádherné vodopády.
Gastronómia
Kostarickú kuchyňu charakterizujú miestne byliny, korenie, ovocie, zelenina. Zelenina pôsobí v domácnostiach aj esteticky, ako pletený cesnak, zavesná cibuľa, farebné papriky či listnaté zväzky koriandra a petržlenu. "Salsa Lizano", pikantná omáčka, je obľúbeným doplnkom tradičných jedál, najmä stále prítomného "gallo pinta", ktoré je neoficálne národným jedlom. Tvorí ho cibuľa, sladká paprika, fazuľa, ryža a pikantná omáčka. Podáva sa pri raňajkách, často aj s kombináciou vajec, klobásy, syrov, kyslej smotany či zelených banánov.
"Picadillos" sú jedným z charakteristických jedál Kostariky, ktoré boli vyvinuté v priebehu rokov. Táto nasekaná, varená zelenina zvyčajne slúži ako príloha, aj keď sa dá zabaliť do tortilly, do podoby "tacos".
Z červenej fazule, ryže, kokosového mlieka a habañero korenia sa pripravuje ďalšie obľúbené kostarické jedlo. "Rondón" je lahodný guláš zo zmesi morských plodov a rýb dusených v kokosovom mlieku s pridaním korenín. Najskôr sa necháva odstáť aspoň jedeň deň, aby sa tak zvýraznila jeho chuť.
Kostarické "casado" sa pripravuje z hovädzieho, kuracieho, bravčového mäsa alebo rýb, kde sa pridávajú vajcia a syr. Často sa kombinujú s prílohou či už ryža, fazuľa, zelený alebo kapustový šalát, alebo i vyprážané banány.
"Ceviche" je čerstvé rybie jedlo najbežnejšie podávané v prímorských mestách, ale dostupné v celej Kostarike. Surové ryby sa marinujú v kyslom citróne alebo limetkovej šťave. Podávajú sa so slanou kombináciou cibule, sladkej papriky a koriandra.
"Chicharrones" sú vyprážané bravčové kúsky. Ideálne sú keď sa podávajú celkom chrumkavé. "Tamales" sú banánové listy plnené bravčovým mäsom, mrkvou, paprikou a ďalšími prísadami. Každá rodina má svoj vlastný špeciálny recept.
Obľúbenú sú taktiež "yuquitas", čo sú vyprážané plátky juky, tiež známe ako koreň manioku. Tradičný je i kostarický sladký kukuričný chlieb "pan de elote", či "patacones", čo sú zelené (nezrelé) banány, ktoré sa rozmliaždia a sformujú do palaciniek, potom sa vyprážajú. Zvyčajne sa podávajú s fazuľou alebo i s hovädzím mäsom, fazuľou a syrom.
"Pipas" sú zelené kokosové orechy, ktoré sa pred konzumáciou zvyčajne vychladia. Sú samozrejme neodmysliteľnou súčasťou kostarického života.
Ak máte radi ovocie, budete milovať kostarické ovocné nápoje! K dispozícii v každej reštaurácii sú "naturales", ktoré sa miešajú s vodou alebo "batidos", kde sa pridáva mlieko.
Zábava
Surfovanie na pláži v Santa Teresa
Vášniví surferi z celého sveta poznajú Santa Teresu v Kostarike. Patrí medzi najslávnejšie mekky surferov na svete. Okolie tvoria aj krásne dažďové pralesy, ktoré môžete preskúmať. Šnorchlovanie, surfovanie, pozorovanie vtákov a turistika patria medzi najlepšie aktivity v Santa Teresa.
Kostarické predstavenia
Nenechajte si ujsť rôzne "indiánske predstavenia" miestnych obyvateľov, ktoré sa často konajú pozdĺž tichomorksého pobrežia, vo väčších turisticky obľúbených letoviskách. Večerné prestavenia majú na pláži predsa len podmanivé a tajmné čaro.
Naj "insta foto" a zábava v Puntarenas
Provincia Puntarenas pri pobreží Tichého oceánu ukrýva nielen pekné pláže, ale aj džungľu či vodopády v bujnej zeleni. Nachádza sa tu pekná pláž Dominical, kde sú hotely, kempy, bary, reštaurácie. Organizujú sa odtiaľto výlety na safari na džípe, rybolov, morské safari, exkurzie do nádherného parku Manuel Antonio. Dostupný je i paragliding.
Zipline v džungli
Vychutnajte si džungľu celkom z inej perspektívy a to vďaka zipline. Len si predstavte ako sa vznášate a pozorujete zeleň, počujete svieži hukot vody či škrekot pestrofarebných vtákov. Zipline si môžete užiť v rôznych prírodných parkoch.
Plavba počas západu slnka
Kostarika má jedny z najživších a najkrajších západov slnka. Najlepší výhľad na veľkolepý západ slnka je možné si vychutnať z plavby na lodi pozdĺž pobrežia. Na lodi sa dostanete i na pláže či ku krásnym zátokám, ku ktorým sa inak dostať ako po vode nedá. Skúsený kapitán vždy nájde tie najlepšie miesta napríklad aj na šnorchlovanie, ak sa vydáte napríklad pobede. Ak budete mať šťastie, môžete spozorovať delfíny, veľryby či morské korytnačky.
Oddýchnite si v horúcich prameňoch
Kostarika je domovom prírodných horúcich prameňov. Sopka La Fortuna / Arenal je najznámejšia pre tieto relaxačné minerálne vody. Môžete sa ubytovať priamo v stredisku, v hoteli, alebo si takto horúce pramene užiť počas dňa.
Tajné tipy
Predkolumbovské múzeum zlata
Predkolumbovské múzeum zlata patrí medzi zaujímé prehliadky v San José, kde je možné obdivovať historické artefakty, aj náboženského charakteru ako sú vyrezávané modly, ktoré boli objavené na niekoľkých archeologických náleziskách po celej krajine, z ktorých niektoré sa datujú až do roku 500 n. l. Okrem predmetov veľkého duchovného významu boli v minulom storočí objavené sochy, obetné zbrane a dokonca aj zdobené ozdobné odevné doplnky.
Národný park a pláž Tortuguero
Pláž Tortuguero leží na území národného parku Tortuguero a tiahne sa niekoľko kilometrov pozdĺž karibského pobrežia. Pláže sú so svetlým ako i tmavším pieskom. Vstup do vody je prevažne pozvoľný, pieskový a miestami i kamenistý.
Kúpanie sa neodporúča v každej časti, keďže tu žijú morské krokodíly a žraloci. V chránenej časti sú hniezda morských korytnačiek. Samotný park je domovom ocelotov a veľkých zelených korytnačiek. Územie parku má množstvo turistických trás, pričom je možné absolvovať výlet v kanoe cez džungľu.
Užitočné informácie
Štátne zriadenie: republika s prezidentskou demokraciou
Rozloha a populácia: 51 000 km2
5 210 720 obyvateľov
Jazyky:
| španielčina |
Náboženstvo: 50% katolíci, 13% evanjelici, ostatné
Vakcinácia: Kostarika vyžaduje platné potvrdenie o očkovaní proti žltej zimnici v prípade príchodu turistu z krajiny s vysokým výskytom tejto choroby (Angola, Benin, Burkina Faso, Kamerun, Konžská demokratická republika, Gabon, Gambia, Ghana, Guinea, Libéria, Nigéria, Sierra Leone, Sudán, Bolívia, Brazília, Kolumbia, Ekvádor, Peru, Francúzska Guyana a Venezuela), ďalšie povinné očkovania nie sú vyžadované.
Elektrický prúd: Elektrické napätie je 110 V a zásuvky sú prispôsobené pre zástrčky s plochými konektormi.
Mena: kostarický colón
Kurz: 1€ = 697.184CRC
Časový posun: -8h
Klimatický diagram
Kedy vycestovať
Tropické a subtropické podnebie, suché obdobie (december-apríl) a obdobie dažďov (máj-november). V horských polohách je chladnejšie. Pláže sa vyznačujú silnými prúdmi. Kostarika sa nachádza v seizmicky aktívnej oblasti. Ideálne obdobie na návštevu je počas suchého obdobia.
Letisko a dĺžka letu
Lety do hlavného mesta San José - z Viedne alebo Budapešti sú s prestupom, v trvaní od cca 15 hod. Záleží od dĺžky prestupu.
Zastupiteľský úrad
Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Mexiku, Julio Verne 35, 11 560 Mexiko
Tel: +52 5552806669
Núdzová linka: +525539991020
Email: emb.mexico@mzv.sk
Víza a doklady
Občan Slovenskej republiky, ktorý je držiteľom platného pasu môže do Kostariky cestovať bez víz za účelom turistiky na dobu nie dlhšiu ako 90 dní. Bezvízový pobyt za účelom turistiky nie je možné predĺžiť a je nutné vycestovať z Kostariky aspoň na 90 dní, tzn. v priebehu jedného roka je možné stráviť v Kostarike bez víz maximálne 180 dní. Víza na dlhšie pobyty alebo k inému účelu ako turizmus udeľujú kostarické veľvyslanectvá a konzuláty.
Colné predpisy
Do krajiny je zakázané dovážať živé zvieratá, rastliny, potraviny. Alkohol maximálne 1l na osobu, cigarety len pre osobnú potrebu 1 kartón. Pri dovoze finančnej hotovosti viac ako 10 000,- USD platí povinnosť deklarovať množstvo na hranici.
Doprava
Najvhodnejšia a najrýchlejšia forma pohybu po San José je taxík. Oficiálne taxíky sú červenej farby, všetky by mali mať taxametre, ktoré sa volajú María. Taxikári nie sú povinní používať taxametre pri cestách mimo San José. V tom prípade si je potrebné dohodnúť cenu pred cestou. S autom z požičovne v prípade nehody netreba v žiadnom prípade hýbať z miesta, kde sa udiala. Vždy je potrebné počkať na príchod dopravnej polície.
Jazda autom je na pravej strane cesty. K požičaniu automobilu nie je potrebný medzinárodný vodičský preukaz (počas bezvízového pobytu v rámci 90 dní).
V Kostarike neexistuje železničná doprava, preto sa väčšina nákladnej prepravy sústreďuje na dopravu po cestách. Cestná sieť je pomerne v zlom stave kvôli klimatickým podmienkam. Cesty sú úzke, s mnohými zákrutami, často chýba cestné značenie, čo komplikuje dopravu najmä v noci alebo pri daždi a v hmle.
Sviatky
| 1. január | Nový rok |
| 11. apríl | Deň Juana Santamaria |
| 12. apríl | Sviatok veľkého týždňa |
| 13. apríl | Sviatok veľkého týždňa |
| 14. apríl | Zelený štvrtok |
| 15. apríl | Veľký piatok |
| 1. máj | Deň práce |
| 25. júl | Anexia Guanacaste |
| 2. august | Deň Panny Márie z Los Angeles |
| 15. august | Deň matiek |
| 31. august | Deň afro-kostarickej kultúry |
| 15. september | Deň nezávisloti |
| 1. december | Deň zrušenia armády |
| 25. december | Vianoce |