Prechádzky mestom, kde chodníky sú staré dvetisíc rokov, alebo po pešej zóne, kde sa odohrávali pestré dejiny, ktoré stále akosi pulzujú v samom srdci Jeruzalema, vás prenesú do celkom iného sveta. Mesto, ktoré je súčasne múzeum pod holým nebom ako i pulzujúcim moderným, kde minulosť stále tkvie uprostred prítomnosti. Mesto, ako nijaké iné. Jeruzalem.
Jedinečný charakter Jeruzalema vábi všetky ľudské zmysly. Je prítomný v žiari slnka, domoch, kostoloch, mešitách, či v mužoch odetých do čierneho, ktorí sa náhlia do synagógy. Zvuky zvonov, muezínov, keď volá veriacich k modlitbe či v chvate ľudí, ktorí sa kamsi náhlia.
Mesto spája pôsobenie starobylého, moderného, posvätného, svetského, pozemského a nebeského do neuveriteľného celku. Návšteva Svätého mesta je veľkým zážitkom, či už v meste hľadáte duchovné hodnoty, obdivujete pamiatky, idete po "stopách Ježiša Krista", alebo ho chcete zažiť len tak, splní jeho mnohotvárna bohatosť vaše predstavy.
Jedinečný charakter Jeruzalema vábi všetky ľudské zmysly. Je prítomný v žiari slnka, domoch, kostoloch, mešitách, či v mužoch odetých do čierneho, ktorí sa náhlia do synagógy. Zvuky zvonov, muezínov, keď volá veriacich k modlitbe či v chvate ľudí, ktorí sa kamsi náhlia. Mesto spája pôsobenie starobylého, moderného, posvätného, svetského, pozemského a nebeského do neuveriteľného celku. Návšteva Svätého mesta je veľkým zážitkom, či už v meste hľadáte duchovné hodnoty, obdivujete pamiatky, idete po "stopách Ježiša Krista", alebo ho chcete zažiť len tak, splní jeho mnohotvárna bohatosť vaše predstavy.
Kráľ Dávid učinil z Jeruzalema svoje hlavné mesto v roku 996 pred n.l. a jeho syn Šalamún tu postavil prvý chrám, ktorý bol zničený kráľom Nabuchodonozorom v roku 587 pred n.l, a potom znovu postavený v roku 445 pred n.l. Asi 40 rokov pred narodením Ježiša, kráľ Herodes rozšíril druhý chrám. Ježiš vykonal zázraky v časti Bethesda a Bethany, na hore Sion sa odohrala posledná jeho večera. V Getsemanských záhradách sa modlil a odtiaľ bol Judášom zradený, odsúdený a po Krížovej ceste si niesol svoj kríž na Golgotu, kde bol ukrižovaný.
Chrám v Jeruzaleme bol zničený Rimanmi v roku 70 n.l., z ktorého sa zachovala len západná časť pôvodných stien, dnes známy ako Múr nárekov. Po vzbure v roku 135 bol Jeruzalem Rimanmi premenovaný na Aelia Capitolina. V 4. storočí Jeruzalem navštívila cisárovná Helena a nechala postaviť Chrám Božieho hrobu. V roku 632 dobyli Jeruzalem moslimovia a nechali postaviť Skalný dóm na mieste židovského chrámu. V roku 1099 sa do mesta dostali križiacke výpravy a v roku 1187 sa ho zmocnil Saladin. Mesto ovládli Mamelúci, neskôr Turci. Terajšie hradby mesta sú z čias sultána Sulejmana Nádherného zo 16. storočia. V roku 1917 územie okupovali Briti. Izrael ako štát bol vyhlásený v roku 1948. Po dobu 19 rokov je mesto rozdelené medzi Izrael a Jordánsko. V roku 1967 je uznané ako mesto slobodného vyznania pre všetkých.
Každá pamiatka v Jeruzaleme je prínosom do mozaiky poznania dávnej histórie, kedy bol Jeruzalem akýmsi stredom sveta. Veď napokon aj dávny kreslič máp zobrazil Jeruzalem ako centrum sveta. Ako hovorí stará legenda: "Keď Boh stvoril zem, dal jej desatoro množstva krásy. Deväť z nich pripadlo Jeruzalemu a ostávajúci desiaty diel bol rozptýlený po svete".
Nielen v srdci mesta ale aj popri hradbách z vonkajšiej strany je množstvo zaujímavostí, ako promenáda Ophel, ktorá prebieha paralelne s východnou stenou starého mesta Jeruzalema.
Rozprestiera sa od Levej brány až ho Hnojnú bránu. Na západnej strane promenády je hradba Starého mesta a za ňou stojí Chrámová hora. Na východnej strane promenády je údolie Kidron a za ním Olivová hora.
Pozdĺž promenády sú pozorovacie body na strategických miestach, ktoré návštevníkom poskytujú najlepší výhľad vo všetkých smeroch. Vrcholom promenády Ophel sú výhľady na kostoly na Olivovej hore, na zapečatenú Zlatú bránu v staromestských hradbách a výhľad na archeologickú záhradu Ophel. Zlatá brána je pre židov posvätná, lebo veria, že ňou do mesta vstúpi Mesiáš, pre kresťanov je to miesto, kde Ježiš vstúpil do mesta na Kvetnú nedeľu, a pre moslimov je brána miestom Božieho posledného súdu.
Biblické slovo Ophel označuje časť osady postavenú na vyvýšenom a opevnenom kúsku zeme. V Biblii sa Ophel odvoláva konkrétne na dve mestá, Samáriu a mesto Dávidovo, založené hneď za hradbami dnešného starého mesta. Z biblických odkazov odborníci zistili, že jeruzalemský Ophel bol na východnom hrebeni a zvažoval sa k chrámu na Chrámovej hore. V Biblii je Ophel opísaný ako oblasť strategického významu. Tu vykopávky odhalili artefakty z obdobia prvého chrámu a druhého chrámu, ako aj z byzantského a raného moslimského obdobia. Bol objavený 3 000 rokov starý hrnčiarsky črep s popisom Jeruzalema. Tento artefakt je známy ako nápis Ophel alebo Ophel Pithos a je najstarším abecedným opisom existujúceho Jeruzalema.
Kresťanská štvrť zaberá severozápadnú časť Jeruzalema a možné do nej vstúpiť cez Damašskú bránu, Jaffskú alebo Novú bránu. Keď v 4. storočí do Jeruzalema prišla matka cisára Konštantína Helena, dala postaviť kostol Božieho hrobu. V priebehu storočí tu boli postavené ďalšie kostoly. Je tu Krížová cesta, ktorá vedie od Moslimskej časti. Nachádza sa tu grécky pravoslávny kostol sv. Jána Krstiteľa s kryptou z 5. storočia. Evanjelický kostol Vykupiteľa je jedným z dvoch protestantských v Starom meste postavený v 19. storočí. Pri Božom hrobe stojí kostol sv. Alexandra Nevského z roku 1800. V tejto štvrti sú aj dva kláštory a dve mešity. Obľúbený je tu trh Muristan. Nachádzajú sa tu reštaurácie, obchody, hotely.
Arménska štvrť v Jeruzaleme je dnes najkľudnejšou časťou v meste. Aj keď Arméni boli prví, ktorí uznali kresťanstvo ako svoje oficiálne náboženstvo, zohrali v dejinách významnú rolu. Arménske kostoly patria v meste medzi tie najstaršie zachované. V starej Arménskej časti je katedrála sv. Jakuba, Arménsky ortodoxný kláštor, kostol Ježiša Krista, Dávidova veža a Múzeum histórie, ktoré dokumentuje históriu Arménov vrátane liturgických odevov či 4000 iluminovaných rukopisov z 10. až 17. storočia.
Katedrála sv. Jakuba pochádza z 12. storočia z doby križiakov a spája sa s dvomi svätými Jakubmi. Kaplnka vľavo od vchodu označuje miesto, kde bol v roku 44 n.l. sťatý sv. Jakub Starší na príkaz kráľa Heroda Agrippu. Jeho telo učenci dopravili do Španielska, do Santiaga de Compostela. Pod hlavným oltárom je hrobka druhého sv. Jakuba, prvého jeruzalemského biskupa, ktorý bol ukameňovaný v roku 62 n.l. V kostole sú tiež uchované kamene z hory Sinaj a Tábor.
Moslimská štvrť sa pýši bránou sv. Štefana, kostolom a kláštorom sv. Anny, a jazerom Bethesda, kde Ježiš uzdravil ochrnutého človeka. Ako miesto jedného z Ježišových zázrakov bol v nasledujúcich obdobiach na tomto mieste vybudovaný bazén Bethesda s kaplnkami a kostolmi, ktoré sú viditeľné dodnes.
Židovská štvrť sa pýši aj štvrťou známou z čias kráľa Herodesa. Boli tu objavené domy, sklady, cisterny, mikvy (mikva slúžila na židovský rituálny kúpeľ), zachovala sa aj mozaiková podlaha s geometrickými tvarmi, triclinium (miestnosť, kde sa hodovalo) so zachovanou keramikou. Mnoho domov bolo zničených v roku 70 n.l., keď počas veľkého požiaru bol zničený hlavný chrám.
V biblických dobách plnili židia príkaz, ktorý im kázal prinášať dary do Chrámu počas troch sviatočných dňoch, tak ako priviedla do Jeruzalema aj Ježiša. Aj Mohamedova nočná jazda do neba, kde obdržal korán, začala podľa tradície na Chrámovej hore v Jeruzaleme.
A tak sú tri monoteistické náboženstvá vzájomne prepojené do siete mesta a každé z nich uctieva a vedie svojich pútnikov na rôzne sväté miesta: židov ku západnej stene Chrámovej hory a prastarým pokladom Židovskej štvrti, moslimov ku mešitám na vrcholku hory Moriah, a kresťanov do mnohých kostolov, postavených na miestach, po ktorých kráčal Ježiš. Doba prístupu k pamiatkam a návštevné hodiny si určuje každá cirkev samostatne. Všetci návštevníci majú mať vhodné oblečenie a brať ohľad na príslušné zvyky. V každom z miest sú skryté udalosti uplynulých tisíc rokov.
Asi míľu dlhá Via Dolorosa – Krížová cesta prechádza cez staré mesto Jeruzalema, od pevnosti Antonia, kde bol Ježiš odsúdený, až po vrch Golgota, kde bol ukrižovaný. Krížovú cestu označuje 14 Ježišových zastavení. Prvé zastavenie je u pevnosti, na druhom zastavení Ježiš dvíha kríž, na treťom padol pod jeho ťarchou, na štvrtom sa stretáva so svojou matkou, na piatom zastavení Simon z Cyrény pomáha Ježišovi niesť kríž.
Na šiestom zastavení Ježišovu tvár utiera Veronika, na siedmom zastavení Ježiš padá druhý krát pod ťarchou kríža, na ôsmom utešuje jeruzalemské ženy, na deviatom zastavení tretí krát padá pod ťarchou kríža. Na desiatom zastavení je zbavený šiat, na jedenástom je ukrižovaný na kríži. Dvanáste zastavenie predstavuje Ježišovu smrť, na trinástom sňali Ježišovo telo z kríža a pomazali a podľa štrnásteho zastavenia telo Ježiša uložili do hrobu Jozefa z Arimathei. Posledných päť zastavení sa nachádza v Chráme Božieho hrobu.
Getsemanská záhrada leží na úpätí Olivovej hory s výhľadom na údolie Kidron a mestské jeruzalemské hradby. Názov záhrady je hebrejský a značí „olivový lis“ a je vysadená starými olivovníkmi. Po poslednej večeri sem prichádza Ježiš aby sa modlil so svojimi učeníkmi. Práve tu bol zradený Judášom a zatknutý Rimanmi. Tu sa trápil nad osudom, o ktorom vedel, že ho čaká. Preto sa toto miesto nazýva aj „miesto agónie“.
Východná pravoslávna cirkev má toto miesto, ako miesto smrti Panny Márie. Jej hrob sa nachádza v neďalekom kostole z 12. storočia, kde sú nádherné nástenné maľby. Nachádza sa tu i Kostol všetkých národov (Bazilika agónie), ktorý bol postavený okolo skaly kde sa Ježiš modlil.
Kostol navrhol Antonio Barluzzi a postavený bol v roku 1924 z finančných prostriedkov kresťanských komunít z celého sveta, preto sa používa taký názov. Má krásne mozaiky od podlahy po strop zobrazujúce biblické výjavy z Getsemanskej záhrady vrátane Ježišovej modlitby a Judášovej zrady.
Hora Sion je v Biblii spomenutá viac ako 100-krát. Sídlil tu tiež prvý a druhý jeruzalemský chrám a je považovaný za miesto spojenia medzi Bohom a ľudstvom, čo mu dopomáha k tomu, aby sa stal jedným z najsvätejších miest. Od 16. storočia je hora Sion mimo jeruzalemských hradieb. Nachádza sa tu aj hrob kráľa Dávida, jasne ho označuje Dávidova hviezda. Židia sa práve sem chodili modliť v druhej polovici 20. storočia v čase arabskej okupácie keď im bol odopretý vstup ku Múru nárekov.
Hore Sion dominuje chrám a kláštor Usnutia Panny Márie. Tu údajne došlo k na nebo vzatiu Panny Márie. Súčasná novorománska stavba pochádza z 20. storočia. V minulosti tu stál byzantský chrám Agia Sion a križiacke stavby. Na tejto hore sa odohrala aj posledná Kristova večera. Miesto jej konania – večeradlo bolo v priebehu storočí niekoľkokrát prestavené. Večeradlo sa nachádza v byzantskej bazilike zo 4. storočia a jeho interiér je pomerne jednoduchý ako to dosvedčuje oltár, kde sa údajne konala posledná večera. Nachádza sa tu aj Pamätník holokaustu a hrob Oskara Schindlera, ktorý zachránil cez tisíc židov zamestnaných v továrni v Krakove.
Aj predmestie Jeruzalema prináša jedinečné pohľady, či už Yemin Moshe na druhej strane údolia naproti Starému mestu, s exkluzívnymi sídlami a umeleckými galériami, budovy Khanovho divadla z tureckého obdobia a nemeckú a taliansku kolóniu, Mea Shearim, kde si pravoverní židia uchovali atmosféru východoeurópskeho mesta, parlament Knesset a budova Najvyššieho súdu, Wholov ružový sad s množstvom ružových kríkov. Haasova promenáda poteší panoramatickým pohľadom na historické centrum. Svoje čaro má mesto aj po zotmení.
Z pohľadu počasia sa ako ideálne obdobie návštevy javí Veľká noc, apríl a máj, takisto jesenné mesiace od septembra do novembra. Leto je v Izraeli horúce, hlavne vo vnútrozemí. Výhodou návštevy v letnom období však vždy bol nižší počet turistov na frekventovaných miestach a dlhšia viditeľnosť počas dňa. Zimné obdobie môže prekvapiť studeným a sychravým počasím (hlavne v Jeruzaleme a okolí), pri Mŕtvom mori je však chlad v tomto období miernejší a zriedkavý.
Najdôležitejším medzinárodným letiskom je Ben Gurionovo letisko v meste Lod (aglomerácia Tel Avivu). Dĺžka letu z Bratislavy či Viedne je približne tri a pol hodiny. V prípade letu do Izraela s izraelským národným dopravcom El Al treba prísť na letisko nie dve, ale až tri hodiny pred odletom z dôvodu bezpečnostného pohovoru. Pri opúšťaní Izraela je bezpečnostný pohovor povinný pre všetkých.
Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Izraeli, Jabotinsky 37, P.O. Box 6549, Tel Aviv, Izrael
Tel: +972 747585030
Mobil: +972 544556642 (pohotovostný mobil)
Email: emb.telaviv@mzv.sk
Pre vstup do Izraela je potrebný pas s platnosťou najmenej 6 mesiacov po návrate. Pri vstupnej kontrole cestujúci nedostávajú pečiatku, ale iba papier s čiarovým kódom. Občania SR nepotrebujú pre vstup žiadne víza a ako turisti sú oprávnení v krajine ostať po dobu maximálne troch mesiacov. Napriek rôznym špekuláciám Izrael uisťuje svojich návštevníkov, že žiadna pečiatka znepriatelenej krajiny v pase (Libanon, Irán, Afganistan) im nemôže zabrániť v návšteve krajiny, pri vstupe však môžu čeliť dodatočným otázkam. Turisti s pečiatkami bežných moslimských destinácií (Turecko, Egypt, Tunisko, Maroko...) nemusia čeliť žiadnym nadbytočným otázkam.
Krajina je rozlohou neveľká krajina s veľmi hustou cestnou sieťou, čo návštevníkovi umožňuje dostať sa z Jeruzalema či Tel Avivu v horizonte dvoch hodín prakticky všade. Vo všetkých veľkých mestách sa stretnete s veľkým množstvom taxíkov, ktoré disponujú taxametrom a žiadne dohadovanie o cene nie je nutné (a ani možné).
Na rozdiel od Palestíny je Izrael pre návštevníkov (a domáci tvrdia, že pre nich tiež) drahou krajinou. Na rozdiel od Palestíny a iných arabských krajín zjednávanie prakticky neprichádza do úvahy, maximálne je možná množstevná zľava. Pri nákupe nad istú sumu (ktorej hodnota sa pomerne často legislatívne upravuje) a po vypísaní formulára je na letisku možné uplatniť si vratku DPH, ktorá v prípade drahých suvenírov (napr. kozmetiky od Mŕtveho mora) môže predstavovať značnú úsporu.
Ekonomický a každodenný chod krajiny sa čisto pragmaticky riadi Gregoriánskym kalendárom, presne ako v Európe aj na celom svete. Avšak všetky náboženské sviatky v krajine sa slávia výhradne na základe židovského kalendára, ktorého začiatok sa viaže na stvorenie sveta (čiže 3761 pnl) a jednotlivé roky majú na rozdiel od povedzme moslimského kalendára rôznu dĺžku. Všetky náboženské sviatky sú preto pohyblivé. Takisto nový deň v judaizme nezačína o polnoci, ale západom slnka. Takto napríklad šabat začína piatočným západom slnka a trvá až do sobotného západu.
Šabat – v skutočnosti najvýznamnejším židovským sviatkom je každá jedna sobota. Pravoverný žid sa nesmie od svojho domu vzdialiť na viac než 2000 krokov, nesmie pracovať, variť, obsluhovať stroje (stlačiť tlačidlo), je to výhradne deň radosti, modlitieb a velebenia Pána.
Purim – asi najveselší sviatok v krajine, ktorý cudzincovi môže pripomínať Halloween. Obyvateľstvo chodí v maskách a pre veriacich je doslova prikázaná zvýšená konzumácia vína.
Jom Kippur – deň zmierenia. Asi najprísnejší sviatok v Izraeli a zároveň jediný, počas ktorého sú uzavreté hranice a prakticky nič nefunguje, celá krajina sa ponorí do meditácie a doprosuje sa odpustenia hriechov.
Pesach – sviatok nekvasených chlebov, ktorý pripomína odchod židov z egyptského otroctva pod vedením Mojžiša. Počas trvania tohto sviatku nezoženiete v krajine žiadny kvasený chlieb, len nekvasené macesy, prípadne zemiakový chlieb.
Sukkot – sedemdňový „sviatok stánkov“, veriaci sa modlia a stavajú si improvizované príbytky z trstiny.
Roš ha-šana – Nový rok
Chanuka – osemdňový sviatok svetiel
Jedna z najstaršie osídlených oblastí na svete prekvapí svojou rozmanitosťou. K nahliadnutiu je dostupná stará križiacka pevnosť, mešita pašu Jezzara či Templársky tunel. Očarí vás aj honosnosť starého mesta a možnosť prechádzky a nákupov na miestnom trhu. Historické centrum ako i celé mesto ležiace v haifskom zálive vás určite zaujme svojou jedinečnou atmosférou spájajúcou ducha Európy s tradičnou kultúrou Blízkeho východu.
Blintz je v podstate palacinka s rôznou náplňou, často dozdobená kompótom.
Najsvätejšie miesto na celej Zemi. Chrám alebo bazilika Božieho hrobu, vo východných cirkvách prezývaná aj kostolom Vzkriesenia. Kostol sa nachádza na mieste, ktoré uctieva veľa kresťanov ako Golgotu alebo Kalváriu, na ktorej bol ukrižovaný Ježiš Kristus. Miesto nie je zaujímavé len pre pútnikov, ale aj pre turistov. Na tomto mieste sa písali dejiny nie len kresťanstva ale aj celého sveta. Podľa kresťanskej legendy boli hrob Ježiša a jeho kríž objavený v roku 325 sv. Helenou, matkou Konštantína I. a ten dal následne na tomto mieste vybudovať chrám.
Chrámová hora, niekedy označovaná aj ako hora Moria je plošina v tvare nepravidelného štvoruholníka nachádzajúca sa v Starom meste jeruzalemskom. Časť západnej steny Chrámovej hory tvorí Múr nárekov, pozostatok židovského chrámu. Chrámová hora je najposvätnejším miestom judaizmu, podľa sunnitských moslimov je tretím najposvätnejším miestom islamu, a náboženský význam má aj pre niektoré kresťanské kruhy. Vďaka tomu je jedným z najuctievanejších miest na svete, ale tiež aj jedným z najspornejších.
Delikatesou Blízkeho východu je "hummus" hustá pasta pripravená z cíceru, cesnaku, citróna, tahíny a olivového oleja. Práve Izrael a Palestína sú domovom toho najlepšieho hummusu.
Falafel je ďalšie typicky arabské jedlo, ktoré si získalo popularitu v izraelskej kuchyni. Jedná sa o vysmážané a korenené cícerové guličky, často podávané v chlebe pita.