Izrael

Hoci sú Jeruzalem a Tel Aviv od seba vzdialené len 60 km, už ani nemôžu byť vo svojej podstate odlišnejšie. Tel Aviv je kozmopolitná a tolerantná metropola, jedno z najvýznamnejších centier IT priemyslu na svete, prosperujúce, veľmi živé a príjemné miesto na život. Bolo založené len pred niečo vyše sto rokmi a neťaží ho preto žiadna zložitá nevysporiadaná história či iné ťarchy minulosti. Milovníci kultúry tu nájdu niekoľko pozoruhodných galérií a múzeí, milovníci architektúry takisto neobídu naprázdno.

Tel Aviv sa totiž pred 2. sv. vojnou stal útočiskom výrazných osobností architektonického štýlu „Bauhaus“, ktorí v tomto vtedy prelomovom duchu vystavali celé centrum. Najstaršia štvrť Sarona ustúpila v súčasnosti hypermoderným mrakodrapom, no stále leží pod nimi učupená so svojimi miniatúrnymi domčekmi ako z iného sveta. Tel Aviv zažil obrovský vzostup aj v oblasti gastronómie a dnes sa môže pochváliť mnohými vyhlásenými reštauráciami. Centrum bujarého nočného života sa nachádza v Starých dokoch, odkiaľ sa až do bieleho rána ozýva hluk diskoték.

Ak Tel Aviv nedisponuje žiadnymi historickými pamiatkami, plne to kompenzuje jeho južné predmestie Jaffa, ktoré je pre zmenu jedným z najstarších miest na svete. Kedysi bolo čisto arabské a hoci jeho demografia sa úplne zmenila, udržiava si nostalgický orientálny charakter. V jeho uličkách (ktoré mimochodom nesú mená podľa znamení zverokruhu) sa nachádza množstvo štýlových dizajnových obchodíkov. Umelci naozaj radi toto miesto vyhľadávajú, asi najznámejšou z nich je sochárka Ilana Goor, ktorá tu má pozoruhodné múzeum a pod svoj patronát si vzala mnoho začiatočníkov. Z pahorku nad Jaffou je najkrajší výhľad na „skyline“ Tel Avivu s jeho mrakodrapmi a neďaleko od pobrežia sa nachádza skala, na ktorej podľa gréckej mytológie čakala nešťastná Andromeda na to, kedy sa vynorí Kraken a zožerie ju.

Veľmi pragmatické a príjemné mesto na úpätí hory Karmel s nádherným výhľadom na Haifský záliv. Práve v tomto meste a jeho okolí sa koncentruje skvelý izraelský priemysel, či už elektrotechnický alebo strojárenský.

V meste nestretnete veľa ortodoxných židov, MHD v Haife dokonca ako v jedinom meste premáva aj v sobotu. Nachádza sa tu významná technická univerzita a asi najväčším lákadlom sú terasovité záhrady so svätyňou Baháizmu, mladého eklektického náboženstva. Haifský prístav je najvýznamnejší v krajine.

Najzelenšia severná časť krajiny poskytuje návštevníkovi prakticky idylické scenérie. Naozaj nie je problém si predstaviť, ako tu kedysi kráčal, kázal a konal zázraky Ježiš Kristus. Práve s jeho životom a vystupovaním je táto oblasť nerozlučne spätá. Srdcom regiónu je Galilejské more (známe aj ako Genezaretské), ktoré je najnižšie položeným sladkovodným jazerom na svete (zhruba –217 m pod úrovňou mora) a predstavuje najväčšiu zásobáreň pitnej vody na Blízkom východe.

Najväčšie mesto na jeho brehu – Tiberias – je hlavne v lete vyhľadávaným miestom oddychu a vodných športov. Veriaci pútnici si zase pri pohľade na hladinu vybavia slávne Ježišove zázraky, hlavne chodenie po vode či utíšenie búrky. Na mieste s najkrajším výhľadom na jazero stojí Hora Blahoslavenstiev, kde podľa evanjelií Ježiš predniesol svoju najzásadnejšiu etickú kázeň. Pre obrovský dav, ktorý ho počúval, uskutočnil zázrak rozmnoženia rýb a chleba. Toto miesto dnes možno navštíviť v podobe kostola v dolnej Tabghe. Takisto sa tu nachádza aj mesto Kafarnaum, kde sa veľmi často zdržiaval po svojom vyhnaní z Nazareta a kde vykonal najviac zázrakov. Archeologické vykopávky v Kafarnaume odkryli mnohé zaujímavé budovy vrátane synagógy, do ktorej Ježiš nepochybne chodil.

Smerom na západ od Galilejského mora je mestečko Kána, kde vykonal prvý zázrak v podobe premenenia vody na víno. Odtiaľ je to už len skok do Nazarethu, kde stojí najväčší kostol v krajine a vyznačuje tak miesto, kde archanjel Gabriel zvestoval Panne Márii, že bez akejkoľvek poškvrny počala spasiteľa sveta.

Stredozemné more síce ponúka v Tel Avive, Netanyi či Haife mnohé pekné pláže, ale raz darmo, nie je to more koralové. Zato Eilat, ktorý leží pri najsevernejšom výbežku Červeného mora, sa môže krásnymi koralovými útesmi pochváliť. Na tomto mieste sa končí Akabský záliv s jeho teplými a na život bohatými vodami. Izrael tu má síce len úzky pás 13 km pobrežia od egyptskej po jordánsku hranicu, ale využíva ich naozaj naplno.

Od prostých kempov a verejných pláží pri egyptskej hranici až po veľkolepé pláže hotelov Dan či Queen of Sheba. Aj preto mnohí Izraelci s humorom vravia, že je to najdôležitejšie mesto štátu Izrael. Tiež zo žartu tvrdia, že sa tam cítia ako cudzinci, pretože musia kvôli jeho návšteve prekonať dlhú cestu cez púšť Negev. Na jej konci sa však nachádza skutočná perla a „Mekka“ vyznávačov vodných športov. Okrem pláží, hotelov, barov a diskoték sa tu nachádza aj najstaršie podmorské observatórium na svete či unikátne delfinárium, ktoré umožňuje delfínom úplne voľný „výbeh“ do mora.

Mesto, ktoré až znepokojivo magneticky pôsobí na pútnikov z celého sveta, či už sa jedná o kresťanov, židov, či moslimov. Pre tieto najrozšírenejšie náboženstvá sveta je totiž práve Jeruzalem synonymom svätosti a každý si v ňom nájde svoje. Práve pre mnohé nezrovnalosti ohľadom správy mesta niektoré krajiny sveta ako hlavné mesto uznávajú Tel Aviv, kde je situácia jednoznačná. Nič v Jeruzaleme nie je jednoduché. Spleť kultúr a náboženstiev tu na veľmi malej ploche žije vo veľmi tesnej blízkosti. Azda najlepšie to môžete pozorovať v Starom meste Jeruzalemskom.

Na ploche jedného km² je tu moslimská štvrť, štvrť židovská, kresťanská aj arménska. Dominantami z kresťanského pohľadu sú Krížová cesta (Via Dolorosa), ktorej posledné zastavenia sú zakomponované do Chrámu Božieho hrobu, najsvätejšieho kostola celého kresťanstva. Pre židov zase neexistuje nič posvätnejšie než Múr nárekov, ktorý zo západnej strany podopiera Chrámovú horu. Chrámová hora je tretie najsvätejšie miesto islamu, hoci predtým tam stál veľký židovský chrám. Pre kresťanských pútnikov je mimoriadne dôležitá Olivová hora so svojimi kostolmi a Getsemanská záhrada, ktorá sa nachádza na jej úpätí. Západný Jeruzalem pôsobí oproti Východnému Jeruzalemu moderným a usporiadaným dojmom, pozrieť si v ňom môžete Izraelské múzeum, parlament Knesset či pamätník holokaustu Yad Vashem.

Z pohľadu počasia sa ako ideálne obdobie návštevy javí Veľká noc, apríl a máj, takisto jesenné mesiace od septembra do novembra. Leto je v Izraeli horúce, hlavne vo vnútrozemí. Výhodou návštevy v letnom období však vždy bol nižší počet turistov na frekventovaných miestach a dlhšia viditeľnosť počas dňa. Zimné obdobie môže prekvapiť studeným a sychravým počasím (hlavne v Jeruzaleme a okolí), pri Mŕtvom mori je však chlad v tomto období miernejší a zriedkavý. Pobyt pri mori v Eilate je možný celoročne, v zime sa môžu vyskytnúť chladnejšie obdobia.

Najdôležitejším medzinárodným letiskom je Ben Gurionovo letisko v meste Lod (aglomerácia Tel Avivu). Dĺžka letu z Bratislavy či Viedne je približne tri a pol hodiny. V prípade letu do Izraela s izraelským národným dopravcom El Al treba prísť na letisko nie dve, ale až tri hodiny pred odletom z dôvodu bezpečnostného pohovoru. Pri opúšťaní Izraela je bezpečnostný pohovor povinný pre všetkých. Od roku 2019 funguje nové letisko Ilana Ramona pri Eilate, ktoré slúži hlavne tomuto letovisku.

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Izraeli, Jabotinsky 37, P.O. Box 6549, Tel Aviv, Izrael

Tel: +972 747585030
Mobil:  +972 544556642 (pohotovostný mobil)
Email: emb.telaviv@mzv.sk

Pre vstup do Izraela je potrebný pas s platnosťou najmenej 6 mesiacov po návrate. Pri vstupnej kontrole cestujúci nedostávajú pečiatku, ale iba papier s čiarovým kódom. Občania SR nepotrebujú pre vstup žiadne víza a ako turisti sú oprávnení v krajine ostať po dobu maximálne troch mesiacov. Napriek rôznym špekuláciám Izrael uisťuje svojich návštevníkov, že žiadna pečiatka znepriatelenej krajiny v pase (Libanon, Irán, Afganistan) im nemôže zabrániť v návšteve krajiny, pri  vstupe však môžu čeliť dodatočným otázkam. Turisti s pečiatkami bežných moslimských destinácií (Turecko, Egypt, Tunisko, Maroko...) nemusia čeliť žiadnym nadbytočným otázkam.

Krajina je rozlohou neveľká krajina s veľmi hustou cestnou sieťou, čo návštevníkovi umožňuje dostať sa z Jeruzalema či Tel Avivu v horizonte dvoch hodín prakticky všade (s výnimkou Eilatu a južnej časti Negevskej púšte). Cesty sú kvalitné, udržiavané a veľmi dobre značené (aj v anglickom jazyku).

Autobusový dopravca Egged vypravuje obrovské množstvo zelených autobusov z hlavnej stanice pri moste Calatrava v Jeruzaleme. Nech Vás neprekvapí, že okrem bežných cestujúcich tieto spoje bežne využíva aj vojsko v plnej zbroji. Cestovanie je pomerne komfortné, avšak načasovanie a frekvencia spojov nie sú úplne ideálne.

Vo všetkých veľkých mestách sa stretnete s veľkým množstvom taxíkov, ktoré disponujú taxametrom a žiadne dohadovanie o cene nie je nutné (a ani možné). V Palestíne okrem toho existuje aj sieť nepravidelných minibusových spojov (niečo v štýle tureckých dolmušov), ktoré zastavujú na znamenie a majú vopred určenú nemennú trasu. Takisto tam ale existujú zdieľané taxíky, ktoré sú lacnejšie než bežné taxi (bežné taxi je žlté, zdieľané je žlto-čierne). V Izraeli fungujú zastúpenia všetkých známych sietí požičovní áut. Podmienkou je vek minimálne 21 rokov a medzinárodný vodičský preukaz. Vstup s požičaným autom z Izraela do Palestíny (napr. do Betlehema a Jericha) je síce možný, ale nevzťahuje sa naň poistenie.

Hlavná železničná trať v Izraeli kopíruje pobrežie, čiže slúži najhustejšie zaľudnenej oblasti krajiny od Aškelonu na juhu až po Nehariu na severe. Zbrusu nová trať rýchlovlaku z Tel Avivu do Jeruzalema je doslova zázrak techniky a je zaujímavá svojimi tunelmi, mostami a celkovým reliéfom krajiny.

Na rozdiel od Palestíny je Izrael pre návštevníkov (a domáci tvrdia, že pre nich tiež) drahou krajinou. Na rozdiel od Palestíny a iných arabských krajín zjednávanie prakticky neprichádza do úvahy, maximálne je možná množstevná zľava. Pri nákupe nad istú sumu (ktorej hodnota sa pomerne často legislatívne upravuje) a po vypísaní formulára je na letisku možné uplatniť si vratku DPH, ktorá v prípade drahých suvenírov (napr. kozmetiky od Mŕtveho mora) môže predstavovať značnú úsporu.

Veľmi dobrú povesť majú krémy, gély a celkovo kozmetika z Mŕtveho mora, či už liečebná (proti ekzémom či psoriáze) alebo neutrálna. Jedná sa doslova o „Mercedes medzi kozmetikou“, niektoré omladzovacie séra a krémy sú prakticky na úrovni botoxovej injekcie.

Náboženské suveníry sa viac nakupujú v Palestíne než v samotnom Izraeli. Strediskom obchodu s devocionáliami je hlavne Betlehem. Ten je vyhlásený svojou rezbárskou tradíciou, ktorú zastupujú betlehemy a sošky z olivového dreva. Ďalej sa veľkej pozornosti tešia ružence, sväté obrázky, knihy či iné maličkosti.

Potraviny sú takisto dobrou voľbou. Palestínske datle z Jericha sú údajne najlepšie na svete (aspoň podľa miestnych), celkovo ovocie má omnoho výraznejšiu chuť. Sušené ovocie, orechy či sladkosti sa dajú nájsť nielen v Palestíne, ale aj na hlavnom jeruzalemskom trhu Mahane Yehuda.

Ekonomický a každodenný chod krajiny sa čisto pragmaticky riadi Gregoriánskym kalendárom, presne ako v Európe aj na celom svete. Avšak všetky náboženské sviatky v krajine sa slávia výhradne na základe židovského kalendára, ktorého začiatok sa viaže na stvorenie sveta (čiže 3761 pnl) a jednotlivé roky majú na rozdiel od povedzme moslimského kalendára rôznu dĺžku. Všetky náboženské sviatky sú preto pohyblivé. Takisto nový deň v judaizme nezačína o polnoci, ale západom slnka. Takto napríklad šabat začína piatkovým západom slnka a trvá až do sobotného západu.

Šabat – v skutočnosti najvýznamnejším židovským sviatkom je každá jedna sobota. Pravoverný žid sa nesmie od svojho domu vzdialiť na viac než 2000 krokov, nesmie pracovať, variť, obsluhovať stroje (stlačiť tlačidlo), je to výhradne deň radosti, modlitieb a velebenia Pána.

Purim – asi najveselší sviatok v krajine, ktorý cudzincovi môže pripomínať Halloween. Obyvateľstvo chodí v maskách a pre veriacich je doslova prikázaná zvýšená konzumácia vína.

Jom Kippur – deň zmierenia. Asi najprísnejší sviatok v Izraeli a zároveň jediný, počas ktorého sú uzavreté hranice a prakticky nič nefunguje, celá krajina sa ponorí do meditácie a doprosuje sa odpustenia hriechov.

Pesach – sviatok nekvasených chlebov, ktorý pripomína odchod židov z egyptského otroctva pod vedením Mojžiša. Počas trvania tohto sviatku nezoženiete v krajine žiadny kvasený chlieb, len nekvasené macesy, prípadne zemiakový chlieb.

Sukkot – sedemdňový „sviatok stánkov“, veriaci sa modlia a stavajú si improvizované príbytky z trstiny.

Roš ha-šana – Nový rok

Chanuka – osemdňový sviatok svetiel