
Island
Ostrov sopiek a ľadovcov
Islandská republika je ostrovným štátom, ktorý má rozlohu dvakrát viac ako Slovensko. Preslávili ju najmä ľadovce a sopky. Je to tiež krajina gejzírov a najmladšia pevnina v Európe. Nachádza sa na rozhraní severoamerickej a eurázijskej platne v Atlantickom oceáne. Ostrov tvoria veľmi hrubé vrstvy vulkanických častí, ktoré vedci považujú na pomerné mladé. Milióny rokov je tu vulkanická činnosť aj aktívna, čím ostrov vzbudzuje neustály záujem zo strany širokej verejnosti. Veď len za posledných desať storočí došlo ku 150 výbuchom z viac ako 30 sopiek. Stále aktívna sopka na ostrove síce nie je, ale niektoré z času na čas o sebe dajú vedieť.
Farebný Island. Foto: CK SATUR
Island leží pod severným polárnym kruhom v severnej časti Atlantiku, avšak jeho podnebie je skôr oceánske než studené polárne. Najvyššia časť ostrova dosahuje výšku 2119 metrov. Je ním Hvannadalshnúkur. Pri ostrovných brehoch more nikdy nemrzne. Niekedy pôsobí veľmi jemne a elegantne a inokedy zas dramaticky. Ľadovce však na ostrove existujú a to neustále, ako je napríklad európska najväčšia súvislá zaľadnená pokrývka Vatnajökull. Národný park Vatnajökull na Islande. Foto: unsplash.com
Island utvorila láva, ktorá vzišla z podmorského zlomu. Ostrovom sa tiahnu dve pásma sopečnej aktivity. Práve tento ostrov je ideálnym príkladom spoznávania rôznych typov sopiek, cez klasické kužeľovité, troskové, čisto lávové až stratovulkány. Ojedinelé nie sú ani lineárne sopky, pri ktorých cez široké zemské trhliny vyteká láva.
Islandská príroda plná sopiek. Island. Foto: unsplash.com
Vulkánov je tu teda požehnane a práve jeden z nich Eyjafjallajökull na pár dní v roku 2010 celkom odstavil leteckú dopravu pre jeho sopečný popol vo vzduchu. Island je tiež krajina gejzírov a aj názov gejzír pochádza práve odtiaľto. Geysir tu bol najväčším termálnym prameňom. Pred 60 rokmi zemetrasenie ale spôsobilo presun prasklín.
Pobrežie Islandu. Foto: CK SATUR
V južnej časti Islandu sa nachádza najmladší ostrov Surtsey, ktorý sa akoby mávnutím čarovného prútika v roku 1963 vynoril z vody. Tento zázrak prírody trval len jeden deň. Z hĺbky cez 100 metrov vyšiel 10 metrov vysoko nad hladinu a rozprestrel sa do pol kilometra. V dnešnej dobe je ešte o čosi mohutnejší a to vďaka láve. Island nemá núdzu o sopky a dokonca sa považuje aj za akési múzeum sopiek, pretože sa tu vyskytujú rôzne typy.
Ľadová islandská nádhera. Foto: unsplash.com
K Islandu patrí nielen ľad, sopky, divoká a dramatická príroda, ale aj zvieratá. Mnohé pastviny tu boli zničené v čase obrovského výbuchu sopky Laki v roku 1783, keď chrlila lávu až tri mesiace v pukline dlhej viac ako 20 km. Popol tak zničil všetky pastviny a zahynulo 70 percent domáceho stáda a aj 20 percent obyvateľov (asi 10 000 ľudí). Vtedy tu ešte stále trvala menšia doba ľadová (od 1400 do 1850). Keď ostrov osídlili Vikingovia v 9. storočí, polovica Islandu bola pokrytá vŕbami, brezami a subarktickými lúkami.
Islandské kone. Foto: CK SATUR
Top lokality
Dedinka Vík
V južnej časti Islandu sa nachádza krásna dedinka Vík, pri ktorej leží aj známa čierna pláž s bazaltovými stĺpmi, čo stojí určite za návštevu. Jej pozoruhodnosť dotvára aj drevený kostol z roku 1929. V jej blízkosti nájdeme aj útesy Reynisfjall, ktoré sú domovom rôzneho vtáctva a tiež je možné vidieť aj rozkošné alky. Na polostrove Dyrhólaey nájdete veľkú kamennú klenbu.
Dedinka Vík na Islande. Foto: unsplash.com
Národný park Skaftafell
Skaftafell je okúzľujúcou zbierkou vrcholcov a ľadovcov. Celú prírodnú scenériu dotvárajú zelené lúky, vodopády, vysoké hory. Nachádza sa v južnej časti Islandu a láka horolezcov a milovníkov pozorovania prírody, vzácneho vtáctva alebo arktických líšok.
Národný park Skaftafell na Islande. Foto: unsplash.com
Husavik
Husavik sa považuje za najkrajšie mesto na Islande. Láka najmä v lete. Spomedzi všetkých obývaných islandských miest sa považuje za to najstaršie. Mestá na ostrove sú malé, preto aj ľahko dostupné peši. Odtiaľto sa môžete vybrať za pozorovaním veľrýb v zálive Skjálfandi. Husavik sa považuje za akési „hlavné mesto veľrýb“.
Z islandského Husaviku za pozorovaním veľrýb. Foto: unsplash.com
Kerid
Kerid je kráterové jazero v časti Grímsnes v južnej časti ostrova. Jazero má akvamarínovú farbu a jeho okolie vytvára miestami mesačnú krajinu.
Nádherné islandské jazero Kerid. Foto: unsplash.com
Národný park þingvellir
Národný park þingvellir, ktorý je zapísaný aj na zozname UNSECO je zaujímavé miesto, kde sa geologicky stretávajú dva kontinenty a nachádza sa tu najväčšie jazero na ostrove, ktoré žiari v tyrkysovej farbe a jeho obyvateľmi sú ryby, ktoré žijú len tu. Na tejto ploche sa stretáva eurázijská a severoamerická platňa, kde je podmanivý jeho vidiecky charakter. Náhorná plošina þingvellir ležiaca medzi sopečnými horami zohrala v histórii dôležitú úlohu. Tu sa konali od 10. storočia až do konca 18. storočia jeden krát za rok vládne zasadnutia Islandu, ktoré viedli vikingskí náčelníci. Zaujímavé je, že práve na Islande pri Reykjavíku sa stretli Gorbačov a Reagan, čo malo za následok ukončenie studenej vojny.
Islandský skvost þingvellir. Foto: unsplash.com
Modrá lagúna
Na polostrove Reykjanes v juhozápadnej časti sa nachádza vulkanická oblasť s vyhľadávanými horúcimi prameňmi, Modrá lagúna. Pramene sú liečive s minerálmi a riasami. Do tejto podoby akú má dnes bola vytvorená človekom. Napája ju termálna stanica Svartsengi. Vychutnať si to môžete nielen samotný teplý prameň, ale tiež jemný opar vznášajúci sa nad vodou a v pozadí čiernu lávovú krajinu.
Islandská Modrá lagúna na oddych a relax. Foto: unsplash.com
Najväčšie vodopády Gullfoss
Island má podnebie stvorené pre vodopády. Leží na turistickom Zlatom okruhu, takže sa pri ňom zastaví každý návštevník. Gullfoss môžeme preložiť ako „zlatý vodopád“. Vodopád tvoria dva oddelené vodopády. Ten vyšší padá 11 metrov a druhý 21 metrov.
Najväčšie islandské vodopády Gullfoss sú krásne v každom ročnom období. Foto: unsplash.com
Gejzír Strokkur
Ten pôvodne najznámejší Veľký Geysir už bohužiaľ neexistuje kvôli zemetraseniu, ale aj gejzír Strokkur je úchvatný, keď každých asi 10 minút chrlí horúcu vodu do výšky 30 metrov.
Islandský gejzír Strokkur. Foto: CK SATUR
Hlavné mesto
Reykjavík
Najsevernejšie hlavné mesto na planéte je islandský Reykjavík. Pomenovanie hlavného mesta môžeme preložiť ako „dymiaca zátoka“. Jeho 200 tisíc obyvateľov je zásobovaných teplou vodou počas celého roka vďaka geotermálnej energii. V meste vedú potrubia pod chodníkmi, tak aspoň v zime tu nemusia pratať sneh. Mesto pôsobí ako farebná maliarska paleta, ktoré zdobia pekné záhrady, ulice plné umenia a mačky. To sú obľúbení domáci miláčikovia týchto Severanov.
Pestrý Reykjavík. Foto: unsplash.com
Pri potulkách mestom narazíte na množstvo galérií, múzeí a umeleckých fascinujúcich monumentov. Z kostola Hallgrimskirkja je ten najkrajší výhľad. Na rušnej obchodnej ulici Laugavegur nájdete sympatické obchodíky, reštaurácie, kníhkupectvá, kaviarne. Vôbec ničím nepripomína európske komerčné mestá, ale skôr pôsobí útulne a jednoducho. Preskúmať mesto môžete aj v uliciach Bankastræti, Austurstræti, Lækjargata a Skólavörðustígur. V malých butikoch vyčnievajú zaujímavé dizajnérske kúsky. Samozrejmosťou je kvalitné oblečenie typické pre toto podnebie. Reykjavík je síce typické severské mesto, ale predsa len vyniká vo svojom dizajne a unikátnej štýlovosti a výstrednosti. Jeho architektúra má ostré, jasné línie v elegantnom štýle. A presne taká je napríklad aj koncertná hala Harpa.
Koncertná hala Harpa v Reykjavíku hrá hru svetla a odrazov. Foto: unsplash.com
Celkom zložito znejúce názvy ulíc vychádzajú aj z nordickej mytológie, takže v Reykjavíku existujú ulice ako napríklad Odinova (Óðinsgata), Thorova (Þórsgata), Lokiho chodník (Lokastígur), Freyina (Freyjugata) a mnohé iné. Príjemné prostredie tvorí aj mestské jazero s kačkami a labuťami. Niekedy v zime jazero celkom zamrzne a vtedy sa dá využiť na korčuľovanie, ale aj „ľadový futbal“. Vedľa jazera sa nachádza radnica a veľká informatívna 3D mapa celého ostrova. Výstavné centrum tvorí budova The Nordic House navrhnutá fínskym architektom. Zvyčajne práve z Reykjavíku začína spoznávanie prírodnej nádhery ostrova či pozorovanie veľrýb alebo lovenie za polárnou žiarou.
Reykjavík v zime. Foto: usplash.com
Námestie Austurvöllur je sídlom Islandského parlamentu. Keď sú Islanďania nespokojní, sem prichádzajú protestovať. Okrem toho sú tu i obchody, kaviarne a za parlamentom i najstaršia islandská luteránska katedrála Domkirkja z 18. storočia postavený v neoklasickom štýle. Domkirkja značí v preklade „katedrála“. Tu sídli aj islandský biskup. To, že kostol stojí hneď pri parlamente má svoj symbolický pôvod v jednote postavenia práva a tradícií. V kostole sa nachádza organ pochádzajúci z Berlína.
Reykjavík v lete. Foto: unsplash.com
Na ostrove Viðey pri Reykjavíku sa nachádza veža Imagine Peace, ktorá je pamiatkou na Johna Lenona od Yoko Ono. Názov veže pochádza od známej piesne „Imagine“. Podklad veže tvorí biela skala, kde je v 24 jazykoch dokola uvedené „Imagine Peace“. V jej strede je kruh odkiaľ vychádza svetlo. Veža sa symbolicky zapína 9. októbra, v deň narodenia Johna Lenona a vypína 8. novembra, v deň výročia jeho úmrtia.
Treba zažiť

Seyðisfjörður
Dedinka obklopená horami, na ktorých sa často nachádzajú vodopády, je krásnym symbolom čistoty a krásy nedotknutej prírody. Do prístavu pripláva za jeden týždeň len jediný trajekt, no plní ľudí, ktorí celoročne obdivujú pôvabnosť tohto miesta. Novodobému turizmu sa dedina veľmi teší a jedným z dôvodov je aj fakt, že nedávno skrachovala továreň na spracovávanie rýb a preto Seyðisfjörður momentálne ťaží hlavne z turizmu.

Hallgrímskirkja
Ikonou Reykjavíku je impozantný vežovitý kostol Hallgrímskirkja, ktorého vidieť z mesta odvšadiaľ. Jeho výška je 74,5 m a v hornej časti sa nachádza 360 ℃ vyhliadka na celé mesto, na ktoré sa hrdo díva od roku 1986. Tento unikátny kostol je najväčší na Islande a pomenovanie dostal podľa pastora a básnika Hallgrímura Péturssona. Práve nádherné čadičové stĺpy vodopádov Svartifoss na juhu ostrova boli inšpiráciou pre túto zvláštnu architektúru kostola. Budovu navrhol známy islandský architekt Guðjón Samúelsson. Vnútri kostola sa nachádza najväčší islandský koncertný organ a to s váhou až neuveriteľných 25 ton, s výškou 15 metrov a s 5275 organovými píšťalami. Zaujímavé sú i vchodové dvere a veľmi pekne pôsobí aj dizajn sklených prvkov. Pred kostolom sa nachádza socha Leifa Erikssona, ktorý objavil Severnú Ameriku okolo roku 1000, teda 500 rokov pred slávnym Kolumbom.

Kirkjufell
Hora Kirkjufell je nie len orientačným bodom ale aj najviac fotografovanou horou na Islande. Skúste túto horu prejsť len tak bez fotografovania. Je to nemožné. Vďaka jej polohe, ktorá vyčnieva do oceánu sa podľa nej orientujú turisti i námorníci. Kirkjufell je obklopený plážami, má okolo seba nádherný turistický chodník ale aj trasu pre náročnejší výstup, kde môžete vidieť rôzne druhy vtáctva. Každým ročným obdobím má hora iné farby od zelenej v lete až po bielu v zime.

Snæfellsnes
Na polostrove Snæfellsnes je najväčším turistickým lákadlom sopka nachádzajúca sa na tomto mieste. Sopka je považovaná za jeden zo symbolov Islandu. Začína sa v nej totiž Cesta do stredu Zeme od Julesa Verneho. Na tomto polostrove sa miešajú viaceré prvky. Priateľské mestá a dediny, veľkolepé hory a rôzne druhy pamiatok. Ďalšou prírodnou pamiatkou okrem sopky je národný park, ktorý sa nachádza na najzápadnejšej časti polostrova vrátane mystického ľadovca.

Krýsuvík
Krýsuvík je jednou z najatraktívnejšou geotermálnou oblasťou a je tomu tak vďaka ohňostroju farieb, ktorý ponúka. Tvoria ju farebne výrazne odlišné polia a fumaroly, inak povedané trhliny v zemskom povrchu, cez ktoré do okolia uniká vodná para. Toto miesto tiež láka s bahennými krátermi, ktorými prebubláva CO2. Už v 19. storočí sa tu ťažila síra a v roku 1845 miesto navštívil nemecký vedec Robert Bunsen, ktorý tu hľadal dôkazy pre svoju hypotézu o vzniku kyseliny sírovej v prírode.

Sun Voyager
Sun Voyager (Sólfarið) je veľký oceľový monument, ktorý predstavuje vikingskú loď a zároveň vytvára akúsi ódu na slnko. Nachádza sa na reykjavíckom pobreží v Sæbraut. Jeho autor, Jón Gunnar Árnaso monument opísal ako „prísľub neobjaveného územia, sen na nádej, vývoj a slobodu."

Gunnuhver
Neďaleko hlavného mesta sa nachádza polostrov Reykjanes, kde vznikli horúce pramene Gunnuhver. Tie tvorí zaujímavá krajina s vulkanickými skalami, horúcimi bahennými prameňmi a bielou parou.

Leirhnjukur
Leirhnjukur je geotermálne údolie v severovýchodnej časti ostrova, ktoré pripomína mesačnú krajinu. V údolí sa nachádzajú lávové polia a to v blízkosti sopky Krafla a jazera Myvatn, kde sú bublajúce horúce pramene a fumaroles.

Vestrahorn
Jedno z najkrajších miest na Islande je pohorie Vestrahorn, ktoré pôsobí veľmi dramaticky v spojení s okolitou prírodou. Je cieľom mnohých cestovateľov pre jeho sfarbenie, ktoré v priebehu dňa vďaka osvetleniu vždy inak vynikne. Jeho odraz sa vznáša aj na vode. Vestrahorn sa dvíha do výšky 454 m a tvoria ho tmavé pieskové duny. Je tiež skvelým miestom na pozorovanie polárnej žiary, Aurory Borealis a aj nekonečnej nočnej oblohy.

Trávnikové domy
Neodmysliteľnou súčasťou ostrova sú islandské domy s trávnikovou strechou, ktoré môžeme obdivovať v južnej časti ostrova v dedine Skogar. Tieto čarovné domčeky s nádhernou prírodou všade navôkol sú súčasťou folklórneho múzea, ktoré dokumentujú život islandského obyvateľstva cez niekoľko storočí. Jeho obyvateľom tieto trávnikové strechy udržiavali v dome teplo.
Pláže
Pláž Reynisfjara
Čierna piesková pláž Reynisfjara patrí medzi unikáty nielen na Islande, ale aj vo svete. Nachádza sa pri malej pobrežnej dedinke Vik, ktorá je vzdialená asi tak 2,5 hodiny jazdy od hlavného mesta. Pláž je vytvorená z celkom čierneho piesku, ktorý vznikol počas erupcie. Vďaka bazaltovým „komínom“, divokému a niekedy aj pochmúrnemu Atlantiku vytvára dokonalú panorámu, ktorá sa zapáčila v roku 1991 aj National Geographic, tak ju zaradili medzi Top 10 netropických pláží na svete, čo stojí za návštevu.
Pláž Reynisfjara na Islande s čiernym pieskom. Foto: unsplash.com
Pláž Nauthólsvík
Nevšedná pláž v Nauthólsvík v Reykjavíku sa môže pochváliť dovezeným zlatým pieskom a vyhrievanou vodou v určitých denných hodinách. Pláž tvorí malý morský záliv, ktorý sa umelo vyhrieva. V lete môže dosiahnuť vyhriatie vody až na 19 ℃. Aj tu sa však nachádzajú teplé pramene, ktoré sú oveľa teplejšie ako takto umelo vyhrievané more, ale aj to je samo o sebe udivujúce.
Reykjavík v lete je vhodný aj na kúpanie. Foto: unsplash.com
Pre deti
Bicyklovanie a kúpanie
Bicyklovanie v Reykjavíku v časti Öskuhlíð, kde vedie trasa cez veľký zalesnený kopec až ku múzeu Perlan, ktoré má interaktívnu výstavu zameranú na islandskú prírodu. A celkom hore je krásny výhľad. Ak prichádzate v letných mesiacoch, vezmite deti na zlatú umelo vyhrievanú pláž Nauthólsvík.
Peši či na bicykli, ale s krásnymi výhľadmi po celom Islande. Foto: unsplash.com
Pozorovanie veľrýb
Určite ojedinelý zážitok nielen pre deti ale i dospelých. Nenechajte si s deťmi ujsť pozorovanie týchto nádherných tvorov, alebo i delfínov, či sa môžete tešiť, keď budete pozorovať roztomilé alky.
Pozorovanie nielen veľrýb, ale i krásy Islandu. Foto: unsplash.com
Polárna žiara
Krásny prírodný úkaz, ktorý sa oplatí vidieť pri ceste na Island. Pozorovať sa dá od konca augusta do začiatku mája. Polárna žiara, tiež známa ako Aurora Borealis, je viditeľným výsledkom slnečných častíc vstupujúcich do magnetického poľa Zeme a ionizujúcich vysoko v atmosfére. Ionizácia im dáva farby, zvyčajne zelenú, ale občas fialovú, červenú, ružovú, oranžovú a modrú. Polárne žiary sa objavujú iba v blízkosti magnetických pólov Zeme. Zvyčajne sú viditeľné nad 60 stupňov severnej zemepisnej šírky a pod 60 stupňov južnej šírky, pričom „južné svetlá“ sa nazývajú Aurora Australis. Island leží v približne 64 stupňov severnej zemepisnej šírky, čo z neho robí ideálne miesto na pozorovanie polárnej žiari.
Svetelný "zázrak" nad Islandom. Foto: unsplash.com
Výlet za alkami
Súčasť Islandu nepochybne tvoria aj roztomilé alky, ktoré tu môžete s deťmi pozorovať.
Islandské alky. Foto: CK SATUR
Lávové centrum
Lávové centrum sa nachádza v meste Hvolsvöllur, severozápadne od slávneho vodopádu Seljalandsfoss. Pozostáva zo série interaktívnych exponátov. Centrum je venované jedinečným sopkám a geológii Islandu a odhaľuje sily prírody, ktoré formovali našu planétu a vytvorili Island len pred 20 miliónmi rokov. Všetky exponáty sú pestrofarebné a interaktívne. Interaktívna výstava ďalej zobrazuje zbierku artefaktov, filmov a grafiky z rôznych erupcií sopiek v minulom storočí.
Láva. Island. Foto: unspalsh.com
FlyOver Icelend
V časti Grandi v Reykjavíku je kino, kde si môžete 30 min užiť „let“ cez Island. Úžasný zážitok a to nielen pre deti, ale aj dospelých.
Nechajte sa uniesť tajomným svetom modernej technológie nad Islandom. Foto: unsplash.com
Gastronómia
V Reykjavíku sú výborné miestne, ale i medzinárodné reštaurácie, ktoré ponúkajú thajskú, taliansku, indickú, mexickú a zaujímavú etiópsku kuchyňu. Mnohé lokálne sa špecializujú na morské plody alebo grilované mäso a to najmä jahňacie. Nezvyčajné jedlo, ale kreatívne je napríklad „Matur og Drykkur“, čo je treščia hlava varená v kuracom vývare, sušené ryby, ovčia hlava alebo fermentovaný žralok „hákarl“. Ten je nakrájaný na malé kocky a podáva sa v dózach s viečkom kvôli silnému zápachu. Túto islandskú lahôdku môžete zapiť pálenkou „Brennivín“ (40% alkohol pripravený zo zemiakov, dochutený rascou – nazýva sa aj „čierna smrť“). Po celom Islande v reštauráciách nájdete aj alky, varené v mliečnej omáčke alebo údené. Na Vestmanských ostrovoch sú alky národným jedlom, keďže tam žijú v kolóniách. Islanďania tiež radi jedia lososa vyúdeného po domácky na sušenom ovčom truse. Ďalšou obľúbenou pochúťkou je tzv. harđfiskur – krehké, na vzduchu sušené mäso tresky. Známe sú miestne ovčie syry, je ich niekoľko desiatok druhov. Absolútnou lahôdkou je tzv. „skyr“ – delikátny krém vyrobený zo smotany a kvasinkovej kultúry podobný jogurtu – s obľubou sa konzumuje osladený cukrom a ovocím.
Netradičná islandská kuchyňa. Foto: CK SATUR
Tradičná islandská polievka
Mäsový vývar je na Islande obľúbený s jahňacími kúskami, so zemiakmi, cibuľou a mrkvou. Ak milujete ryby, nenechajte si ujsť rybaciu alebo chutnú langustovú polievku.
Islandský hotdog
V Reykjavíku pri prístave nájdete výborný hotdog v Bæjarins bestu a patrí medzi najlepšie nielen v meste, ale na celom Islande. Vyskúšajte hotdog so všetkým „eina með öllu“, kde je majonéza, kečup, horčica a tiež chrumkavá čerstvá cibuľa.
Islandský hodog. Foto: unsplash.com
Zmrzlina z Valdís
V Reykjavíku zájdite do časti Grandi, kde sa nachádzali baliarne rýb a opravárne lodí. Dnes sú tu pekné kaviarne, obchody, múzeá, reštaurácie, pivárne. Vo Valdís skúste ochutnať tú najlepšiu islandskú zmrzlinu.
Pivo
Za dobrým pivom sa môžete vydať do Grandi, kde je piváreň Bryggjan Brewery.
Pivo na Islande. Foto: unsplash.com
Zábava
Bazén Seljavallalaug
Skúste si v Reykjavíku zaplávať priamo na plavárni. Tie sú pre domácich veľmi obľúbené a často ich navštevujú. Bazén Sundhöll Reykjavíkur sa nachádza v budove z roku 1937 a patrí medzi najstaršie v hlavnom meste. Renovovaný bol v roku 2017. Je tu vnútorný a vonkajší bazén, sauna, detský bazén, horúci a studený prameň. Ak vás nadchýna si zaplávať pod holým nebom v prírode, skúste Seljavallalaug.
Seljavallalaug bazén. Foto: unsplash.com
Vesturbæjarlaug
V centrálnej časti Reykjavíku nájdete ďalší obľúbený vonkajší bazén Vesturbæjarlaug s teplou vodou, ktorý obľubujú aj miestni obyvatelia. Vedľa si môžete zájsť do príjemnej kaviarni Kaffi Vest na šálku kávy či čaju. V meste však nájdete veľa sympatických kaviarní.
Kaviareň v Reykjavíku. Foto: unsplash.com
Laugardalur
Najväčšie rekreačné centrum v Reykjavíku je Laugardalur, kde je športová hala, botanická záhrada, rodinný park, ZOO, múzeum skulptúr, veľké gym centrum, spa a klzisko.
Blší trh Kolaportið
V Reykjavíku pri starom prístave v blízkosti centra sa nachádza blší trh Kolaportið, ktorý je ideálnym miestom aj na nákup suvenírov. Dostať tu kúpiť knihy, šatstvo, historické „cennosti“, islandské výrobky. Nechýba ani jedinečný islandský ručne štrikovaný vlnený sveter, nazývaný aj „lopapeysa“. Atmosféra aká tu panuje každý víkend od 11 do 17 hod. vás určite nenechá chladnými.
Nočný život v Reykjavíku
Ostrovania sa radi zabávajú a milujú nočný život. Cez víkend je v uliciach rušno až do skorého rána, kedy bývajú bary otvorené do 5 hod. ráno. V krásnej koncertnej budove Harpa Hall je zaujímavý jazz bar Múlinn.
Nočný Reykjavík. Foto: unsplash.com
Islandský film
Ak túžite viac splynúť s Islandom, vyskúšať môžete mestské umelecké kino Bíó Paradís, ktoré premieta islandské filmy s anglickými titulkami.
Sky Lagoon
Tradície kultúry kúpania sú neoddeliteľnou súčasťou islandského spôsobu života, ktorý má neopakovateľnú atmosféru a prináša zážitok aj v geotermálnej lagúne Sky Lagoon a to aj s výhľadom na Atlantický oceán. Nachádza sa neďaleko od Rejkjavíku. Geotermálna voda sa ohrieva prirodzene pod zemským povrchom, potom stúpa na povrch a prináša so sebou vysoký obsah minerálov. Pod povrchom Islandu sa stretávajú dve tektonické platne; severoamerická a euroázijská, pričom toto geologické trenie vytvára teplo, ktoré vedie k množstvu geotermálne ohrievanej vody.
Sky Lagoon. Island. Foto: unsplash.com
Tajné tipy
Fagradalsfjall
Fagradalsfjall je islandská sopka na polostrove Reykjanes, ktorá je aktívna. Jej sopečná erupcia začala v marci 2021 a stále pokračuje. Leží vo vulkanickej časti Krísuvík, ktoré sa nachádza 40 km od Reykjavíku. S výškou 385 m je zároveň najvyššou horou tohto polostrova.
Fagradalsfjall. Island. Foto: unsplash.com
Západné fjordy
Nie mnoho návštevníkov zavíta aj do divokej ale nádhernej časti Západných fjordov, ktorá sa považuje za jeden z posledných divokých kútov v Európe. Nikdy tu nie je veľa ľudí a je aj riedko obývaná. Úchvatný je modrý fjord, tmavé drsné hory, divá a celkom nedotknutá príroda, cez ktorú prechádza aj pobrežná cesta. Je tiež miestom, kde žijú kolónie morských vtákov, aliek, ktorých poznávacia značka je červený zobák.
Tajuplný islandský región Westfjords. Foto: unsplash.com
Lagúna Jökulsárlón
Nádherné scénické miesto, ktoré sa oplatí navštíviť v zime. Od hlavného mesta ho delí 5 hodín jazdy, ale radí sa medzi najkrajšie miesta na Islande. Tvorí ho veľké ľadovcové jazero, čo vzniklo v juhovýchodnej časti v blízkosti národného parku Vatnajökul. Dnes je najhlbším jazerom na Islande. Spoznávať ho môžete i na lodi popri bielych ľadovcoch, ešte pred tým, ako sa odlomia a spadnú do vody.
Islandský ľadový svet Jokulsarlon. Foto: unsplash.com
Vodopády Godafoss
Krásne vodopády v severnej časti Islandu sa prezývajú aj ako „vodopády bohov“. Majú tvar podkovy so šírkou 30 m a výškou 12 m. Za návštevu stoja aj v lete aj v zime.
Islandský božský vodopád Godafoss. Foto: unspalsh.com
Landmannalaugar
V južnej časti ostrova sa nachádza ďalší úchvatný kúsok zeme tohto nepokojného ostrova. Leží v blízkosti sopky Hekla. Prírodu tu môžete obdivovať iba v letných mesiacoch po chodníkoch, kde vidieť bublajúce horúce pramene, široké sfarbené kopce a lávové polia.
Landmannalaugar v južnej časti Islandu. Foto: unsplash.com
Národný park Jökulsárgljúfur
V severne časti leží park Jökulsárgljúfur, ktorý je súčasťou národného parku Vatnajökull. Nachádza sa pri rieke Jökulsá á Fjöllum a spolu so sopečnými horami, niekoľkými výnimočnými vodopádmi ako je napríklad Dettifoss, ktorý je najprudší v Európe, s nekonečnými skalnými formáciami a riečnym kaňonom Jokulsargljufur sa radí medzi najpútavejšie ostrovné miesta.
Krásy národného parku Jökulsárgljúfur. Foto: unsplash.com
Západ slnka
V Reykjavíku v blízkosti mora na ulici Ægissíða si nenechajte ujsť príjemnú prechádzku v čase, keď zapadá slnko. Čakajú tu na vás krásne scenérie.
Reykjavík pri západe slnka. Foto: unsplash.com
Let helikoptérou
Scénický let helikoptérou ponad Reykjavík a okolité hory je skvelým zážitkom. Spoznávať tak môžete Island aj zhora a to asi na 40 min.
Nad Reykjavíkom. Foto: unsplash.com
Lahodná polievka v chlebe
Reštaurácia Svarta Kaffið v Reykjavíku ponúka chutnú polievku, ktorá je servírovaná v chlebe. Vybrať si môžete mäsovú alebo aj vegetariánsku. Výborná je napríklad hubová.
Škoricové buchty
V Reykjavíku ak máte radi sladké ochutnajte škoricové buchty v pekárni Braud&Co.
Maják Grótta
Grótta je ikonický maják v zálive Faxaflói, kde si môžete vychutnať pekné výhľady na horu Esjan a za pekného počasia aj na ľadovec Snæfellsjökull.
Islandský maják Grótta. Foto: unsplash.com
Užitočné informácie
Štátne zriadenie: Forma štátu je republika.
Rozloha a populácia: Rozloha: 102 928 km2 Obyvateľstvo: 370 000
Jazyky: Úradným jazykom je islandčina. Gramatika je pomerne zložitá, islandčina je bohatá na pády podobne ako slovenčina.
Náboženstvo:
evanjelické 91 %
rímskokatolícke 2 %
bez vyznania 1 %
iné 6%
Elektrický prúd: Elektrická sieť na Islande má 220V 50Hz, zásuvky sú nášho typu (dvojdierkové).
Mena: islandská koruna
Kurz: 1€ = 138.7ISK
Časový posun: -2h
Klimatický diagram
Kedy vycestovať
Podnebie je ovplyvnené golfským prúdom, zimy sú relatívne mierne a leto býva chladné. Počas roka dochádza k rýchlym a nepredvídateľným zmenám počasia. Teplota vzduchu v lete dosahuje cca 22 stupňov. Dobre je vycestovať v lete, keď sú dlhé dni a relatívne najteplejšie počasie, len vtedy nevidieť polárnu žiaru.
Letisko a dĺžka letu
Priame letecké spojenie do krajiny je z Českej republiky, Dánska, Veľkej Británie, Nórska a ďaľších krajín. Medzinárodné letisko sa volá Keflavik. Let z Európy trvá 2 až 4 hodiny.
Zastupiteľský úrad
Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Oslo, Thomas Heftyes gate 24, 0244, Oslo, Nórsko
Tel.: +47 22049470
Mobil: +47 91773094 (pohotovostný mobil)
Email: emb.oslo@mzv.sk
Honorárny konzulát SR v Reykjavíku
Konzul: p. Runólfur Oddsson
Adresa: Consular Office of the Slovak Republic, Álakvísl 126, 110 Reykjavík, Iceland
Mobil: +354/82 01 071
Tel.: +354/ 5444 333
EMail.: kaldasel@islandia.is
Víza a doklady
Na Island je možné cestovať s cestovným pasom alebo občianskym preukazom. Pas musí byť platný minimálne 3 mesiace po odchode z krajiny. Občania SR sa na Islande môžu bez registrácie zdržiavať po dobu 90 dní.
Colné predpisy
V krajine sú časté prísne kontroly pre dovoz alkoholických nápojov. Povolené je doviezť: 1 liter liehoviny, 1liter vína, alebo 6 litrov piva na osobu staršiu ako 20 rokov. Stanovený rozsah obsahu alkoholu v liehovinách je 22 až 79 %. Ďalej je dovolený dovoz 200 ks cigariet alebo 250 g tabaku na osobu staršiu ako 18 rokov a 3 kg potravín nepresahujúcich hodnotu 25 000 ISK.
Zákaz dovozu platí pre nasledujúce komodity: narkotiká, mäso a mäsové výrobky, surové vajcia a mlieko. Zvláštnemu povoleniu k dovozu podliehajú: zbrane a munícia, všetky typy telekomunikačných zariadení s výnimkou jedného mobilného telefónu na osobu, živé zvieratá, rastliny, lieky nad primeranú osobnú spotrebu (maximálne na 100 dní).
Pri dovoze rybárskeho, loveckého a jazdeckého náčinia používaného mimo Islandu sa vyžaduje potvrdenie o dezinfekcii. Povinnosť dezinfekcie sa vzťahuje aj na oblečenie používané pri týchto činnostiach vrátane doplnkov ako sú rukavice, čižmy a podobne.
Doprava
Na Island je možné cestovať letecky alebo lodnou dopravou - trajektom. Preprava z letiska do hlavného mesta je zabezpečovaná autobusmi, cesta do centra trvá 50 minút. Plavby trajektom zabezpečuje islandská spoločnosť Smyril Line. Plavby sa uskutočňujú v letných mesiacoch z prístavov Bergen (Nórsko) a Hanstholm (Dánsko). Niektoré plavby sú so zastávkami alebo prestupmi na Shetlandských alebo Faerských ostrovoch.
Mestská hromadná doprava:
Preprava z letiska do hlavného mesta je zabezpečovaná autobusmi, cesta do centra trvá 50 minút. V krajine je zavedený systém hromadnej dopravy Strateo. Systém pokrýva 35 liniek. Mestská hromadná doprava v hlavnom meste pokrýva aj šesť priľahlých obcí. Autobusy odchádzajú zo zastávok každých 20 minút do 19.00 a každých 30 minút počas večerných hodín, víkendov a sviatkov. Cestovné sa platí priamo u vodiča. Prestupný lístok vydáva vodič na požiadanie po zaplatení bežného lístka. Platnosť prestupného lístka je 45 až 60 minút. Reykjavik pass, ktorý sa predáva v turistických kanceláriách je taktiež platný ako cestovný lístok.
Sviatky
- 1. Nový rok
- Zelený štvrtok, Veľký piatok, Veľkonočný pondelok
- Prvý letný deň
- 5. Sviatok práce
- Nanebovzatie panny Márie
- 6. Deň nezávislosti
- 24. - 26.12. Vianočné sviatky
- 12. Silvester