Irán
Cesta Perziou
Irán je krajina, ktorá je domovom vzácnych umeleckých a architektonických skvostov, čo lákajú mnohých cestovateľov. Perzské umenie v Iráne zanechalo nezamzateľné stopy. Už v 6. storočí pred n. l. Peržania vytvorili veľkú ríšu, o akej vtedajší svet ešte ani nevedel. Počas svojej najväčšej a najslávnejšej éry sa jej územie rozprestieralo od dnešného Turecka, cez Strednú Áziu a po Ománsky záliv. Peržania si podmanili Egypt a aj priamo ohrozili Grékov. Dokázal sa im vzoprieť Alexander Veľký, ktorý ju dobyl.
Irán je 17 najväčšou krajinou na svete. Susedí s niekoľkými krajinami, pričom najdlhšiu hranicu má s Irakom a to 1458 km a najmenšiu, 35 km s Arménskom. Jeho susedmi sú Azerbajdžan, Turkmenistan, Afganistan, Pakistan a Turecko. Jeho hranice vedú aj po Kaspickom mori, Perzskom a Ománskom zálive.
Damavand
70 km východne od hlavného mesta Teherán a 70 km južne od Kaspického mora leží 19. najvyšší vrch sveta, Damavand. Je to vyhasnutá sopka, ktorá sa dvíha do výšky 5610 m. Na svahoch sopky sú fumaroly a tiež horúce pramene. V perzskej mytológii mal dôležité postavenie, pretože sa verilo, že tu bol uväznený trojhlavý drak Aži Daháka.
Irán je rozľahlá krajina s rôznymi preliačinami a náhornými plošinami. Hornatá je západná časť, kde sa nachádza pohorie Kavkaz, Zagros a Albros. Východ Iránu tvoria púšte, ako napríklad Dasht-e Kavir. Rovinatejšia časť sa nachádza pri Kaspickom mori a tiež pri Perzskom zálive.
Krásu púšte a dokonalé ticho predstavuje aj púšť Kalut Shahdad.
Irán je islamskou republikou od roku 1979 a okrem Vatikánu je jediným náboženským štátom na svete. Moc je v rukách duchovného vodcu, ktorého volí Rada expertov. Tento najvyšší vodca menuje najvyššieho sudcu a tiež je veliteľom ozbrojených síl.
Na čele krajiny stojí prezident, ktorého si volia obyvatelia na obdobie 4 rokov. Duchovný vodca má právo odvolať prezidenta. Obyvateľstvo Iránu tvoria Peržania, Azerovia, Gílanci, Mázanderánci, Kurdi, Arabi a Turkmeni. Úradným jazykom je perzština, ktorá patrí do indo-európskej jazykovej skupiny. Tomuto jazyku rozumejú napríklad v Tadžikistane alebo v Afganistane.
Mazandaran
Obľúbená je medzi miestnymi obyvateľmi časť Mazandaran, ktorá sa nachádza na južných brehoch Kaspického mora. Oblasť tovrí až 338 km pobrežia, minerálne pramene, vodopády a jaskyne. Nachádzajú sa tu roviny, prérie ale aj dažďové lesy a ťahá sa až ku pohoriu Elburz a najvyššej hore Damavand. Provincia sa vyznačuje mierne subtropickým podnebím, kde priemerné teploty v lete sú okolo 25 °C a v zime okolo 8 °C. Na horách v zime nasneží, ale len zriedka padá pri mori. Nachádzajú sa tu napríklad aj ryžové polia.
Top lokality
Isfahan
Isfahan je tretím najväčším mestom Iránu. Miestne námestie Nakš – e džahán je zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO. Mesto sa nachádza v úrodnej nížine okolo rieky Zájande rúd, na úpätí pohoria Zagros.
Isfahan a jeho archiketúra. Foto: unsplash.com
Archeologické výskumy na tomto území odhalili niekoľko artefaktov z obdobia mezolitu, neolitu, doby bronzovej a železnej, prvé osídlenie je však možné datovať už do staršej doby kamennej. V súčasnosti sa jedná o jedno z najvýznamnejších centier Iránu. Centrum mesta tvorí námestie Nakš – e džahán. Známy je ďalej bulvár Čahár bágh – e Abbásí. Ďalej sú to paláce Alí Chapú, Čehel Sotún či Hašt Behešt – palác ôsmych rajov a taktiež viacero mešít, napr. Šáhova mešita, mešita šejka Loftolláha alebo Piatočná mešita.
Persepolis
Staroveké mesto v dnešnej iránskej provincií Fars. Za vlády achaimenovskej dynastie bol Persepolis metropolou Perzskej ríše. Zakladateľom mesta bol tretí achaimenovský veľkokráľ Dareios I. Archeologické dôkazy poukazujú že najstaršie základy mesta sú z r. 515 pred naším letopočtom. Hlavným pozostatkom niekdajšieho mesta je rozľahlý palácový komplex. Celý súbor palácových budov bol zničený v roku 330 pred naším letopočtom Alexandrom Veľkým, ktorý vraj Persepolis podpálil ako odplatu za zničenie Atén Xerxovými vojskami pri grécko – perzských vojnách v 5. storočí pred naším letopočtom.
Mesto sa od začiatku plánovalo ako veľká metropola so svojím veľkolepým centrom a rezidenciou kráľov. Jeho koniec prišiel nečakane v roku 330 pred n. l. keď ho dobyl a vypálil Alexander Veľký. Svojho znovuzrodenia sa dočkal v 20. storočí a jeho skvostné brány sú tak k videniu. Tie kedysi strážili veľké okrídlené kamenné býky. Na reliéfoch sú postavy kráľa a jeho dvor s úradníkmi a sluhami. Schodisko zdobia postavy vojakov a ľudí, ktorí kráľovi prinášajú dary a dane.
Ruiny Persepolisu. Foro: depositphotos.com
Kashan
Kashan je mesto v Isfahane v Iráne. Medzi 12. a 14. storočím bol Kashan významným centrom na výrobu hrnčiarskych výrobkov a kachličiek.
Kashan sa rozdeľuje na dve časti, hornatú časť a púštnu. Na západe je Kashan v susedstve s dvomi najvyššími vrchmi v Karkaskom pásme, a to horou Gargash na juhozápade Kashanu a horou Aderhaal na západe Kashanu. Na východnej strane Kashanu sa nachádza hlavná púšť Iránu, pre ktorú je mesto známe. Od 9. augusta 2007 sú záhrada Fin a archeologické nálezisko v Kashane zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO.
Meybod
Hlavným púštnym mestom v provincií Yazd v Iráne je toto antické mesto, ktorého základy siahajú do predislamského obdobia. Bol hlavným mestom Iránu v dobe vlády Mozaffarovcov, odkiaľ pochádzal aj zakladateľ tejto dynastie. Jeden z najstarších hradov v Iráne je Narin ghaleh v Meybode, ktorého vznik sa datuje ešte pred Sassanidmi. Antický hrad bol postavený na vrhu kopca Galeen. Veľa dôležitých básnikov, kňazov a politikov pochádza z Meybodu.
Yazd
Jedno z najstarších miest v Iráne. Historické jadro mesta je od roku 2017 súčasťou svetového dedičstva UNESCO. Tunajšia klíma je veľmi suchá. Podľa názoru rozšíreného medzi obyvateľstvom založil Yazd perzský kráľ Yazdkart I., v skutočnosti však bolo mesto v 5. storočí už dávno jedným z kultových centier Zoroastrismus (dualistické náboženstvo). Jeho počiatky siahajú určite do doby pred naším letopočtom, niektorí historici považujú za zakladateľa Alexandra Veľkého, iný Achaimenovcov.
Yazd je dodnes centrom starej perzskej viery. Najstaršou časťou Yazdu je Staré Mesto, v ktorom strede stojí monumentálna Piatočná mešita z 12. storočia. V južnej časti Starého Mesta sa nachádza starý bazár, ktorý je plný labyrintových krytých uličiek a prepojených nádvorí. Zoroastrismus sa v Yazde prezentuje najvýznamnejším chrámom Ataš Káde a Vežami ticha, ktoré stoja na vrcholku za mestom a slúžili k pochovávaniu.
Passargadae
Passargadae bolo hlavným mestom starovekej Perzskej ríše a miesto posledného odpočinku jej zakladateľa Kýra II. Mesto bolo založené okolo roku 546 pred naším letopočtom. Podľa nedávnych zistení bolo mesto postavené tak, aby odolalo silnému zemetraseniu. Najvýznamnejšou pamiatkou je hrobka Kýra II. Počas islamskej invázie do Iránu chceli hrobku zničiť arabské vojská. Správcovia ju strážili a presvedčili Arabov, že ide o hrob matky kráľa Šalamúna. Arabi hrobku ušetrili a ozdobili veršami z Koránu a nazvali ju ”Hrobka matky kráľa Šalamúna.” V roku 2004 bola archeologická lokalita zapísaná na zoznam svetového dedičstva UNESCO.
Passargadae. Foto: depositphotos.com
Mahan
Mahan je mestečko v Kermánskej provincií, 30 km od Kermanu. V mestečku sa nachádzajú pamiatky ako Shah Nematollah Vali Shrine – historický komplex, v ktorom sa nachádza mauzóleum Shah Nematollah Vali, slávneho iránkeho mystika a básnika, Karavan Sarai – impozantná budova s dobrým výhľadom zo strechy, Historický dom, ktorý má pôvodnú podobu, záhrada Shahzade – historická perzská záhrada, má 5,5 hektárov, má obdĺžnikový tvar a je oplotená stenami.
Kerman
Je hlavným mestom Kermánskej provincie. Je desiatym najľudnatejšim mestom v Iráne. Mesto je najväčšie a najrozvinutejšie v Kermánskej provincií a najdôležitejším v oblasti juhovýchodného Iránu. Kerman je známy pre dlhú históriu a silnou kultúrnou tradíciou a je domovom viacerých historických mešít a Zaroastrianskym ohnivým chrámom. Kerman sa taktiež nachádza na zozname najčistejších miest.
Kerman. Foto: depositphotos.com
Hlavné mesto
Teherán je hlavné a najväčšie mesto Iránu. Je miestom, kde sa nachádzajú viaceré univerzity, múzea a pamätihodnosti, svoje zastúpenie tu majú viaceré domáce ako aj zahraničné inštitúcie. Je tiež mestom kontrastov, kde sa stretáva história s modernou súčasnosťou vo viacerých smeroch. Južnú časť mesta zaberajú historické štvrte s množstvom pamiatok a pôvodných budov, v severnej časti dominujú moderné architektonické prvky. Medzi významné stavby patrí Golestanský palác v centre mesta obklopený parkom, Audienčný palác – bývalá rezidencia perzských šachov, Palác mramorového trónu a Biely palác.
Námestie Slobody v Teheráne zaberá plochu okolo 50 000 m2 a je to najväčšie námestie v Teheráne a druhé najväčšie námestie v Iráne. V centre námestia sa nachádza veža Azadi, ktorá má výšku 50 m. Pred Iránskou revolúciou sa nazývalo Námestie Shahyad. Námestie bolo miestom demonštrácií, ktoré viedlo k revolúcií 12. decembra 1979.
Veža Azadi. Foto: depositphotos.com
Veža Milad je vysoká 435 metrov a je najvyššou vežou v Iráne a piatou najvyššou vežou na svete. Výstavba začala v roku 2000 a skončila v roku 2007. Veža má 12 poschodí a zaberá plochu 12 000 m2. Anténa je vysoká 120 m. Vo veži sa nachádza najväčšia reštaurácia a rozhľadňa vo veži na svete. Jej kapacita je 400 osôb. Vo veži sa nachádza aj obchodné centrum a hotel.
Archeologické múzeum v Teheráne, ktoré mapuje vývoj kráľovských ríši na iránskom území od staroveku je dokonalou ukážkou histórie tejto krajiny. Nachádza sa tu zbierka architektonických exponátov z doby existencie starovekej Elamskej ríše, ako aj reliéfy z Achaimenovského mesta Persepolis a zbierka exponátov doby partskej, sásanovskej a islamskej.
V hlavnom meste sú i pekne upravené záhrady a parky ako napríklad záhrady Ferdos, kde sa nachádza i kaštieľ, ktorý dnes dnes funguje ako Múzeum kina.
Treba zažiť
Sialk
Obrovské starodávne archeologické nálezisko na predmestí mesta Kashan, neďaleko záhrady Fin. Kultúra, ktorá obývala toto územie sa spája s kultúrou od rieky Zayandeh. Sialkský ziggurat bol postavený okolo roku 3000 pred Kristom. Oblasť bola prekopávaná počas rokov 1933, 1934 a 1937 tímom, ktorý viedol Roman Ghirsham a jeho žena Tania Girsham. Väčšina nájdených artefaktov bola prevezená do Louvru, kým ostatné boli prevezené do Britského múzea, Metropolitného múzea umenia v New Yorku a do Národného múzea v Iráne.
Mešita Sheik Lotfollah
Mešita je jedným z majstrovských diel iránskej architektúry, ktorá bola postavená za čias Safavidského cisárstva. Nachádza sa na východe námestia Naqshe Jahan. Výstavba mešity začala v roku 1603 a bola dokončená v roku 1619. Bola postavená architektom Shaykh Bahaiom za vlády Shah Abbasom I. Na základe rady Arthura Popea sa Reza Shah Pahlavi rozhodol mešitu prebudovať a opraviť v roku 1920.
Záhrada Doulat Abad
Nachádza sa v Yazde v Iráne. Záhrada je pôvodnou iránskou záhradou, ktorá láka tisíce zahraničných, ale aj domácich turistov. V záhrade sa nachádza najväčší lapač vetra. Tento tradičný klimatizačný systém miestnych domov v okolí púšte v Iráne je nevyhnutnou časťou miestnych budov. Rezidencia v múrovanej záhrade je unikátna rezidencia s osemuhoľným pôdorysom a s farebnými oknami. Záhrada patrí medzi perzské záhrady, ktoré boli uvedené na zozname svetového dedičstva UNESCO, ako jedna z majstrovských diel tradičných záhrad.
Veža mlčania
Kruhovité vyvýšené stavby s plochým vrchom, používané zoroastriánmi k pochovávaniu mŕtvych. Stoja v Iráne a Indíckom Bombaji. Zoroastrismus uctieva tri živly – pôdu, vodu a oheň, ktorý je najdôležitejší. Mŕtve telo je zároveň považované za nečisté. Mŕtvi sa preto nesmú spaľovať, ani pochovávať do zeme. Preto sa v Zoroastrismu používajú k pohrebom Veže mlčania, na ktorých vrchole je nahé telo mŕtvoly položené. Mäso slúži jako potrava divokým vtákom a duša odchádza po slnečných paprskoch hore. Vybielené kosti s ukladajú do jamy v strede veže, kde sa za pomoci vápna rozkladajú. V 50. rokoch 20. storočia bolo v Iráne pochovávanie vo Vežiach mlčania zakázané.
Naqshe Rustam
Naqshe Rustam je antická nekropola (mesto mŕtvych), ktorá sa nachádza okolo 12 km severozápadne od Persepolisu. Môžeme tu vidieť 4 hroby a jednu budovu z achaimenovskej dynastie so skupinou antických iránskych kamenných reliéfov vytesaných do skaly. Nachádza sa tu niekoľko architektonických dekorácii ako socha kráľa s vojakmi. Vchod do každej hrobky vedú cez malé komory, kde králi ležia v sarkofágoch. Pod Achaemidovými hrobkami sa nachádzajú kamenné reliéfy s obrovskou sochou kráľa Sassania. Najznámejšia socha Sassanianskeho kráľa Shapura na koni s rímskym vládcom Valerianom, ktorý sa k nemu podrobene zohýba a Arab Phillip drží Shapurského koňa, kým mŕtvy vládca Gordian III., zabitý v boji, leží pod ním.
Mešita Nasirolmolk
Mešita sa nachádza v centre Sharizu v Iráne. Nachádza sa v mestskej časti Gowad-e-Arabān. Mešita je známa tiež ako Rúžová mešita. Tento názov bol odvodený z detailne prepracovaného obkladu mozaiky, ktorá pozostáva z rúžového tónovania so zámerom navodenia dojmu východu a západu slnka. Taktiež vonkajšia a vnútorná výzdoba v podobe vzorov ruží, čiastočne charakterizujúca samotné mesto Shiraz, v ktorom sa pestuje okolo 300 druhov kvetín. Vnútorný priestor mešity tvorí plocha 2890 m2. Vo vnútornom dvore sa nachádza obdĺžnikový bazén. Mešita bola postavené počas absolutistickej vlády dynastie Kádžárovcov v Perzií.
Most Khajou
Je to most v provincií Isfahan v Iráne. Bol vybudovaný perzským Safavidským kráľom Shah Abbasom II. okolo roku 1650. Spája štvrť Khaju na severe brehu s štvrťou Zaoastrian cez rieku Zayandeh. Tento most je jeden z príkladov perzskej architektúry a je aj príkladom, ako Safavidská kultúra pôsobila na Irán. Most je 133 metrov dlhý a 12 metrov široký. Nápis na moste napovedá, že bol v roku 1873 opravovaný. Neďaleko mosta sa nachádza maozoleum Arthura Popea, ktorý bol expertom na iránske umenie, a jeho ženy Phyllis Ackerman.
Pláže
Najkrajšie pláže sa nachádzajú na juhu krajiny, pri Perzskom zálive, na ostrove Kish a Qeshm. Taktiež aj pri Kaspickom mori, ktoré sú vyhľadávané hlavne v letnom období, keď je veľmi teplo. V zimnom období sa zas využívajú pláže na juhu. Pláže v Iráne sú oddelené pre mužov a pre ženy. Ženy v tomto prípade môžu mať na sebe akékoľvek plavky.
Ostrov Kish
V severovýchodnej časti Perzského zálivu leží malý ostrov Kish. Má rozlohu 16 km x 8 km a od 70. rokov minulého storočia sa rozrastá do dovolenkového letoviska. Od pevniny ho delí necelých 20 km. Mnoho domácich sem zavíta hlavne počas studenej iránskej zimy. Nájdete tu pekné pieskové pláže.
Ostrov Qeshm
Na najväčšom iránskom ostrove Qeshm, ktorý svojím tvarom pripomína delfína, a ktorý má rozlohu skoro 1500 km2 sa nachádzajú pieskové pláže, pričom si tu môžete užiť aj nádherné západy slnka. Leží len 60 km od Ománu a 2 km od iránskej pevniny. Qeshm sa nachádza aj na zozname UNESCO pre biosferickú rezerváciu s mangrovníkmi na severe ostrova.
Gastronómia
Iránska gastronómia je mimoriadne bohatá, rozmanitá a je vytvorená niekoľkými desiatkami národnosťami. Iránci sú veľmi pohostinní, radi vám ponúknu čaj a ovocie. V Teheráne sú reštaurácie s európskymi aj s ázijskými jedlami. Iránci majú veľmi radi mäso na akýkoľvek spôsob, či už grilované alebo pečené a základ tvorí hovädzie a jahňacie. Po celom Iráne sa nachádzajú rýchle občerstvenia, kde dostanete napríklad shawermu, pizzu alebo sendviče. Lákavo vyzerajú aj miestne trhoviská, kde kúpite čerstvé ovocie a zeleninu. To, čo sa v Iráne podáva nezávisí len od regiónu, ale aj od klímy, ktorá je iná na svere a iná na juhu.
Veľmi obľúbené sú ryža, chlebová placka a neodmysliteľný kebab. Pri ochutnávaní miestnych špecialít sa vám dostane najskôr predjedlo, ktoré tvorí jogurt s cesnakom, bylinkami, zeleninou a ovčím syrom, kde sa podáva aj chlebová placka. Chutné predjedlá sú aj z baklažánu. Typické sú aj husté polievky, a to hubová, kuracia, s jačmennými krúpami, husté polievky "ash" sa pripravujú s jogurtom a bylinkami, strukovinou, rezancami.
Hlavné jedlo pozostáva z mäsa, ryže a zeleniny. Ako nápoj sa podáva jogurt. V iránskej kuchyni má veľké zastúpenie aj ovocie, ktoré sa podáva po hlavnom jedle. Medzi obľúbené hlavné jedlo patrí napríklad „man-khoresh“, ktorú tvorí ryža, mäso, zelenina v arašidovej omáčke, či „man-kebab“, ryža s jahňacím mäsom. "Khoresh" môže byť aj bez mäsa alebo s rybou. Omáčky sa dochucujú napríklad paradajkovým pretlakom a exotickým granátovým jablkom. Ku hlavnému jedlu sa pridávajú slivky, dule, marhuľe, broskyne, granátové jablká, hrozienka a ku dochucovaniu sa pridáva šafrán, škorica, sušený citrón, kurkuma či petržlen.
Zaujímavo chutí napríklad „polochirín“, čo je sladkokyslá ryža s hrozienkami, pomarančom a mandľami. Pri sladkých dezertoch sa používajú orechy a mandle. Exoticky chutí napríklad šafránová zmrzlina v mrkvovej šťave, perzský nugát či rezance s ružovou vodou.
Alkohol je v Iráne zakázaný. Bary ani nočné kluby v Iráne nenájdete. Hlavným nápojom je čaj, ktorý dostanete kdekoľvek. Miestne čajovne sú aj príjemným miestom stretnutí. Všade v mestách je možné nájsť zdravé ovocné a zeleninové kiosky, kde vám pripravia čerstvé šťavy.
Zábava
Lyžovanie
Zurkkhane (Dom sily) v Yazde
Ostrov Hormuz
Okrem farebných prírodných krás ostrova Hormuz, tu nájdete aj domácich, ktorí vám radi ponúknu svoje suveníry.
Potápanie alebo plávanie s delfínmi
Milovníci potápania sa môžu vybrať na ostrov Kish alebo Qeshm v Perzskom zálive, kde sa nachádzajú koralové útesy. Na ostrove Kish je možnosť plávania s delfínmi.
Pikniky v parkoch
Tajné tipy
Ostrov Hormuz
Medzi Perzským a Ománskym zálivom leží ostrov Hormuz a len 8 km od pevniny. Kedysi tu bol dôležitý prístav. Ostrov sa vyznačuje červenou pôdou, čím tak láka cestovateľov a umelcov. Zaujímavé miesta sú Červená pláž, Údolie sôch či Dúhové údolie.
Masuleh
V pohorí Elbruz leží vo výške cez 1000 m dedinka Masuleh. Má unikátnu architektúru, pričom má jednotlivé domy prepojené. Strechy domov slúžia ako chodníky. Celé horské okolie sa vyznačuje krásnou prírodou, ktorú sa dá obdivovať v lete ako aj v zime.
Masuleh je tiež plný krásnych a farebných suvenírov.
Bazár v Shiraze
Hlavný bazár v Shiraze v Iráne, ktorý sa nachádza v historickom centre mesta. Hovorí sa, že trh bol zriadený Buwayhidsom v 11. storočí. Bazár má krásne dvorčeky, hostince popri ceste, kúpeľné domy a staré obchody, ktoré patria medzi najlepšie miesta v Shiraze, kde kúpite všetky druhy perzských kobercov, korenia, ručne opracované medené tovary a starožitnosti.
Vakil bazár. Foto: depositphotos.com
Chahkouh Kanon
Piatková mešita v Isfaháne
MatinAbad Camp
Užitočné informácie
Štátne zriadenie: islamská republika
Rozloha a populácia: 1 648 195 km2
83,99 mil. obyvateľov
Jazyky: perzský jazyk (farsí)
Náboženstvo: šíti 90 %, suniti 8 %, kresťania, židia a zoroastrijci 2 %
Elektrický prúd: 220V
Mena: iránsky rial
Kurz: 1€ = 44381.4IRR
Časový posun: +1,5h
Klimatický diagram
Kedy vycestovať
Najvhodnejšia doba na poznávanie Iránu je na jar a jeseň. Irán má púštnu a stepnú klímu s ubúdajúcimi zrážkami zo severozápadu na juhovýchod. Len pri Kaspickom mori je celoročne vlhko. Priemerná teplota v januári je v Teheráne 2° C, v júli 30° C.
Zastupiteľský úrad
Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Teheráne, No, 72 Moghadassi Street, Bahonar Street, Niavaran, Post Code: 1971836199, Teherán, PSČ: P.O.Box 19395-6341
Tel.: +98 2122740466, +98 2122733706, +98 9123848971 (pohotovostný mobil)
Email: emb.tehran@mzv.sk
Víza a doklady
Pre vstup do krajiny sú potrebné víza podľa charakteru pobytu (turistické, biznis, študentské, pracovné atď.) Občania SR plánujúci cestu do Iránu majú možnosť získať ich cez iránske veľvyslanectvá a v prípade turistických víz, aj po prílete na medzinárodne letisko Imam Khomeini v Teheráne – tzv. letiskové víza.
Ak máte v pase, s ktorým žiadate o vstup do krajiny izraelské víza, iránske víza vám nebudú udelené.
Colné predpisy
Je zakázané mať u seba knihy, ktoré su motivované politicky voči Iránu, porno časopisy a alkhohol.
V Iráne nefungujú kreditné/debetné karty. Treba si zobrať so sebou hotovosť na celý pobyt. Maximálna hotovosť ktorú môžu cudzinci priniesť do krajiny ak idú letecky je 5000 Eur príp. ekvivalentná čiastka v inej mene. Po zemi alebo loďou maximálna hotovosť je 2000 Eur príp. ekvivalentná čiastka v inej mene. V prípade väčšej sumy je nutná po prílete deklarácia.
Nie je pravidlom, že najlepšie je mať v hotovosti doláre. Euro je možné všade zameniť a netreba aby si slovenský cestovateľ menil euro na dolár. Takisto iné meny sú povolené.
Doprava
Diaľnice, cesty druhej triedy sú na pomerne dobrej úrovni, niekde dokonca môžu konkurovať aj tým naším cestám. Situácia sa zlepšuje už aj na vidieku. V závislosti od ročného obdobia, napr. v zime na severe sú niektoré cesty neprejazdné v prípade snehovej kalamity.
Krajina disponuje pomerne veľkou diverzitou dopravných liniek, či už sa jedná o vnútroštátne lety, autobusové spoje, pripadne vlakové spojenie.
Vlaky spájajú najväčšie iránske mestá. V roku 2019 pridali 456 nových vagónov a lokomotív a v roku 2020 ďalších 56. Vlaková sieť sa neustále rozvíja a do budúcna sa pracuje na novom spoji pre turistov, kedy si všetky hlavné turistické miesta cudzinec bude môcť navštíviť len vlakom. Vlaky majú na dobrej úrovni, disponujú aj lôžkovými vagónmi.
Autobusy majú takisto od najnižšie kategórie po VIP autobusy. Najlacnejším dopravnými prostriedkom sú zberné taxíky príp. minibusy, kde sa čaká kým sa naplnia všetkými pasažiermi. Väčšina dopravných spojov premáva aj v nočných hodinách.
Miestne špecifiká:
Oblečenie
Irán je islamská krajina riadiaca sa okrem písaných zákonov aj náboženským zákonom šaría a nepísanými morálnymi pravidlami.
Každá žena staršia ako 12 rokov musí mať pri vstupe do krajiny a počas celého pobytu v nej zahalené vlasy, krk, hrudník, ruky po zápästia, nohy po členky a nosiť nepriesvitné a nie príliš priliehavé oblečenie. Vrchná časť odevu by mala siahať minimálne do polovice stehien. Hidžáb - šatka alebo šál zakrývajúci ženám vlasy a krk, sa z hlavy skladá iba pri vstupe do vlastnej izby. V praxi je síce možné pozorovať uvoľňovanie uvedených pravidiel obliekania, vo vlastnom záujme však odporúčame dodržiavať miestne zvyklosti. Muži môžu mať oblečené tričko s krátkym rukávom avšak tielko a krátke nohavice (akejkoľvek dĺžky) sú neprípustné. Nosenie džínsov je v prípade mužov aj žien úplne bežné.
Fotografovanie
Pri pobyte v Iráne je absolútne nevyhnutné, aby sa turisti a cestovatelia striktne vyhli fotografovaniu štátnych úradov, vojenských objektov, mostov, priehrad, letísk, komunikačných, technických a iných zariadení a prístrojov, a tiež miest kde platí zákaz fotografovania. Je dôležité, aby turisti a cestovatelia zvážili fotografovanie na miestach, kde nevedia odhadnúť charakter fotografovaného objektu, a v prípade, že je na mieste príslušník bezpečnostného zboru, si vopred overili možnosť fotografovať. Za fotografovanie strategicky dôležitých objektov hrozí cudzincom v Iráne obvinenie zo špionáže a s tým spojený trest odňatia slobody!
Ceny
Ceny základných domácich potravín pod vplyvom inflácie každý rok stúpajú, no napriek tomu je cenová hladina zatiaľ nižšia ako na Slovensku. V krajine sa predávajú potraviny všetkého druhu, import zo zahraničia sa zvyšuje. Vzhľadom na niekoľko rokov trvajúce sucho se zhoršuje kvalita vody vo vodovodnom potrubí, doporučuje sa piť vodu iba balenú alebo prevarenú, avšak voda z vodovodného kohútika je pitná. Je rozumné vyberať si reštaurácie, v ktorých sedia vo väčšom počte domáci, pretože sa tým zvýši šanca, že jedlo bude čerstvé.
