Faerské ostrovy

Faerské ostrovy

Ostrovy oviec, zelene a útesov

Stiahnuť PDF

Skupina 18 malých ostrovov ležiacich medzi Islandom a Nórskom sa vyznačuje úchvatnou prírodou, pokojnou atmosférou aj v mestách a mimoriadne priateľskými obyvateľmi. Ich rozloha je 1414 km2 a obýva ich cca 52 000 obyvateľov. Sú autonómnou oblasťou Dánska, majú vlastný parlament, vlastnú vlajku a aj svoj jazyk. 

Faerské ostrovy - maják na kopci
Faerské ostrovy. Foto: depositphotos.com

Poznávacie zájazdy na Faerské ostrovy

Faerské ostrovy, ktoré sa nachádzajú na kontinentálnom šelfe vznikli čadičovou sopečnou činnosťou, pri oddelení severoamerickej a eurázijskej platni a vystúpením zo Stredoatlantického chrbta. Typická je pre ostrovy ležiace v Atlantickom oceáne častá hmla, pre ktorú majú miestni obyvatelia desať rozličných názvov. Stromy na ostrovoch chýbajú a to aj z dôvodu silných vetrov. 

Faerské ostrovy - kostol na kopci
Ostorvy bez stromov. Foto: depositphotos.com

Ostrovy podľa legendy pomenoval v 6. storočí írsky mních sv. Brendan, ktorý sa zastavil na mieste plnom oviec. Vo faerčine "før" značí ovcu a "oyar" ostrovy. Faerčania sa už po stáročia živia chovom oviec a rybolovom. 

white mountain goat on green grass field near riverOstrov plný oviec. Foto: unsplash.com

Archeologické vykopávky na ostrove Sandoy dokazujú, že ľudia žili na ostrovoch už okolo roku 300. Je však málo informácií o tom, aká to bola skupina. Najbližšie k zisteniu o živote na Faerských ostrovoch bol írsky učenec Dicuil, ktorý pracoval na dvore Karola Veľkého vo francúzskom Achene. Z jeho zdrojov sa dozvedáme, že v 9. storočí mnoho írskych mníchov sem vyhnali iné severské národy. V 6. storočí sa tu údajne zastavil sv. Brendan, ktorý vraj hľadal „Zasľúbenú zem svätých“. Podľa legendy práve on pomenoval ostrovy ako „ovčie“. V 9. storočí sa na ostrovoch usadili Nóri, ktorí buď hľadali novú zem, alebo chceli uniknúť tyranii prvého nórskeho kráľa Heralda I. O niekoľko desaťročí prichádzajú osadníci z Írska a zo Škótska. Práve vtedy pôvodní osadníci opúšťajú Faerské ostrovy pre nájazdy Vikingov. Okolo roku 900 vzniká parlamentná rada, čo je vlastne prvý najstarší existujúci parlament na svete.

green grassland across body of water and mountainRozvinuté Faerské ostrovy. Foto: unsplash.com

Hlavným historickým prameňom ranej faerskej histórie je islandské dielo z 13. storočia – Sága o Faeroch. Koncom 10. storočia Faerčan Sigmundur Brestisson uteká z rodinou do Nórska, kvôli nepokojom a útočníkom. Nórsky kráľ Olaf Tryggvason požiadal Sigmundura o návrat, aby prevzal kontrolu nad krajinou, a aby sa tak ostrovy dostali pod nórsku nadvládu. Zároveň sa na ostrovy dostáva aj kresťanstvo a v roku 999 ho oficiálne prijala aj parlamentná rada. Faerské ostrovy sa stali nórskou provinciou v roku 1035, po smrti posledného vikingského náčelníka.

white and red boat on sea during daytimeFaerské ostrovy dnes. Foto: unsplash.com

Koncom 14. storočia sa Nórsko a Dánsko spojili a vytvorili dvojitú monarchiu. Panovník Christian III. zavádza na ostrovoch luteranizmus, ktorý nahradil katolicizmus. V 19. storočí väčšina západných území Nórska a aj Faerské ostrovy zostávajú pod suverenitou dánskeho panovníka. V neposlednom rade aj od veľkej geografickej vzdialenosti od Nórska a Dánska si ostrovy vždy udržiavali osobitnú jurisdikciu spolu s odlišným jazykom a kultúrou, ktorú strážila aj parlamentná rada. V roku 1846 bol vytvorený pravopisný systém pre faerský jazyk. Začalo rásť aj faerské hospodárstvo a to pre zavedenie rozsiahleho rybolovu. Ostrovy majú povolený prístup do dánskych vôd v severnom Atlantiku. Životná úroveň sa zlepšila a rástla aj populácia.

orange buoy ring mounted on shipRybárska loď na Faerských ostrovoch. Foto: unsplash.com

Prvú faerskú vlajku vytvorili faerskí študenti v Kodani v roku 1919 a v tom istom roku ju vztýčili v dedine Fámjin. Až do roku 1938 mohli školy a kostoly používať iba dánsky jazyk. Ak chcel niekto používať na bohoslužby faerský jazyk, musel požiadať o povolenie. V škole sa vyučovala dánčina. V roku 1938 sa faerský a dánsky jazyk zrovnoprávnil v školách a kostoloch. Faerský jazyk sa stal hlavným od roku 1948.

Faerské ostrovy - vlakla
Faerská vlajka. Foto: depositphotos.com

V roku 1946 sa konalo referendum o nezávislosti ostrovov. Len malá časť hlasovala za nezávislosť od Dánska, väčšina obyvateľov chceli ostať pod dánskou vládou. Avšak neskôr rástli požiadavky na autonómiu, a tak bol v roku 1948 schválený zákon o samospráve Faerských ostrovov. Zákon umožňuje, aby prevažnú väčšinu domácich záležitostí kontrolovala faerská vláda. Niektoré oblasti, ako napríklad vojenská obrana, polícia, spravodlivosť či zahraničné záležitosti zostávajú pod dánskou kontrolou dodnes. V 90. rokoch minulého storočia zažili ostrovy hospodársku krízu. Stúpla aj miera nezamestnanosti na 10-15% a mnoho obyvateľov sa vysťahovalo. V roku 2007 vláda Faerských ostrovov prevzala plnú kontrolu nad letiskom Vága Floghavn a štátnou cirkvou, ktoré riadili dánske orgány.

herd of sheepŽivot na ostrovoch. Foto: unsplash.com

Top lokality

Ostrov Streymoy 

Streymoy je najväčší, najľudnatejší ostrov na Faerských ostrovoch a je aj veľmi hornatý, čoho dôkazom je aj najvyšší vrch ostrova Kopsenni s 789 metrami. 40% obyvateľov Faerských ostrvov žije práve tu a najväčší podiel na tom má hlavné mesto Tórshavn, v preklade Thorov prístav, ktoré je pomenované po bohovi búrky a bleskov v severskej mytológii. Turisti pátrajú po zasnežených vrchoch a nádhernej prírode, no Váš pohľad si zaslúžia aj tradičné farebné domčeky.

building near beach during daytimeOstrov Streymoy. Foto: unsplash.com

Ostrov Eysturoy 

Druhý najväčší a najľudnatejší ostrov Faerských ostrovov. Jeho názov môžeme do slovenčiny preložiť ako "východný ostrov". Eysturoy je veľmi hornatý, nachádza sa tu aj najvyššia hora faerských ostrovov Slættaratindur s výškou 882 m. Pre turistov je atraktívny najmä z dôvodu, že za pekného počasia poskytuje krásny výhľad na celé súostrovie.

brown and green mountain beside body of water during daytimeOstrov Eysturoy a Slættaratindur. Foto: unsplash.com

Ostrov Nolsoy

Spomedzi ostrovov sa radí medzi najnižší, keďže jeho najvyšší bod dosahuje výšku len 372 m.n.m. Južné pobrežie Nalsoy má dva mysy s majákmi z konca 18. Storočia, ktoré boli postavené aby pomáhali pašerákom bojovať proti dánskemu obchodnému monopolu. Dánska národná banka sa teda v roku 2005 rozhodla, že vydá 20 pamätných mincí na ktorých sa objavili práve Nolsoyské majáky. Nolsoy je zároveň názov dedinky, ktorá sa nachádza na ostrove s rovnomenným názvom. Je vzdialená len 4km (20minút trajektom) od hlavného meste Torshavn, čo je dôvodom prečo sa sem v posledných rokoch prisťahovalo viacero mladých rodín. Bývanie v Nolsoy je teda jedna z možností ako bývať lacnejšie, na vidieku, no zároveň blízko najväčšieho mesta Faerských ostrovov.

black and white birdOstrovné poklady. Foto: unsplash.com

Ostrov Kalsoy

Ostrov Kalsoy sa nachádza v severnej časti Faerských ostrovov a rozkladá sa na viac ako 18 km štvorcových. Nájdete štyri dedinky ukryté v nádherných dolinách, ale Kalsoy je známy predovšetkým vďaka legendárnemu majáku Kallur v najsevernejšej časti ostrova a sochou Tulenej ženy Kópakonan na pobreží Mikladalur. Najvyšším vrcholom Kalsoy je nádherná hora Nestindar, ktorá sa týči až do výšky 788 metrov.

green mountain surrounded by ocean under cloudy sky during daytimeOstrov Kalsoy a maják Kallur. Foto: unsplash.com

Ostrov Mykines

Najzápadnejší Faerský ostrov je taký malý a skromný, až si ho ľudia zamilovali a milujú ho dodnes. Rozloha 10,3 km² a nenápadných 16 obyvateľov vás prinúti rozmýšľať nad sťahovaním sa. Na odľahlý ostrov s dvoma vrchmi a jednou malou osadou sa dostanete len vďaka trajektom. Najlepšie obdobie zažívalo miestečko v 19. storočí, kedy tu sídlilo viac ako 100 ľudí.

brown and white houses on green grass field during daytimeOstrov Mykines. Foto: unsplash.com

 

Hlavné mesto

Tórshavn

Tórshavn je hlavné a najväčšie mesto Faerských ostrovov. Nachádza v južnej časti východného pobrežia Streymoy. Na severozápad od mesta leží 347 metrov vysoká hora Húsareyn a na juhozápad 350 metrov vysoká Kirkjubøreyn. Oddeľuje ich rieka Sandá. Samotné mesto má populáciu 19 165 a spolu s okrajovými časťami populácia tvorí 21 078.

Faerské ostrovy - domy s trávnikom na strechách
Hlavné mesto Tórshavn. Foto: depositphotos.com

Tórshavn sa stal hlavným mestom Faerských ostrovov v roku 850 n.l. a dodnes ním zostalo. Po celý stredovek tvoril hlavnú časť Tórshavnu úzky polostrov, ktorý vyčnieval do mora. Vtedy sa Tórshavn stal centrom obchodného monopolu ostrovov, čím bol pre ostrovanov jediným zákonným miestom pre predaj a nákup tovaru. To sa však v roku 1856 zmenilo, obchodný monopol bol zrušený a ostrovy ostali otvorené voľnému obchodu.

white and black boats on dock during daytimePrístav v Tórshavn. Foto: unsplash.com

 

Stiahnuť PDF

Treba zažiť

Príroda

Midvagur

Miðvágur je malá dedinka s 1046 obyvateľmi. V Miðvágur nájdete jeden z najstarších domov na ostrove Vágar. Volá sa Kálvalíð a pôvodne, okolo roku 1600 a neskôr slúžil ako domov pre mnoho kňazov. Jednoducho povedané o tomto dome nájdeme množstvo príbehov a  aj samotný dom by nám vedel neúrekom porozprávať.

Vzhľadom na vysoký počet britských vojakov, ktorí tu bojovali počas druhej svetovej vojny, má Miðvágur aj samostatný cintorín, kde padlí odpočívajú.

História

Kirkjubour

Kirkjubøur je najjužnejšia dedina na ostrove Streymoy. Práve v tejto dedinke sídlia najdôležitejšie historické pamiatky Faerských ostrovov - zrúcanina katedrály Magnus z roku 1300,  kostolom sv. Olava (Olavskirkjan) z 12. storočia a jeden z najstarších zachovaných drevených domov (ak nie najstarší) s názvom Kirkjubøargarður z 11. storočia.

Príroda

Trollanes

Trøllanes je malá obec v severnej časti ostrova Kalsoy, ktorá do roku 2005 mala len 23 obyvateľov. Názov obce vieme preložiť ako „polostrov Trollov“. Traduje sa, že v dávnych dobách bola obec navštevovaná každú dvanástú noc, trolmi z okolitých hôr, a dedinčania museli utiecť a hľadať nocľah v susednej dedine Mikladalur. Jeden rok presne v dvanástu noc však jedna stará žena nemala dostatok síl aby utiekla, a tak sa schovala pod stôl v obývacej izbe. Tú noc dorazili aj do jej domu trollovia, ktorí sa začali zabávať, tancovať a spievať tak na hlas, až to žena nevydržala a vykríkla na Boha. Keď trollovia počuli sväté meno zábavu prerušili , prekliali starú ženu z dediny utiekli a viac sa nevrátili. Dedinčania druhé ráno čakali, že starenku nájdu mŕtvu no nebolo tomu tak. Starenka bola plná síl a o udalostiach predošlej noci im hneď začala rozprávať.

Klaksvík, Veľká Británia

História

Klaksvík

Druhé najväčšie mesto Faerských ostrovoch leží na ostrove Borðoy, ktorý je jedným z najsevernejších z tohto zoskupenia. Dôležitý prístav je známy rozvinutým rybárskym priemyslom a modernou flotilou. O prvé osídlenie tohto ostrova sa postarali ešte Vikingovia. Zaujímavosťou je Pivovar Föroya Bjoren Klaksvík, ktorý vyrába pivo už od roku 1888, no kuriozitou sa stal až v roku 2007, kedy jeho konkurečná firma skrachovala tento výrobca je jediným jediným výrobcom piva a nealkoholických nápojov na ostrovoch.

Gjógv, Veľká Británia

História

Gjógv

Malebná dedina prináša návštevníkom mnoho tajomných zákutí, v kontraste s veselou atmosférou lokality. Na celkovom pozitívnom dojme určite pridáva aj farebnosť miesta, kedy jednotlivé pestrofarebné domčeky obklopuje na každom rohu zelený koberec. Lámavé útesy vnášajú romantického ducha a je obdivuhodné, že aj v dnešnej uponáhľanej dobe prinútia ľudí zastaviť sa a užívať si krásy prírody.

Stiahnuť PDF

Pre deti

Pozorovanie vtákov

Faerské ostrovy sú známe aj pre rozkošného vtáčika – alku. Počas leta tu hniezdi veľké množstvo, čo je zároveň obdobie rozmnožovania. V roku 2012 bolo na ostrove zaznamenaných celkovo 305 druhov vtákov. Z toho približne 50 druhov hniezdi na ostrovoch pravidelne a ďalších 60 sú pravidelnými návštevníkmi. Okolo 200 zaznamenaných druhov vtákov je buď vzácnych, resp. sú vzácnymi návštevníkmi ostrovov.

Faerské ostrovy - vták
Alka. Foto: depositphotos.com

 

Stiahnuť PDF

Gastronómia

Sušené ryby a fermentované jahňacie mäso, ovčia hlava, čerstvý losos, ale aj pizza či hamburger – to je dnešná faerská kuchyňa. Určite medzi cestovateľské zážitky patrí aj ochutnávka miestnych špecialít. Faerský jedálny lístok určite nesklame a ponúka širokú škálu jedál, od tradičných až po jedlá ovplyvnené inými kultúrami.

headless fishes with sliced of lemons on brown wooden chopping boardRybie špeciality. Foto: unsplash.com

Tradičné faerské jedlá častejšie zahŕňajú mäso, ryby a zemiaky. Tieto hlavné ingrediencie sa pripravujú a podávajú rôznymi spôsobmi. Medzi obľúbené jedlá patrí jahňacie, ryby, ražný chlieb, krvavničky. Na ostrovoch sa pestujú zemiaky, mrkva, repa, reďkovky. Pôvodne sa tu nevyskytovali suchozemské cicavce, a tak napríklad králik bol dovezený z Nórska. 

steamed salmon beside sliced of lemonLosos. Foto: unsplash.com

Na ostrovoch sú aj kaviarne, aj v hlavnom meste Tórshavn, ako aj vo väčších dedinách. Medzi populárne v hlavnom meste patria Brell, Gómagott, Kafé Umami, Kafé Kaspar, v Klaksvíku napríklad Jasqson. Aj sem sa dostalo rýchle občerstvenie – City Burger či Burger King. Ale zároveň aj tu nájdete sushi, dokonca sa hovorí, že je to najlepšie na svete. Kaviarne okrem kávy ponúkajú aj lahodné sladké dezerty. 

baked pie near white ceramic teapotOvocný koláč. Foto: unsplash.com

Ak túžite po osobnejšom prístupe, vyskúšať môžete „Heimablídni“ – teda domácu pohostinnosť, kde môžete stolovať v domoch faerských rodín.

Stiahnuť PDF

Zábava

Nákupy

Centrum hlavného mesta Tórshavn je vhodné miesto na nákupy. Obchody sú umiestnené v malých, starých drevených domoch. Existuje tu široká škála tovaru so špičkovou módou, miestni návrhári predávajú svoj faerský dizajn, sú tu obchody s keramikou, sklom, kníhkupectvá a tiež tu nájdete rôzne suveníry. Všetky obchody sa nachádzajú v tesnej blízkosti, čo uľahčuje prechod z jedného do druhého. Tunajší obyvatelia sú od prírody kreatívni a mnohí sa rozhodli tak svoje nápady a kreativitu vyjadriť prostredníctvom oblečenia s využitím miestnych zdrojov ako je napríklad vlna. Nájdete tu krásne ručne vyrobené svetre.

white and black boat on body of water during daytimeNákupy v hlavnom meste. Foto: unsplash.com

 

Stiahnuť PDF

Tajné tipy

Tjornuvik

Tjornuvik je najsevernejšou dedinou na ostrove Streymoy. Nachádza v hlbokom údolí, kde nie sú okrem nej žiadne iné dediny a cesta do hlavného mesta Tórshavn trvá približne hodinu.Táto ikonická dedinka má krásny výhľad na morské komíny Risin & Kellingin. Pobyt v nej vás naplní pocitom neskutočnej pohody a pokoja, prečo sa aj vlastne stala Tjørnuvík jednou z najnavštevovanejších dedín ostrovov. Ak sa rozhodnete pre túru na jednu z najpopulárnejších turistických atrakcií - útes Mýlingur, vaša cesta začne práve v dedinke Tjornuvik trvá dve hodiny.

landscape photography of mountain
Tjornuvik. Foto: depositphotos.com

Gásadalur

Gásadalur je dedina ležiaca na západnej strane Vágaru, obklopená najvyššou horou Árnafjall týčiacou sa do výšky 722 metrov. Práve táto hora však znepohodlňuje prístup do dediny. Z ostatných obcí ostrova by ste sa sem donedávna dostali jedine ak by ste prekonali náročnú cestou cez hory vysoké viac ako 400 metrov. To má za dôsledok, že v roku 2002 žilo v Gásadalure iba šestnásť ľudí a niekoľko domov je dokonca neobývaných. V roku 2004 tu bol vytesaný tunel, takže do dediny sa dnes dá prejsť pohodlne autom. Obyvatelia pevne dúfajú, že tunel zapríčiní nárast jej populácie. Podľa demografických údajov z roku 2012 to však tak zatiaľ nevyzerá, počet obyvateľov proti roku 2002 sa zvýšil len o dvoch.

landscape photography of black house near mountainGásadalur. Foto: unsplash.com

 

Stiahnuť PDF

Užitočné informácie

Štátne zriadenie: samosprávne územie Dánska s vlastným parlamentom

Rozloha a populácia: 1414 km2
52 000 obyvateľov

Jazyky: dánčina, faerčina

Náboženstvo: evanjelické

Časový posun: -1h

Kedy vycestovať

Ideálne obdobie na spoznávanie je počas letných mesiacov. 

Klimatický diagram

Víza a doklady

Občania Slovenskej republiky sa pri vstupe na Faerské ostrovy za účelom turistiky musia preukázať platným dokladom totožnosti (cestovný pas, alebo občiansky preukaz). Za účelom turistiky sa teda víza nevyžadujú. Maximálna dĺžka pobytu bez nahlásenia pobytu miestnym úradom je 3 mesiace.

Kontakt pre médiá: marketing@satur.sk

Cestovná kancelária SATUR TRAVEL, a.s. je zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel Sa, vložka číslo: 2427/B, IČO: 35 787 201, Miletičova 1, 824 72 Bratislava

Generuje redakčný CMS systém GlobalWeb spoločnosti Global Services Slovakia s.r.o.

© 1998-2022 CK SATUR, Všetky práva vyhradené.

  • Slovenská asociácia cestovných kancelárii a cestovných agentúr
  • International Air Transport Association
  • Ocenenie najdôveryhodnejšia značka pre CK SATUR
  • Ocenenie Superbrands 2020 pre CK SATUR