Bosna a Hercegovina je pohostinná balkánska krajina, ktorá sa nesie v znamení tradícií, rôznych kultúr a tiež netypickou rozmanitosťou. Vyniká horami, malebnosťou miest a dedín a pohostinnosťou domácich obyvateľov, ktorí po náročných rokoch tvoria svoju krajinu do krásy.
Tvorí hranicu medzi východom a západom, kde žijú katolíci, moslimovia a svoje zastúpenie tu má i pravoslávne náboženstvo. Bosna a Hercegovina je štátny útvar zložený z dvoch rovnoprávnych celkov (entít) - Federácie Bosny a Hercegoviny a Republiky Srpskej. Väčšina právomocí patrí práve im. V krajine absentujú niektoré spoločné inštitúcie ako napr. ministerstvo vnútra, resp. školstva alebo poľnohospodárstva. Federácia Bosny a Hercegoviny je na rozdiel od Republiky Srpskej značne decentralizovaná, pozostáva z 10 kantónov (každý s vlastnou vládou) a 74 municipalít. Bosna a Hercegovina hraničí s Chorvátskom, Srbskom a Čiernou Horou. Na severe krajiny sa nachádza Panónska nížina, smerom na juh sú horské oblasti a Jadranské more. Krajina má necelých 20 km pobrežia v oblasti Južnej Dalmácie.
Podnebie sa zo stredomorského postupne mení na horské a kontinentálne. Zimy sú tu prevažne mierne, letá bývajú dlhé a teplé. Horské oblasti sú chladnejšie, je tu kratšie leto a dlhšie zimy. Najteplejšia oblasť je pri mori, okolo mesta Neum.
Územie Bosny a Hercegoviny je z geologického pohľadu pomerne mladé. Dinárske hory nad pobrežím vytvárajú svojimi vápencovými stenami nádherné scenérie. Štíty hôr medzi riekami Drina a Neretva sa dvíhajú až do výšok 2000 m. Vďaka ľadovcom sú tú krasové pohoria divoké a pestré. Smerom na východ sú horské masívy členené hlbokými kaňonmi.
Prírodný park Blidinje tvorí oblasť, ktorá spája vrcholy Cvrsnica a Vran na juhozápadnom okraji Bosny a Hercegoviny. Je charakteristický veľkými kmeňmi endemických borovíc, hustými lesmi a stredovekými stélami z predotomanskej éry. Park má značené trasy a je vhodný na turistické aktivity.
Národný park Una predstavuje krásnu panenskú prírodu uprostred divokých kopcov, ktoré prechádzajú z dinárskeho pohoria na okraji Chorvátska. Rastú tu lužné lesy, vyniká tu rieka Una a Unac, vodopády pri Martine Brode, ale i zaujímavé pamiatky ako zrekonštruovaný kláštor Rmanj.
Dejiny Bosny a Hercegoviny dotvárali Ilýri, Rimania, Slovania, Turci a neskôr rakúsko-uhorská monarchia. Neustále v dejinách sa tu stretávali rôzne kultúry, náboženstvá a ríše. Keď krajina vystúpila z Juhoslovanskej federácie, došlo ku krvavej občianskej vojne a etnickým čistkám. Po mierovej dohode, dostala krajina svoje pôvodné hranice, ale rozdelila sa na moslimsko-chorvátsku Bosnu a Hercegovinu na juhu a Srbskú republiku na severe.
Vojna zanechala veľké škody ako aj rany, avšak krajina sa rozvíja aj do oblasti turizmu, pretože je bohatá na kultúrne a prírodné bohatstvo. Staré mesto Sarajeva pripomína dobu z tureckej nadvlády. Vodopády pri meste Jajce či malebný Starý most v Mostare lákajú turistov z celého sveta.
Mesto Mostar leží cca 80 km od Gradaca, v Bosne a Hercegovine. Dominuje mu Staré mesto – historická časť s Hajrudinovým mostom cez rieku Neretvu, ktorý je zapísaný na zozname kultúrneho dedičstva UNESCO a spája dve odlišné kultúry, kresťanskú a moslimskú. Prvý krát sa mesto v písomných zmienkach objavuje v 15. storočí. Keď ho získali Turci, obyvateľstvo pozostávalo z 19 rodín a 1 starého mládenca. Starý most, nádherné dielo tureckej architektúry, ktorý bol počas občianskej vojny zničený, znovu postavili.
Stojí za to navštíviť i Karadžozbegovu mešitu, ktorá sa radí medzi najkrajšie. Uličke Stara Čaršija na ľavom brehu rieky Neretvy je ďalšia pamiatka na zozname kultúrneho dedičstva UNESCO.
Pri sútoku riek Pliva a Vrbas leží mesto Jajce, ktoré po vojne zničené, vďaka pokračujúcej obnove rastie do krásy. V meste sa nachádza vodopád a to priamo v centre mesta, orientálne turecké stavby ako mešita Esma Sultana z 18. storočia, ktorá je pomenovaná podľa ženy bosnianskeho vezíra, čo ju dala postaviť, či stredoveká pevnosť odkiaľ je krásny výhľad a tiež zbytky chrámu boha Mithra zo 4. storčia n. l.
Trebinje sa nachádza v najjužnejšej časti Republiky srbskej (Bosna a Hercegovina), len 25 km od pobrežia Jadranu. Trebinje ležiace pri kľukatej rieke Trebišnjica, ktorá prechádza aj srdcom historického mesta sa pýši zmesou elegantných osmanských domov postavených prevažne v 18. storočí.
Je to mesto s najväčším počtom národných pamiatok v Bosne a Hercegovine. Nájdeme tu kostoly, katedrály, mešity, kláštory a vínne pivnice. Mesto sa preslávilo aj svojou kuchyňou. Vyrába sa tu veľmi kvalitný med, syrové výrobky či lahodná šunka. Na okraji mesta sa nachádza klenutý most Arslanagic a srbská pravoslávna katedrála. Okolie meste ponúka rôzne aktivity ako paragliding, turistiku, kajaky na rieke Trebišnjica a cykloturistiku.
Mesto Stolac sa nachádza v oblasti známej ako Hercegovina Humina, v južnej časti krajiny, v údolí rieky Bregava. Pre svoje priaznivé prírodné podmienky, podnebiu a geologickému zloženiu bolo mesto osídlené už od staroveku. Počas vojny bolo mesto dosť zničené. V roku 2013 bola obnovená Hodinová veža. Mesto bolo založené v 9. storočí a pod názvom Stoalc sa spomína už od 15. storočia. Nachádza sa tu nekropola s názvom Radimlja stećak z 15 storočia, ktorá pozostáva zo 133 náhrobných kameňov, z ktorých polovica je zdobená geometrickými tvarmi, špirálami, figurálnym zobrazením s mužskými postavami, výjavmi z poľovačiek, rytierskych turnajov. Náhrobné kamene boli vyrobené z vápenca, orezané a následne presunuté do nekropoly na konečnú úpravu.
Malé východnobosnianske mesto Višegrad sa dostalo do povedomia po tom, čo nositeľ Nobelovej ceny Ivo Andric vydal v roku 1961 román Most na Drine. Ikonou mesta je most Mehmed Pasha Sokolovic zo 16. storočia zapísaný aj na zozname UNESCO, ktorý sa klenie nad riekou Drina. Koncom 16. storočia veľkovezír Mezmed Pasha Sokolovic požiadal Mimara Koca Sinana, aby navrhol most. Sinan bol jedným z najlepších osmanských architektov. Vytvoril tak 11-oblúkový most v dĺžke 180 m. Kedysi bol jednou z dôležitých zastávok na ceste do Istanbulu. Most utrpel škody počas prvej a druhej svetovej vojny, avšak neskôr bol zrekonštruovaný so zachovaním pôvodných prvkov.
Višegrad je známy aj pre svoje kúpele, ktoré majú svoj pôvod v 16. storočí. Ich vznik sa spája so stavbou mosta Mehmeda Pasu Sokolovica. Keď Osmani ťažili kameň, objavili termálnu vodu a čoskoro tak vznikli turecké kúpele. Voda má 34℃, má terapeutické účinky a nachádza sa 5 km od mesta. Pri kúpeľoch je hotel, turecké kúpele a kostol sv. Jovana.
Banja Luka je po Sarajeve druhé najväčšie mesto krajiny. Je regionálnym hlavným mestom prevažne srbskej oblasti krajiny. Od občianskej vojny v 90. rokoch prešlo rozsiahlou rekonštrukciou. Dnes sa radí medzi najmodernejšie mestá. Pýši sa mešitou Ferhat-Pasha, pravoslávnou katedrálou, ktorá bola postavená v 20. rokoch minulého storočia. Vnútorné dekorácie obsahujú zlaté detaily a maľby, vonkajšia časť je impozantná pre svoju vežu. V blízkosti centra sa nachádza pevnosť s rímskym sarkofágom, staré kamenné múry a pekný výhľad na rieku Vrbas. Na rieke Vrbas sú vodopády Krupe, a to len kúsok od mesta.
Bosnianska príroda sa pýši krásnymi vodopádmi Kravice, ktoré sa nachádzajú južne od Mostaru. Viac ako 25 m vysoké vodopády sú skvostom rieky Trebizat. Počas horúcich dní sú ideálnym miestom aj na osvieženie.
Mestečko Blagaj sa nachádza neďaleko Mostaru. Podmanivý je pre prameň rieky Buny s prietokom až 40 tisíc litrov za minútu. Vyviera pod 200 metrovým skalným masívom, kde sa nachádza kláštor, ktorý si postavil islamský rád dervišov v 16. storočí. V interiéri sa nachádzajú zaujímavé drevorezby. Okrem kláštora sú tu typické osmanské stavby ak napríklad Velagićov dom z 18. storočia.
V okolí Blagaja sa nachádza pevnosť Hercega Stjepana, ktorý vládol stredovekému kráľovstvu Hum. Pevnosť tu však založili Ilýri a Rimania. Pevnosť je dostupná pešky, asi hodinovým výstupom, odkiaľ sú pekné výhľady na rieku Neretvu.
Sarajevo je hlavné a najväčšie mesto Bosny a Hercegoviny. Vzhľadom na dlhú a bohatú históriu náboženskej a kultúrnej rozmanitosti sa Sarajevo niekedy nazývalo Jeruzalemom Európy alebo Jeruzalemom na Balkáne. Toto veľké európske mesto v sebe ukrýva mešitu, katolícku cirkev, pravoslávnu cirkev a synagógu v rámci toho istého susedstva. Napriek tomu, že sa v meste spájajú tieto všetky náboženstvá, každé z nich si zachovalo svoju osobitnú kultúru a dodržiava svoje tradície.
Sarajevo získalo pomenovanie podľa tureckého slova “saray”, čo značí palác. Je to mesto, kde žijú kresťania a moslimovia. Do dejín sa mesto dostalo počas Osmanskej ríše ako aj v roku 1914 pre atentát na následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda d´Este, čím sa rozpútala prvá svetová vojna. V roku 1984 sa tu odohrali zimné Olympijské hry. Začiatkom 90. rokov minulého storočia mesto obliehala srbská armáda. Mesto dnes tvoria spletité uličky, kde nájdete rôzne reštaurácie, obchody a čulý ruch.
Osud a dejiny Sarajeva boli v dejinách Balkánu veľmi pestré. Rozkvet mesta pripadá do osmanskej éry. Najznámejším staviteľom bol Gazi Husrev-beg. Preto, sa mestu hovorilo, že je pokladom na Balkáne. Keď však v roku 1697 vojská Eugena Savojského mesto vypálili, pôvodnú krásu už nikdy nezískalo. V osmanskom štýle v meste dnes stojí Gazi Husrev-begova impozantná mešita z roku 1531. Počas občianskej vojny Sarajevo utrpelo veľké škody. V čase obliehania a ostreľovania, obyvatelia utekali z mesta cez množstvo tajných podzemných chodieb.
Horúce letá a studené zimy. V hornatých oblastiach je leto krátke, no nevylučuje výskyt vysokých teplôt. Zimy sú v týchto oblastiach dlhé a studené. Prímorská oblasť so stredomorskou klímou je typická horúcimi letami s občas až tropickými horúčavami a miernymi a daždivými zimami. Na poznávanie krajiny je ideálne obdobie jar a jeseň.
Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Sarajeve, Trnovska 6, Sarajevo 710 00
Tel: +387 33716440
E-mail: emb.sarajevo@mzv.sk
Slovenskí občania môžu cestovať a tranzitovať cez územie Bosny a Hercegoviny s platným cestovným pasom alebo občianskym preukazom vo forme identifikačnej karty. Na územie Bosny a Hercegoviny môžu občania SR vstúpiť a zdržiavať sa na ňom bez víz, ak dĺžka ich pobytu nepresiahne 90 dní v rámci akéhokoľvek 180-dňového obdobia.
Colné predpisy pre bežné turistické cesty sú veľmi podobné naším (napr. na jednu dospelú osobu je limit na bezcolný dovoz „tvrdého“ alkoholu 1 liter, limit na bezcolný dovoz cigariet je 1 kartón). Dovozné obmedzenia existujú pre produkty mäsiarskeho charakteru, ktoré nie je možné dovážať do Bosny a Hercegoviny. Stále však trvá nejednotnosť vykonávania zákonných normatívov pre vývoz a dovoz tovarov v jednotlivých častiach krajiny.
V prevádzke je jedno medzinárodné vlakové spojenie, ktoré by prípadne mohli slovenskí občania využiť, a to každodenne vlak Sarajevo – Budapešt - Sarajevo. Cesta je však, najmä zásluhou stavu železnice v Bosne a Hercegovine, dlhá a nepohodlná.
Letecké spojenie so zahraničím zabezpečujú letiská v Sarajeve, v Banja Luke a v Mostare.
Pre záujemcov o tranzit územím Bosny a Hercegoviny smerom k jadranskému pobrežiu odporúčame následné trasy:
Hraničný prechod Slavonski Brod a cesta č. 17-2 cez oblasť mesta Derventa na cestu č. M 17 cez mestá Doboj, Zenica, Sarajevo, Mostar až po hraničný prechod Metkovic, prípadne hraničný prechod Bosanski Šamac a cesta č. M 17 cez mestá Doboj, Zenica, Sarajevo, Mostar až po hraničný prechod Metkovic, alebo cez hraničný prechod Županja cestou č. M 18 cez mestá Orašje, Tuzla, Olovo, Sarajevo na cestu č. M 17 cez mesto Mostar až po hraničný prechod Metkovic.
Rizikovým faktorom je i množstvo mínových polí (celkovo zaberajú cca 4 percentá územia Bosny a Hercegoviny). Z tohoto dôvodu neodporúčame prípadným cestovateľom používanie lesných a poľných ciest a tzv. „skratiek“. Prevažná väčšina území s výskytom mín je riadne označená výstražnými značkami.
Na celom Balkáne je veľkou pochúťkou mleté mäso s ryžou, ktoré sa vkladá do vínnych alebo kapustných listov. “Lonac” je dusené mäso so zeleninou. Lahôdkou je aj sušená šunka “pršut”. Typickým jedlom je aj “musaka” zapečené jahňacie mäso, baklažán a bešamel.
Mesto Konjic vzniklo na obchodnej trase, ktorá spájala Sarajevo so Stredomorím. Prvé zmienky o meste sú zo 14. storočia. Významný je tu Starý most, ktorý prechádza ponad rieku Neretvu a patrí medzi typické osmanské stavby. Zároveň je najstarším v krajine.
Kuchyňa Bosny a Hercegoviny je ovplyvnená tureckou, gréckou a stredoeurópskou. Dominuje v nej zelenina a mäsové pokrmy. Najčastejšie je hovädzie a jahňacie mäso.
Medzi obľúbený pokrm patrí “čevapčiči”, rolky grilovaného hovädzieho mäsa podávané so zeleninovou prílohou alebo v chlebe, “pljeskavica” placka z mletého mäsa, či “mešano”, čo sú rôzne druhy grilovaného mäsa.
Ani v tejto balkánskej kuchyni nechýbajú ryby. Najznámejší je grilovaný pstruh, ktorý sa najčastejšie podáva s chlebom, zeleninou a zemiakovým šalátom.
Obľúbený druh pečiva je “lepinji” pečený chlieb, ktorý sa podáva ako príloha k mäsu. “Uštipci” sú chutné pečené kúsky cesta na panvici, so syrom alebo šunkou. “Tulumbe” sú kúsky cesta pečené na panvici, poliate sirupom, orechmi alebo kokosom. Veľmi chutný je “burek” – koláč, ktorý je plnený mletým mäsom, syrom alebo zemiakmi. Zo sladkých dezertov dominuje “baklava” a “tufahije”, ktorý tvoria varené jablká, orechy a šľahačka.
