Albánsko

Albánsko

Najbližšia a najdostupnejšia exotika

Stiahnuť PDF

Bývalý albánsky premiér sa raz vyjadril, že Albánsko má síce len veľmi krátku tradíciu cestovného ruchu, zato má stáročia dlhú tradíciu pohostinnosti. Nefalšovaná pohostinnosť jednoduchých obyvateľov je typická pre celý Balkán, ale pre Albánsko obzvlášť. V druhej polovici 20. storočia bola krajina tvrdo skúšaná, prešla si obdobím drsnej komunistickej diktatúry, stala sa prvou oficiálne ateistickou krajinou sveta a ocitla sa v absolútnej izolácii. Po páde režimu prišlo divoké obdobie, ekonomický úpadok a masová migrácia do zahraničia. Avšak zhruba za posledných 15 rokov sa situácia začína vylepšovať a krajina sa začala otvárať zahraničným návštevníkom. Stereotypy síce stále hovoria o miestnych mafiánoch, ktorí jazdia na svojich milovaných starých Mercedesoch, také niečo ale môžete pokojne pustiť z hlavy. Krásna príroda, divoké hory, čisté rieky, horské dedinky a historické mestečká, v ktorých sa zastavil čas, skvelá kuchyňa a krásne pláže - práve toto môžete v Albánsku nájsť.

Hory v Albánsku
Krásna príroda, divoké hory, čisté rieky, horské dedinky a historické mestečká nájdete v Albánsku. Zdroj: archív CK Satur
 

Top lokality

Durres

Druhé najväčšie mesto Albánska známe aj pod slovanským názvom Drač. Je to najväčší prístav krajiny ležiaci pri Jadranskom mori. V jeho južnej časti popri dlhej piesočnatej pláži vzniklo množstvo hotelov a penziónov, od skromnejších až po päťhviezdičkové komplexy. Väčšinu návštevníkov tvoria hlavne domáci a Kosovčania, obľubu však letovisko získalo aj u Čechov, Slovákov a Poliakov. Budovy hotelov stoja veľmi husto seba a svedčia o snahe využiť každý jeden meter pobrežia. Nekontrolovateľný rozvoj ubytovacích kapacít spôsobil tiež problémy s dopravou, čo však už akosi k juhu Európy patrí. Historické centrum ponúka zvyšky mohutných hradieb, rímsky amfiteáter a trhovisko, veľkú mešitu a niekoľko kostolov.

Durres v albánskuFoto: CK SATUR

Berat

Legendárne „mesto tisícich okien“ a asi najfotogenickejšie mesto Albánska. Leží vo vnútrozemí juhu krajiny pri meandroch rieky Osum. Návštevu je ideálne začať prehliadkou pevnosti na vysokom kopci nad mestom. V jej uličkách nájdete staré domy, záhrady a pôsobivé múzeum ikon. Na zvláštne rozorvanej hore oproti pevnosti sa ešte dnes dá vidieť obrovský nápis „Enver“ venovaný diktátorovi Enverovi Hodžovi, momentálne je ale upravený na „Never“. Priamo pod pevnosťou sa týči spleť uličiek historickej moslimskej časti Mangalem s bielymi domami osmanského typu, vďaka ktorej mesto získalo svoju prezývku. Na opačnom brehu rieky Osum je zase bývalá kresťanská štvrť Gorica s domami obdobného typu. V meste tiež môžete nájsť etnografické múzeum v ukážkovo zrenovovanom sedliackom dome, niekoľko historických mešít a kostolov (ktoré po období brutálneho ateizmu museli byť zreštaurované). Nad riekou sa týči typický osmanský most, hlavný bulvár zase evokuje časy socialistického realizmu.

Mesto okien beratFoto: depositphotos.com

Gjirokastër

„Kamenné mesto“ Gjirokastër zapísané na zozname UNESCO je historickou dominantou juhu krajiny. Miestnym rodákom bol slávny spisovateľ Ismail Kadare, ktorý ho opísal ako mesto, pri prechádzke ktorým si môžete odložiť klobúk na špičku minaretu. Uličky tu naozaj klesajú a stúpajú ako v San Franciscu, takže často sa ocitáte nad úrovňou striech susedných budov. Materiálom na pokrývanie striech sú tradične šedé bridlicové škridly, vďaka čomu získava mesto jednotný farebný ráz. Akoby tvorilo súčasť samotnej hory, do ktorej úbočia sa šplhá. Vysoko nad údolím sa vypína pevnosť s hodinovou vežou, v ktorej areáli sa už dlhé roky konáva najväčší folklórny festival v krajine. Spletité uličky historického centra ponúkajú množstvo kaviarní či suvenírových obchodov a je možné prezrieť si aj niekoľko tradične zariadených starých domov.

Kamenné mesto v albánskuFoto: depositphotos.com 

Butrint

Vďaka pomernej blízkosti ostrova Korfu je tento rozsiahly archeologický areál spolu s Gjirokastrom najnavštevovanejším miestom krajiny. Starý grécky „Bouthrothon“ bol už od 4.st. pnl dôležitým strediskom tejto oblasti a nezávislým mestom. Na polostrove vybiehajúcom do okolitého jazera vznikla rozsiahla akropola. Neskôr pribudlo trhovisko a veľké divadlo. Mesto prekvitalo aj za rímskych čias, kedy pribudli kúpele, fontány a akvadukt. Za byzantských čias bolo miesto sídlom biskupstva, dodnes sa zachovali zvyšky baziliky a krásne mozaiky. V múzeu sa nachádzajú viaceré významné antické torzá a busty. Areál je pomerne rozsiahly a na jeho prehliadku si treba vyhradiť pár hodín. Výhodou je, že celý vykopávkový komplex sa nachádza v hustom lesíku, ktorý aj v letných mesiacoch návštevníkom poskytuje príjemný tieň. 

Butrint v albánskuFoto: depositphotos.com

Národný park Theth a údolie Valbona

Úplný sever krajiny je pre mnohých cestovateľov tou pravou „esenciou“ Albánska. Miestne obyvateľstvo je katolícke a stále uňho prežívajú mnohé temné povery a tradície, vrátane krvnej pomsty. Ospalé mestečká a dedinky sú vďaka chabej infraštruktúre pomerne odrezané od civilizácie a obyvatelia sú v mnohom odkázaní sami na seba. Práve v tejto časti krajiny sa nachádzajú tie najdivokejšie horské scenérie a panenská príroda. Rastie tu veľké množstvo endemických rastlín a oblasť je domovom množstva divých zvierat. Horolezci ocenia niekoľko dvojtisícoviek, ktoré sa nachádzajú na okolí a predstavujú pre nich slušnú výzvu.

Saranda

Kým Durrës leží pri Jadranskom mori s pieskovými plážami, druhé najvýznamnejšie letovisko krajiny – Saranda – leží na úplnom juhu, pri Iónskom mori s kamienkovými plážami. Voda je čistejšia než na severe a na mnohých miestach nadobúda krásnu tyrkysovú farbu. To platí hlavne pre pláž Ksamil, najznámejšiu pláž Albánska. Medzi Sarandou a neďalekým gréckym ostrovom Korfu v letnej sezóne pravidelne premávajú rýchlolode aj bežné plavidlá, preto je Saranda pomerne známa aj u zahraničných turistov. V mestskom centre sa nachádza antický vykopávkový areál so stopami po niekdajšej židovskej synagóge. Vo večerných hodinách ožíva príjemná pobrežná promenáda, v centre je množstvo barov a kaviarní. Hotely sú rovnako ako v prípade Durrësu postavané veľmi nahusto a v mnohých prípadoch si doslova sami sebe prekážajú, to ale neodmysliteľne patrí ku koloritu krajiny. Nad mestom sa týči pevnosť Lëkurës so skvelým výhľadom, kde sa v lete počas sezóny konávajú folklórne vystúpenia. Na okolí stále môžete naraziť na všadeprítomné betónové bunkre, ktoré sa zrejme už nikdy nepodarí úplne odstrániť.

Saranda v albánskuFoto: wikimedia.org

Kruja

Ak je Tirana hlavným mestom krajiny a ekonomickým centrom, tak historickým srdcom Albánska je jednoznačne Kruja. Nachádza sa pol hodiny jazdy od Tirany na úbočí hory Sari Salltik v nadmorskej výške 600 m. Predstavuje tak akési „okno na Jadran“ a v prípade dobrej viditeľnosti sa dá dovidieť až do Talianska. Srdcom Kruje je historická pevnosť z 15. storočia, v areáli ktorej sa dnes nachádzajú strážna veža, množstvo historických domov, etnografické aj historické Skanderbegovo múzeum. Bojovník proti Turkom Skanderbeg je najväčším národným hrdinom a legendou albánskej histórie. Pevnosť Kruja za jeho vlády odolávala až dvom tureckým obliehaniam, zakaždým úspešne. Svojimi hrdinskými činmi počas vyše dvadsiatich rokov odporu tak značne spomalil postup Turkov do Európy. Centrom mesta je starý bazár, ktorý rozsahom svojej ponuky pre turistov nemá v Albánsku obdobu. Jedná sa o jednu dlhú kameňmi dláždenú uličku obklopenú z oboch strán množstvom drevených obchodíkov s ponukou všetkého možného aj nemožného z oblasti albánskych suvenírov.

Kruja v abánskuFoto: depositphotos.com

Hlavné mesto

Tirane žije približne 570 000 obyvateľov a má nepochybné južanské čaro. Centrum bolo v 30. rokoch navrhnuté talianskymi architektami, vyznačuje sa pravidelnou sieťou bulvárov a historických budov. Ako počet obyvateľstva narastal, vyrastali ako huby to daždi viacposchodové panelové domy v štýle socialistického realizmu až brutalizmu. Preto sa istý prominentný návštevník vyjadril, že Tirana je ako kríženec Neapola s Novosibirskom. Šedé depresívne fasády obytných blokov našťastie v posledných rokoch ožili do sviežich, priam fosforeskujúcich farieb. Nie nadarmo sa preto Tirane hovorí „najfarebnejšie hlavné mesto Európy“. Srdcom mesta je hlavné Skanderbegovo námestie s budovou opery, krásnou osmanskou Ethem Bejovou mešitou z konca 18. storočia a brutalistickou budovou Národného historického múzea. Nech vás neodradí jeho fasáda, jednoznačne stojí za návštevu. Pri vstupe do niekdajšej prominentnej štvrti Blloku pre komunistické špičky natrafíte na klasický bunker ako pripomienku neslávnej minulosti. Neďaleko odtiaľ sa vypína pyramídová štruktúra, ktorá je pamätníkom na komunistického vodcu Envera Hoxhu. Všadeprítomné kaviarničky svedčia o vysoko rozvinutej kultúre „kávičkovania“. Nikto sa nikam neponáhľa a miestni dokážu viesť siahodlhé veselé rozhovory pri šálke tohto životabudiča. Nočný život je priam legendárny a mesto vďaka študentom miestnych univerzít pôsobí mladým a sviežim dojmom.  

Námestie v Tirane
Námestie Matky Terezy je druhé najväčšie námestie v albánskej Tirane. Zdroj: archív CK Satur
Stiahnuť PDF

Treba zažiť

Bunkre v albánsku

HistóriaIné atrakcie

Bunkre

Milovníci vojenskej histórie a dobrodružstva priam cielene hľadajú po celej krajine roztrúsené desaťtisíce betónových bunkrov (o presných počtoch kolujú len legendy, hovorilo sa aj o milióne týchto štruktúr). Existuje viacero typov a veľkostí, stavali sa hlavne na pobrežnej línii a v okolí dôležitých ciest. Sú prakticky nezničiteľné, miestni obyvatelia už súboj s nimi vzdali a používajú ich ako skladiská, v niektorých prípadoch boli prerobené dokonca na reštaurácie.

Dajti v albánsku

Príroda

Dajti

Obľúbený cieľ víkendových výletov pre obyvateľov Tirany, hlavne v horúcom letnom období. Hora s nadmorskou výškou 1613 metrov sa vypína priamo nad mestom a poskytuje tak skvelý výhľad. Do určitej výšky môže návštevníkov vyviezť moderná sedačková lanovka, záverečnú časť výstupu cez borovicový les musí ale každý zvládnuť sám. 

Múzeum v albánsku

História

Bunk´art 1 a Bunk´art 2

Vchod do tohto unikátneho múzea je v bunkri neďaleko hlavného námestia Tirany. Jedná sa o autentický podzemný protiatómový kryt z čias komunizmu doplnený expozíciou vojenských a dobových artefaktov, propagandistických plagátov či iných upomienkových predmetov. Podzemné chodby sú údajne poprepájané priamo s vládnymi budovami a domami v štvrti Blloku a v prípade vojnového konfliktu mali slúžiť špičke krajiny ako útočisko. Prehliadka spôsobuje zimomriavky a zanecháva silný dojem.

Korce v albánsku

Korçë

Údajne najčistejšie mesto Albánska, v ktorom by takisto mali žiť tie najkrajšie ženy v krajine. Historické stredisko albánskej vzdelanosti, kde vzniklo aj prvé gymnázium vyučujúce v albánskom jazyku. Dnes sa v objekte nachádza múzeum vzdelávania. Unikátne je tiež múzeum ikon, ktoré sa podarilo zachrániť v časoch komunizmu. Najväčšou dominantou mesta je veľká ortodoxná katedrála Zmŕtvychvstania Krista z 90. rokov 20. storočia.

Modré oko v albánsku

Príroda

Modré oko

Vyvieračka Modré oko (po albánsky Syri i Kaltër) je výnimočný podzemný prameň, ktorý leží v lesnom háji medzi Sarandou a Gjirokastrom. Celková hĺbka je neznáma, ale je to minimálne 50 m. Jazierko má okrúhly tvar, v strede je sýto modré, smerom k okrajom zelenkavo modravé. Preto pripomína zreničku a dúhovku ľudského oka. Priezračná voda má teplotu 10°C, výdatnosť prameňa sa rokmi mení, najviac to bolo 8,8 m³ za sekundu. V celom okolí rastie hustý dubový les. 

Apollonia v albánsku

História

Apollonia

Po Butrinte druhý najdôležitejší vykopávkový komplex Albánska leží neďaleko mesta Fier. Obvykle sa dá navštíviť počas kombinovaného výletu s mestom Vlora. Tieto tzv. „Pompeje Albánska“ začali archeológovia odkrývať už počas 1. sv. vojny a dnes si tu môžete pozrieť obvodové hradby, priečelie Rady starších, agoru, divadlo, zvyšky víťazného oblúka, knižnice a Dianinho chrámu. Mnohé z nájdených artefaktov boli síce prevezené do múzea v Tirane, ale miestne múzeum vystavuje niektoré reliéfy aj sochy.

Jazerom koman v albánsku

Príroda

Jazero Komani

Plavba loďou po tomto jazere sa bez preháňania považuje za jednu z najkrajších vodných trás na svete, porovnateľnú s nórskymi fjordami. Jazero je v skutočnosti vodnou nádržou, ktorá na rieke Drina vznikla ako súčasť systému vodných elektrární v 70. rokoch 20. storočia. Je úzke, s mnohými zátokami, strmými útesmi a vodopádmi. Jeho brehy stále lemujú izolované dedinky, ktorých obyvatelia ako jediné spojenie s okolitým svetom používajú člny. Voda má krásnu nefritovú farbu a láka množstvo vodného vtáctva.

Stiahnuť PDF

Pláže

Ksamil Beach

17 km južne od Sarandy sa rozprestiera táto idylická piesočnatá pláž. More je tu čisté a priezračné, za poplatok sú k dispozícii ležadlá a slnečníky. Na dohľad od pobrežia sa nachádza štvorica malých zalesnených ostrovčekov, ku ktorým sa dá bez problémov doplávať. Práve vďaka nim nesie jeden miestny plážový bar s reštauráciou meno „Bora Bora“, keďže okolie tento ostrovný raj naozaj na pohľad evokuje. Celkový dojem bohužiaľ mierne kazí intenzívna okolitá výstavba. Albánske úrady ale začali nekompromisne konať a mnoho čiernych stavieb nechali bez milosti zbúrať.

Pláž KsamilKrásna piesočnatá pláž s čistým priezračným morom. Zdroj: archív CK Satur

Beach of Durrës - Golem

Pri pohľade na fotografie spred dvadsiatich rokov je takmer nemožné uveriť, aká rapídny rozvoj zaznamenala oblasť Golem južne od centra Durrësu. Niekdajší borovicový háj sa stratil, betónové bunkre boli vytrhané tankami z piesku a tesne vedľa seba vyrástli nespočetné hotelové komplexy. Ich hostia majú k dispozícii ležadlá a slnečníky zdarma, počas víkendov prichádzajú aj hostia z Tirany či z Kosova, ktorí si za slnečníky a ležadlá priplácajú. Na pláži panuje čulý ruch, ktorý trvá aj vo večerných hodinách. Vtedy ožívajú tzv. „pisty“, čo sú akési móla vybiehajúce do mora, na ktorých sa nachádzajú bary a reštaurácie. Od pokojnej dovolenky má teda Durrës a jeho pláže ďaleko, ale kto hľadá čulý ruch, teplú vodu s pozvoľným vstupom do mora, ten je na správnom mieste.

Pláž Golem Long Beach DurrësDurrës je ideálny pre každého, kto má rád čulý ruch až do nočných hodín. Zdroj: archív CK Satur

Dhërmi

„Albánska riviéra“ by iste figurovala veľmi vysoko v rebríčku najnavštevovanejších a najlepšie hodnotených pláží Európy, ak by v blízkosti Sarandy bolo uvedené do prevádzky medzinárodné letisko. Takto si čisté tyrkysové vody Iónskeho mora zatiaľ užíva len hŕstka domácich turistov, ktorí sa sem dostanú autom cez spektakulárny horský priesmyk Llogara, prípadne zahraniční turisti, ktorí sa sem doplavia loďou z Korfu. Dhërmi leží 40 km severne od Sarandy a práve táto pláž je mnohými znalcami považovaná za jednu z najlepších v Albánsku. 

Albánska riviéraPláž Dhërmi je považovaná za jednu z najlepších v Albánsku. Zdroj: archív CK Satur

Shëngjin

Iónske more na juhu krajiny je typicky „iónsky“ sýto modré a priezračné, severnú časť krajiny obmýva pre zmenu Jadranské more, ktorého kvalitu našinci veľmi dobre poznajú z Chorvátska a Čiernej Hory. Pri ňom leží aj Shëngjin v zálive rieky Driny neďaleko významného historického mesta Lezhë. Piesočnatá pláž sa nachádza neďaleko prístavu, čo jej však nič neuberá na kvalite. Ležadlá a slnečníky sú k dispozícii za poplatok, nechýba ani ostatná nevyhnutná infraštruktúra.

Stiahnuť PDF

Pre deti

4x4 jeep safari do parku Theth

Celodenný adrenalínový výlet cestou-necestou do národného parku Theth sa začína či už v Tirane alebo v Shkodri. Džípy sa po horských cestách vyšplhajú až do nadmorskej výšky 1500 m, no a počas tejto cesty sa dá vidieť krásny vodopád, ikonický kostol v dedinke Theth, či vysoká veža, tzv. „kulla“, do ktorej sa zvykli zabarikádovať zo strachu pred krvnou pomstou muži obvinení z vraždy člena nepriateľského klanu.

Stiahnuť PDF

Gastronómia

Albánska kuchyňa nesie všetky typické znaky balkánskej kuchyne s dostatkom čerstvej zeleniny, ovocia (vypestovaného čisto organicky, bez chemického hnojenia), olivového oleja, jogurtu, syra, nového korenia a rýb. Veľkú tradíciu v horách má zbieranie liečivých byliniek a následná príprava rôznych čajov. V súvislosti s albánskou pohostinnosťou sú porcie jedla veľmi štedré a domáci len neradi počujú „nie“ (podobne ako na Kaukaze). Napriek neveľkej rozlohe aj v stravovaní sú regionálne rozdiely. Na pobreží hrajú dôležitú úlohu ryby, inak je tomu ale v horách a vnútrozemí. Spomedzi mäsa dominuje baranie a jahňacie, o niečo menej teľacie a hovädzie mäso. Bravčové mäso tu nemá tradíciu, no napriek moslimskému vyznaniu mnohých obyvateľov nie je úplne zakázané.

Tavë kosi – dá sa považovať za národné albánske jedlo. Jedná sa o jogurt premiešaný s vajciami, ktorým sa zalejú kúsky nasekaného baranieho alebo teľacieho mäsa a táto zmes sa zapečie v rúre.

Qofta – mäsové krokety z nasekaného baranieho mäsa spojeného s vajcom. Môže byť vo forme placiek alebo šúľkov. Často sa podáva so šalátom, pečenými zemiakmi a paradajkovou omáčkou.

Shish qebap – kúsky baranieho, bravčového alebo hovädzieho mäsa, marinovaného a potom grilovaného na špajdli poprekladané plátkami cibule.

Byrek – známy aj z Turecka, jedná sa o plnené pečivo z lístkového cesta. Najčastejšou plnkou býva syr, špenát alebo mäso. Tvarovo sa môže jednať o trojuholník, štvorec alebo placku. Často sa podáva ako predjedlo, je však natoľko sýty, že môže pokojne byť aj hlavným jedlom.

Koran – lahodná ryba vyskytujúca sa v Ochridskom jazere, ktorá dokonca údajne tak chutí britskej kráľovnej Alžbete II, že si sem pre ňu necháva posielať súkromné lietadlo.

Xupa – dezert, druh sladkého pudingu posypaného vlašskými orechmi

Çaj mali (horský čaj) – mimoriadne lahodný čaj z horských bylín hojníka sýrskeho (sideritis syriaca) je doslova všeliek. Pomáha na srdce, dýchacie problémy a aj pri hojení rán.

Alkohol – najrozšírenejším tvrdým alkoholom je raki, čo je miestne označenie pre rakiju. Albánci obľubujú aj víno, hlavne červené, za zmienku stojí značka Çobo z okolia Beratu. Pivo nemá dlhú tradíciu, ale dnes sa varí v Tirane aj v Korçi, chuťovo azda najlepšie pivo v Albánsku je značka Peja z Kosova.

Mesto Berat v pozadí a červené víno

Albánci obľubujú aj víno, hlavne červené, za zmienku stojí značka Çobo z okolia Beratu. Zdroj: archív CK Satur

Stiahnuť PDF

Zábava

Hudba a tanec

Ľudová hudba zohráva v živote Albáncov veľkú úlohu a tvorí značnú časť ich národnej hrdosti a povedomia. Folklórne súbory sa tu netvoria a neudržiavajú akosi umelo, ale vznikajú úplne spontánne z prirodzeného nadšenia. Niet sa čo diviť, že mnohé veľké mená súčasnej svetovej populárnej hudby (Rita Ora, Bebe Rexha či Dua Lipa) majú práve albánske korene. Mužský viachlasný spev z juhu krajiny bol zaradený na zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Preto ak budete mať počas návštevy krajiny možnosť navštíviť akýkoľvek folklórny večer (organizujú sa veľmi často a prakticky v každom meste), určite neváhajte. Hudobné vystúpenia sprevádzajú aj skupinové tance, ktoré sú mnohokrát krokovo veľmi zložité (hlavne tanec Katjushka).

Stiahnuť PDF

Užitočné informácie

Štátne zriadenie: Albánska republika je parlamentná demokracia.

Rozloha a populácia: Albánsko zaberá plochu 28 748 km² a žije tam približne 2,8 milióna obyvateľov.

Jazyky: Úradným jazykom je albánčina, so staršou generáciou sa bohužiaľ nedokážete dohovoriť nijako inak. Mladí ľudia často hovoria po anglicky, mnohí aj po taliansky či po nemecky.

Náboženstvo: Albánsko bolo dlho ateistickou krajinou, čo vidieť aj dnes. Oficiálne je to sekulárny štát, 57% obyvateľstva sa hlási k islamu, na severe krajiny dominuje rímsko-katolícka cirkev (10% obyvateľstva), na juhu ortodoxná cirkev (7% obyvateľstva).

Vakcinácia: Nie je potrebná.

Elektrický prúd: Napätie v elektrickej sieti je 220 V. Adaptér nie je potrebný. 

Mena: albánsky lek

Kurz: 1€ = 122.281ALL

Časový posun: 0h

Kedy vycestovať

Drvivá väčšina turistov navštevuje Albánsko počas letných mesiacov júl a august predovšetkým za účelom dovolenky pri mori. Teploty sú znesiteľné, podobne ako v iných prímorských destináciách Stredomoria. Leto je takisto najvhodnejšie pre návštevníkov, ktorí prichádzajú na hory za účelom trekingu a vysokohorskej turistiky. V jesenných a jarných mesiacoch sú bežným zjavom zrážky, zima môže byť nepríjemne sychravá a daždivá, výnimkou nebýva ani sneh.  

Klimatický diagram

Letisko a dĺžka letu

Jediným medzinárodným letiskom v krajine je Letisko Matky Terezy (TIA) v katastri obce Rinas neďaleko Tirany. Let z Bratislavy trvá približne jeden a pol hodiny. Do Albánska sa zo Slovenska dá samozrejme dostať aj autom, najčastejšia trasa vedie cez Maďarsko, Srbsko a Kosovo. Navzdory zaužívanej predstave o byrokratických problémoch na srbsko-kosovskej je jediným problémom tejto trasy jej dĺžka.

Zastupiteľský úrad

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Tirane
Rruga „Skenderbej“ Nr. 8, Tirana

Tel.: +355 4227 4917
Mobil: +355 6890 82308 (pohotovostná služba)
Email: emb.tirana@mzv.sk

 

Víza a doklady

Pre vstup do Albánska stačí turistom zo SR platný občiansky preukaz. Ten musí platiť aspoň 3 mesiace po návrate. Deti však musia mať svoj vlastný cestovný pas. Pri dĺžke pobytu nepresahujúcej 90 dní nie sú víza pre návštevu tejto krajiny potrebné.

Colné predpisy

Pre dovoz tovaru do krajiny platia prakticky rovnaké bezcolné limity ako pre zvyšok Európy. Osoba nad 18 rokov veku môže bezcolne privážať 200 ks cigariet, 1 l tvrdého alkoholu alebo 2 l vína a rozumné množstvo parfumov.

Doprava

Autobusová doprava

Stav a vek vozového parku v Albánsku môže u zahraničného návštevníka vyvolať úsmev, prípadne mu spôsobiť pozdvihnutie obočia. Autobusy, ktoré boli v Nemecku a vo Francúzsku vyradené v 80. rokoch, tu s novou vervou brázdia cesty. Takisto autobusy MHD sú prevzaté či už darom, alebo kúpou od krajín západnej Európy. Lístok v MHD v Durrëse sa kupuje nie od vodiča, ale od sprievodcu. Následne si ho treba uschovať, pretože pomerne často nastupujú revízori, ktorí kontrolujú správnosť cestovných lístkov. Medzimestská doprava sa realizuje buď veľkými autobusmi, ktoré majú pevný jazdný poriadok, ale omnoho častejšie tzv. „furgonmi“, čiže minibusmi s flexibilným jazdným poriadkom. Na autobusových staniciach stoja tzv. „vyvolávači“, ktorí vykrikujú názov mesta, kam dotyčné vozidlo pôjde (resp. trasa je uvedená na prednom skle), no a furgon vyráža až vtedy, keď je zaplnený do posledného miesta.

Taxi a autopožičovne

V Tirane, Durrëse aj iných veľkých mestách premáva veľké množstvo žltých a zreteľne označených taxíkov. Veľmi často túto funkciu plnia staré spoľahlivé Mercedesy. Pri ceste v rámci mesta vodič spúšťa taxameter, čiže zjednávanie o cene nie je možné. Ceny sú aj tak v porovnaní so Slovenskom veľmi nízke. V prípade, že sa taxíkom vyberiete na dlhšiu trasu, dá sa na cene vopred dohodnúť. V Albánsku sú zastúpené viaceré medzinárodné siete požičovní áut. Záujemca o požičanie musí mať vek minimálne 21 rokov a vlastniť medzinárodný vodičský preukaz. Požičať auto sa dá na viacerých miestach v Tirane, alebo priamo na letisku. V takom prípade sa odporúča rezervovať si auto už vopred. Takisto je možné rezervovať si auto aj s vodičom. Hlavné ťahy v krajine sú v pomerne dobrom stave, akonáhle sa však ocitáte na vedľajšej ceste, povrch sa zreteľne zhorší. Práve z toho dôvodu domáci preferujú autá s kvalitným pružením, hlavne staré Mercedesy. Štýl jazdy mnohých domácich je agresívny a nepredvídateľný, ak ste však zvládli šoférovanie napríklad v Taliansku, zvládnete aj Albánsko.

Ostatné druhy dopravy

Železničná doprava predstavuje pre zahraničného návštevníka naozaj zaujímavý spôsob dopravy v Albánsku. Pozoruhodné je, že vlaky naozaj odchádzajú načas, k meškaniu dochádza len vo výnimočných prípadoch. Žiadna z výhradne jednokoľajových tratí nie je elektrifikovaná, vozne ťahajú staré dieselové lokomotívy československej výroby a rýchlosť zrejme nikdy nepresiahne 30 km/h. To ale má aj svoje plusy, keďže môžete detailne sledovať okolitú krajinu. Vozne majú všeobecne vek viac než 40 rokov a absentuje v nich klimatizácia.  

Shopping a suveníry

Nakupovanie

Pre nákupy v Albánsku sa odporúča mať poruke hotovosť, zmenárne sú v mestách k dispozícii na všetkých frekventovaných miestach. Keďže v minulosti došlo k menovej reforme, mnohí domáci ešte stále zo zvyku uvádzajú ceny s jednou nulou navyše (napríklad ak niečo stojí 100 lekov, omylom stále vravia 1000). V bankovkách a minciach sa dá pomerne ľahko zorientovať, takisto zo strany obchodníkov obvykle nebýva problém s výdavkom. Albánsko nepochybne je pre zahraničného návštevníka stále lacnou krajinou, hoci z roka na rok dochádzalo k badateľnému zvyšovaniu cien. Stále však platí, že spomedzi dovolenkových destinácií je Albánsko medzi tými najlacnejšími.

Suveníry

Azda najlepším miestom na nákup tradičných suvenírov je turistický bazár v Kruji. S obdobnou rozsiahlou ponukou sa stretnete aj v Gjirokastri alebo v centrách letovísk, či už vo Vlore alebo v Durrëse.

Alkohol – veľký liehovar „Skenderbeu“ v Durrëse usporadúva exkurzie priamo vo svojej výrobe a možnosť následného nákupu liehovín priamo v podnikovom obchode za výrobné ceny. Najznámejší je koňak Skenderbeu, poprípade aj brandy tej istej značky. Známy je tiež koňak Bato. Chuťovo sa jedná o špičkové výrobky, cena predstavuje zlomok bežných cien alkoholu na Slovensku.

Recesistické predmety z čias komunizmu – popolníky v tvare vojenského bunkra, šálky s portrétom diktátora Envera Hodžu, vojenské uniformy, opasky a podobné upomienkové predmety si takisto dokážu nájsť svojich záujemcov.

Výrobky z dreva – rezbárstvo malo v krajine vždy veľkú tradíciu, čoho dokladom je aj sortiment výrobkov, hlavne z olivového dreva. Jedná sa často o kuchynské podložky, košíky, kuchynské riady či dekorácie. Hudobníkov možno zaujme drevený brnkací nástroj „qiftele“.

Káva a olivový olej – Albánsko kedysi patrilo do prvej desiatky krajín s najväčším objemom pestovania olív. Tie časy sú už preč, ale miestny olej je stále mimoriadne kvalitný a obľúbený. Takisto kvalitná je albánska káva, ktorá je tam jednoznačne najpopulárnejším nápojom.

Textílie – textilná výroba bola za čias komunizmu pýchou krajiny. Kúpiť si môžete rôzne tradičné kroje, z recesie napríklad aj špicatú vlnenú albánsku čiapku, ktorá sa volá „qeleshe“ (vyslovuje sa „čeleš“).

Ceny

Jedlo v lacnejšej reštaurácii    600 Lek
Jedlo pre dvoch v stredne drahej reštaurácii   2800 Lek
Mlieko (1 l) 128 Lek
Chlieb 68 Lek
Fľaša vína   700 Lek
Balená voda  56 Lek
Kapučíno 139 Lek

 

Sviatky

1.január Nový rok
1.máj Sviatok práce
28.november Deň nezávislosti

Okrem týchto pevne stanovených dátumov krajina slávi aj náboženské sviatky, tie sú však pohyblivé. Intenzita ich osláv a s tým spojené zatváranie obchodov a úradov má súvis s tým, v ktorej oblasti dominuje obyvateľstvo toho-ktorého vyznania. Katolícke štátne sviatky sú Veľká noc (pohyblivá) a Vianoce (25. december). Ortodoxné sviatky sú Veľká noc (pohyblivá) a Vianoce (6. január). Moslimovia slávia koniec Ramadánu (Bajram i Vogël) a sviatok obetovania (Bajram i madh). Okrem toho sa oslavuje aj Deň blahorečenia Matky Terezy (19. október) a deň konca 2.sv. vojny v Albánsku (29. november).

Kontakt pre médiá: marketing@satur.sk

Cestovná kancelária SATUR TRAVEL, a.s. je zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel Sa, vložka číslo: 2427/B, IČO: 35 787 201, Miletičova 1, 824 72 Bratislava

Generuje redakčný CMS systém GlobalWeb spoločnosti Global Services Slovakia s.r.o.

© 1998-2021 CK SATUR, Všetky práva vyhradené.

  • Slovenská asociácia cestovných kancelárii a cestovných agentúr
  • International Air Transport Association
  • Ocenenie najdôveryhodnejšia značka pre CK SATUR
  • Ocenenie Superbrands 2020 pre CK SATUR