Hotel & Spa Resort Kaskády

História vzniku dreveného kostola siaha do obdobia silného katolicizmu. Stavba kostola začala 23. októbra 1725 a na jeseň 1726 bola ukončená. Kostol má pôdorys kríža, je 8 m vysoký, 26 m dlhý, 11 m široký a má 30 okien. Stĺpy sú v záhlaví zdobené vyrezávaným jónskym ornamentom, sú dubové, ostatné časti sú väčšinou smrekové. Na dolnej časti chórov je zavesený vyrezávaný ornament v podobe lipového listu - symbol slovanského povedomia. Kostol má 1100 miest na sedenie a z každého je vidieť na oltár. Má výbornú akustiku, čo ho predurčuje na organizovanie koncertov vážnej hudby.

Banská Bystrica je šiestym najväčším mestom Slovenska a kultúrnym i hospodárskym centrom stredného Slovenska. Vzhľadom na jej centrálnu polohu je sídlom aj niektorých celoslovenských inštitúcií. V meste sídli Univerzita Matej Bela a Akadémia umení. Prekrásne okolie, do ktorého je mesto zasadené, ponúka mnoho možností aktívneho trávenia voľného času.

Len pár km od Zvolena sa nachádza pri obci Vígľaš zámok, ktorý bol postavený v 14. storočí. V minulosti mal veľmi dôležité postavenie pri rieke Slatina. Strážil banské mestá pred tureckými nájazdami v období 16. storočia. Turci hrad poškodili avšak sa im ho nikdy nepodarilo získať. V 18. storočí sa dočkal prestavby, aby sa zámockí páni cítili pohodlnejšie. Neskoršie úpravy viedli ešte k romantickému štýlu, aký bol pre 18. storočie typický, čím sa podčiarkla jeho elegancia. Jeho skaza nastala v čase 2. sv. vojny, kedy bol veľmi poškodený, vyhorel a začal celkom pustnúť. V roku 2007 začala našťastie jeho obnova, ktorá trvala 6 rokov. Celý hradný objekt tak získal novú podobu vrátane opevnenia a bášt. V súčasnosti zámocká stavba je 4* hotelom, ktorý nesie názov Grand Vígľaš. Prehliadka zámku sa nesie v duchu jeho bohatej histórie. Môžete si tu vychutnať jedlo v zámockej reštaurácii Anjou Court, či kávu v kaviarni Ľudovíta I. A okrem kráľovskej starostlivosti a sprievodu je tu tiež wellness kráľovnej Barbary.

Kremnica je mestom, kde sa už od 10. storočia ťažilo zlato a striebro. V roku 1328 bola vyhlásená za slobodné kráľovské banské mesto a od 14. storočia je prezývaná aj Zlatá Kremnica. V meste sídli Mincovňa Kremnica, ktorá je najstaršou dodnes existujúcou mincovňa na svete. Mestský hrad v Kremnici je národná kultúrna pamiatka. V Kremnici sa uskutočňujú viaceré umelecké a športové podujatia slovenského a medzinárodného významu.

Pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry tvorí jedinečný súbor baníckych domov postavených z dreva a kameňa. Špania Dolina bola v minulosti v Európe známa najmä ťažbou medenej rudy. Popri murovaných objektoch, súvisiacich s činnosťou banskej správy tvoria podstatnú časť zástavby prízemné a poschodové banícke ľudové domy. Väčšina zo zachovalých ľudových domov je z 19. storočia.

V južnej časti Veľkej Fatry je ukrytý harmanecký skvost, Harmanecká jaskyňa. Nachádza sa pri Banskej Bystrici. Niekedy sa jej zvykne hovoriť aj Biela jaskyňa pre bohatý výskyt čistého vápenca. Cesta ku nej vedie cez strmší lesný chodník. Pomerne vysoko, vo výške viac ako 800 m n. m. sa nachádza jaskynný vstupný priestor Izbica. Ten poznali miestni obyvatelia už dávno v minulosti. V priebehu 20. storočia prenikali jaskyniari hlbšie do jej útrob. Objavili Dóm pagod, Bludný dóm či Severný labyrint. Veľmi honosne pôsobia pagodovité stalagmity, sintrové vodopády a jazierka. Nachádzajú sa tu chodby rôznych tvarov. Jaskyňa je domovom viacerých druhov netopierov, ktoré tak dotvárajú pravú jaskynnú atmosféru.

Banskoštiavnická kalvária patrí medzi najkrajšie barokové kalvárie Európy. Stojí na kopci Scharffenberg a vidieť ju zo všetkých strán. V roku 2007 bola zaradená na Zoznam stovky najohrozenejších pamiatok sveta. V roku 2008 sa z iniciatívy dobrovoľníkov začala jej generálna rekonštrukcia a po jej ukončení je jedným z najnavštevovanejších miest v regióne. Samotná kalvária má 17 zastavení a tri kostoly (Dolný kostol, Sväté schody a Horný kostol). Drevené reliéfy v kaplnkách predstavujú kľúčové okamihy Ježišovho života až po jeho umučenie a zmŕtvychvstanie. Výstup k Hornému kostolu je príjemnou prechádzkou a ponúka jedinečné výhľady na samotné mesto a okolie

Štôlňa Bartolomej sa nachádza 2 km od Banskej Štiavnice smerom na Štiavnické Bane a je súčasťou Slovenského banského múzea, ktoré vzniklo v roku 1964. Najväčším lákadlom je fáranie v baníckom plášti, s prilbou a s lampášom. Prehliadka trvá asi 90 až 100 minút.

Krupinská rozhľadňa Vartovka bola primárne postavená na to, aby slúžila na stráženie okolia proti tureckým výbojom a chránila obyvateľov a aj banské mestá pred vyplienením. Aj neskôr poslúžila na ochranu, čím sa osvedčila jej dobrá poloha a umiestnenie. Postavená bola v 16. storočí. Týči sa do výšky 13 metrov. Strážna veža je dnes prístupná a ponúka krásne výhľady na Krupinskú planinu a Štiavnické vrchy. Obyvatelia Krupiny ju považujú za svoju ikonu. Stojí nad mestom 380 m n.m. na vrchu Strážvar a je obľúbeným cieľom mnohých výletníkov. Na našom území je už len málo takýchto zachovaných historických strážnych veží. Je zaradená aj na zozname našich národných kultúrnych pamiatok. Ak ju navštívite pri západe slnka, naskytne sa vám na celé okolie nádherný pohľad.

Pôvodne kláštor postavený v 12. storočí na počesť prvého uhorského kráľa Štefana pri Krupine je opradený svojimi tajomstvami o krásnej mladej dievčine, ktorá podľa legendy bola unesená mníchmi, ktorých vyhodil jej bohatý otec. A vraj dodnes je na tomto mieste počuť jej smutný nárek. Celá stavba, dnes už zrekonštruovaná v krásnom prostredí pôsobí romanticky. Kostol v románskom slohu, ktorý tu stál po mnohých útokoch vyhorel. V 16. storočí sa kláštor začal prestavovať na protitureckú pevnosť. Vnikla tu pozorovateľňa, nové vonkajšie opevnenie so štyrmi baštami a vodná priekopa. O storočie neskôr kláštor pripadol cirkvi, ktorá sa postarala o barokovú prestavbu. Od 20. storočia začína chátrať a v čase 2. sv. vojny bol kláštor zničený. Dnes je vyhlásený za kultúrnu pamiatku. Z kedysi krásneho kláštora sa zachovala sakristia prerobená na kaplnku.

Na úpätí Štiavnických vrchov pri meste Krupina leží obec Sebechleby, ktorej prvé zmienky sú datované do obdobia stredoveku. K obci patrí aj osada Stará Hora, ktorá sa vyznačuje unikátnou ľudovou architektúrou. Vznikla v 16. storočí v čase tureckých výbojov, keď miestni obyvatelia hľadali úkryty. Preto si tu začali kopať diery, aby sa tak mohli ukrývať. Nik však netušil, že neskôr poslúžia aj celkom iným spôsobom. V období 17. storočia sa tu začalo pestovať hrozno a vyrábať víno. Preto vinári hľadali miesto, kde by sa mohlo dobre uskladniť. Tak sa začali využívať bývalé úkryty. Stavali sa nadstavby, postavili sa vinohradnícke domy a pivnice na víno. Čarovné ľudové domčeky dnes ponúkajú zaujímavý exkurz do sveta vína a zároveň slovenskej histórie.

Lesnícky skanzen sa nachádza vo Vydrovskej doline. Na viac ako štvorkilometrovom „Chodníku lesného času“ je v súčasnosti 86 zastávok, ktoré mnohými zaujímavými exponátmi a predovšetkým prirodzenými lesnými stanovišťami ponúkajú pohľad na životodarné schopnosti lesa. Veľmi pôsobivým doplnením areálu sú prírodné diela medzinárodnej skupiny umelcov a od r. 2009 vedie zo skanzenu do centra obce Čierny Balog náučný chodník obce.

Úzkorozchodná lesná železničná trať bola v prevádzke od roku 1909 a pôvodne mala 132 km. Dnes je možné sa zviesť na vláčikoch s parnou lokomotívou a to v rámci 4 železničných staníc (Dobroč, Chvatimech, Čierny Balog a Vydrovo).

Čierny Balog je rázovitá obec, ktorej história obce je spätá s ťažbou dreva, železnej rudy a chovom dobytka. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1607. Obec je známa najmä vďaka železničnému múzeu. V zimnom období je možné lyžovať v lyžiarskom stredisku Ski Čierny Balog s 5 zjazdovkami.

Na južnej strane Nízkych Tatier bola začiatkom minulého storočia pri obci Bystrá objavená Bystrianska jaskyňa. Nad potokom Bystrianka je vchod do jaskyne cez otvor na vrchu Biele bralo. Jaskyňa bola vytvorená tektonickou činnosťou. V podzemí sa nachádza voda, ktorá dotvorila jej charakter. Vnútri je niekoľko priepastí, ktoré dosahujú hĺbku 20 m. Podzemná krása je tu veľmi podmanivá a vytvára nádherné nástenné obrazce. Teplota sa pohybuje okolo 7 ℃. Sprístupnená je v dĺžke pol kilometra. Počas hodinovej nenáročnej prehliadky môžete obdivovať bystriansku sintrovú výzdobu. Kedysi jej útroby boli využívané aj ako úkryty vo vojnovom období.