Dovolenka na Slovensku s objavovaním 7 divov

1. Jaskyne Aggtelekského krasu a Slovenského krasu

Spoznávať podzemnú krásu v šiestich slovenských jaskyniach, ktoré sú súčasťou svetového dedičstva je cesta o spoznaní krásy v útrobách zeme. Ochtinská aragonitová jaskyňa je unikátnym fenoménom priťahujúcim pozornosť hlavne pre samotné aragonitové ornamenty. „Železné kvetiny a kríky“ sú tu najznámejším úkazom. Jasovskú jaskyňu preslávili skaly rôznych tvarov, kalcitové formácie a jeho obyvatelia, netopiere. Dobšinská ľadová jaskyňa patrí medzi najznámejšie a najdôležitejšie na svete vôbec. Zamrznutá nádhera v stĺpoch, vodopády a jazerá sú čarovné ako v rozprávke.

Dobšinská ľadová jaskyňa. Foto: Michal Rengevič

Najväčšou jaskyňou Slovenského krasu je Domica so vzácnymi archeologickými nálezmi ako kamenné nástroje, črepy z keramiky, zvyšky stavieb a ohnisko. Tenučké stalaktity pripomínajúce trubice nájdete v Gombaseckej jaskyni. Krásnohorská jaskyňa vyniká obrím 34 metrov vysokým stĺpom. Prehliadkovú skoro pol kilometrovú trasu si užijú všetci jaskynní dobrodruhovia.

Jaskyňa Domica. Foto: Pavol Staník

TOP 5 letných dovoleniek na Slovensku

2. Staré bukové lesy a pralesy Karpát a iných regiónov Európy

V týchto lesoch je ten život presne taký, ako aj kedysi pred storočiami bol. Celosvetové ocenenie si zaslúži aj buk lesný, ktorý nájdeme len na území Európy. U nás je najrozšírenejšou drevinou. Bukové lesy a pralesy vytvárajú v Karpatoch reťaz ostrovov pôvodného lesa, kde žije viac ako 10 000 druhov rastlín, živočíchov a húb. Stužica na najvýchodnejšom cípe Slovenska je najväčším bukovým pralesom a to doslova ukážkovým, pretože nie je narušený človekom. Buk sa tu dožíva až 250 rokov a jedľa až neuveriteľných 400. Vyskytuje sa tu zubor hrivnatý a dokonca aj los mokraďový. Prales je dobre sprístupnený po turistických trasách.

Poloniny. Slovensko. Foto: unsplash.com

V prírodnej rezervácii Havešová rastú najvyššie buky na svete a to až do výšky 58 metrov, čo je svetový unikát. Táto lokalita pralesa nie je voľne sprístupnená. Návšteva je možná len v sprievode pracovníkov Národného parku Poloniny po neupravenom chodníku. V nádhernej prírodnej rezervácii Rožok, ktorá je aj sprístupnená vás neskutočne očarí to, ako tu pulzuje život a čo všetko nádherné dokáže príroda vytvoriť. Stačí sa dívať a vnímať tú nekonečnú nádheru v tichu a pokoji. Vo Vihorlatskej rezervácii okrem tajomného bukového lesa sa nachádza aj jazero Morské oko. Kedysi bol Vihorlat obávanou sopkou. I keď väčšia časť rezervácie leží vo vojenskom obvode, je tu iná dostupná časť pre spoznávanie po turistických chodníkoch.

3. Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia

Spišský hrad stojaci na skalnatom kopci bol obývaný už počas doby kamennej. Dnes má najrozsiahlejšie ruiny v rámci strednej Európy. Jeho hradby sa začali dvíhať už na začiatku prvého milénia a v 12. storočí tu už stála pevnosť so stredovekým opevnením slúžiacim na kontrolu pohraničného územia. O niekoľko storočí neskôr tu mal sídlo spišský župan. V 15. storočí hradný pán Štefan Zápoľský vybudoval na hrade palác, rytiersku sieň a kaplnku sv. Alžbety. Tu sa narodil jeho syn Ján, budúci kráľ Uhorska. Koncom 18. storočia vzbĺkol požiar a tak sa z hradu stala zrúcanina.

Spišský hrad. Foto: depositphotos.com            

Levoča je slovenský klenot, kde sa zachoval historický stredovek mesta a slávny gotický oltár v kostole sv. Jakuba od Majstra Pavla. Spišská Kapitula sa pýši neskoro románskou katedrálou sv. Martina s jeho dvomi vežami a najstaršou slovenskou skulptúrou – Biely lev. Gotický kostol v Žehre postavený v 13. storočí má nádherné dobové fresky ako napríklad strom života.

Levoča. Foto: CK SATUR

4. Rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec 

Malebné vidiecke osídlenie prýšti svoju folklórnu architektúru už od roku 1770. Táto liptovská dedinka pri Ružomberku a v náručí hôr Veľkej Fatry má 45 originálnych domčekov. Jeho názov vychádza zo starého mýtu a z prítomnosti vlkov vyskytujúcich sa v liptovských horách. Drevené domčeky namaľované pastelovými farbami vypadajú tak čarovne, akoby ste sa ocitli v nejakej slovenskej rozprávke či povesti. Dvojpodlažná drevená zvonica a miestny kostolík zasvätený Panne Márii dotvárajú vcelku idylický dojem.

Jedinečný a najlepšie zachovaný príklad pôvodnej horskej osady v rámci strednej Európy. Foto: depositphotos.com

Za návštevu stojí aj interiér domov a malé gazdovstvá, ktoré si dodnes uchovali typické predmety a náradia k dennej potrebe. Nájdete tu kuchynské predmety pôsobiace veľmi žensky, ale aj predmety pre domácich gazdov. V dobrom stave sa zachovali aj priestory na skladovania sena. Vlkolínec si stále žije svojím životom aj so svojimi asi 35 stálymi obyvateľmi, čím tak uchovávajú svoje tradície, o ktoré sa zaujímajú nielen slovenskí turisti ale aj cudzinci z celého sveta. Na mnohých pôsobí drevená dedinka neskutočne nádherne, akoby nejaké tajomné puto tu spájalo všetko živé a neživé.

5. Banská Štiavnica a technické pamiatky okolia 

Už od pradávna zlato a striebro sa považovali za symboly bohatstva a moci. Kde sa tu však vzalo toľko pokladu? Údajne kedysi pred 15 miliónmi rokov sa tu dvíhala sopka až do výšky 4000 metrov. Jedného dňa však sopka vybuchla a po sebe vo svojich útrobách nechala blyšťavú nádheru, ktorú o tisíce a tisíce rokov neskôr objavili miestni obyvatelia. Naše najcharizmatickejšie mesto Banská Štiavnica už v období stredoveku bolo v strednej Európe hotovým pokladom pre jeho banský charakter a ľudia mu v tej dobe hovorili aj „strieborné mesto“. V roku 1740 tu baníci vyťažili neuveriteľných 23 000 kg striebra a 600 kg zlata.

Banská Štiavnica. Foto: depositphotos.com

Bohatstvo mesta a jeho obyvateľov sú tu badateľné dodnes v miestnej architektúre, vo viac ako tristo národných kultúrnych pamiatok. Nachádza sa tu Starý zámok a Nový zámok a dva neskoro románske kostoly. V 18. storočí tu bola zriadená prvá Banská akadémia na svete vôbec. V 19. storočí mala Banská Štiavnica viac ako 20 000 obyvateľov, čím sa stala tretím najväčším mestom Uhorska. Trojičné námestie dotvára svojimi meštianskymi domami nádhernú kulisu.

Nový zámok v Banskej Štiavnici. Slovensko. Foto: depositphotos.com

Nájdete tu tiež podzemný labyrint banských galérií a šácht s patričným náčiním a múzeum. Svoj obdiv si tu zaslúžia aj tajchy, ktoré kedysi slúžili pre potreby baní, keďže v meste bolo vody málo. Tak sa zachytávala voda zo svahov a privádzala sa do nádrží s vodou. Voda z jazier sa mohla odvádzať do baní k poháňaniu baníckych zariadení. V Štiavnických vrchoch bolo kedysi až 60 tajchov. Najrozsiahlejšie je Počúvadlianske jazero.

TOP 5 letných dovoleniek na Slovensku

6. Historické jadro mesta Bardejov 

Historické centrum Bardejova obklopené unikátnymi mestskými domami so štítovými priečeliami sa stalo v stredoveku veľmi známe pre svoje bohaté trhovisko. Obchodníci sem prichádzali z okolitých miest a krajín, aby tu ponúkli svoj najlepší tovar, a tým sa aj mesto najviac preslávilo. Zlatý vek zažilo počas 14. a 15. storočia, keď tu fungovalo 64 remeselníckych špecializácií a 50 rozličných cechov. Námestiu dominuje chrám sv. Egídia, v ktorom sa nachádza 11 krídlových oltárov v ich originálom posadení. Doboví rezbári tak v 15. storočí vyjadrili svoj umelecký a estetický talent. V budove bývalej radnice sa nachádza expozícia o histórii mesta Bardejov.

Bardejov. Foto: depositphotos.com

Krásny výhľad si môžete vychutnať z kostolnej veže. V meste sa zachovali aj kamenné obranné hradby. Pýchou Šariša je tu aj františkánsky kláštor s kostolom. Ak toto gotické mesto navštívite počas jarmoku, tak si vás určite podmaní svojím pôvabom, výbornými jarmočnými špecialitami, tradičným ľudovým umením, hudbou, spevom a tancom.

7. Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka

Srdcom drevenej architektúry v našej krajine sú drevené kostolíky roztrúsené v krásnych regiónoch. Vyjadrujú zručnosť majstrov, ktorí sa k ich stavbe postavili ozaj majstrovsky, pretože mnohé sú svetové unikáty vyrobené z dreva. Svojou malebnosťou z vonku a umeleckým spracovaním z vnútra poukazujú na precíznu prácu. Nájdeme ich v Košickom (Ruskom Bystrom), Žilinskom (Tvrdošíne a Leštinách), Prešovskom (Hervartove, Kežmarku, Bodružale a Ladomirovej) a Banskobystrickom kraji (Hronseku). Do zoznamu je zapísaných osem kostolov a jedna zvonica, ktoré sa stavali hlavne v 16. až 18. storočí v rôznorodých štýloch. Vnútri sú dekoratívne oltáre, kazateľnice, krstiteľnice, pôvodné maľby a náboženské predmety. Stále sa v nich vykonávajú aj bohoslužby.

Gréckokatolícky kostol v Ladomirovej. Foto: depositphotos.com

Okrem Zoznamu hmotného kultúrneho a prírodného dedičstva a našich „sedem divov“ rozpísaných vyššie, existuje aj nehmotné kultúrne dedičstvo, ktoré u nás zaujala fujara, hudba z Terchovej a bábkarstvo.. Avšak na predbežnom zozname UNESCO sú už ďalšie slovenské skvosty, tak sa nechajme prekvapiť, ktoré z nich sa tam najbližšiu dobu aj dostanú.