Portugalsko - skúsenosti turistického sprievodcu (video)

O Portugalsku rozprávajú:

• Chris Chilová, sprievodkyňa CK SATUR
• Milan Stupka, cestovateľ

Gregorová: Portugalsko sa teší čoraz väčšej obľube turistov, stále častejšie sa o ňom hovorí ako o jednej z najkrajších a najzaujímavejších krajín Európy. Čím to je, čím si získalo priazeň turistov?

Chilová: Dlhodobo, Portugalsko je považované za exotiku v rámci Európy. Aj preto, že sa o tejto krajine v našich končinách veľmi málo hovorí a v posledných rokoch zažíva taký „boom“ cestovného ruchu. Je to krajina, ktorá nadchne každého cestovateľa. Ak máte radi poznávanie, môžete sa vydať po stopách slávnej histórie s nádhernými pamiatkami. Mnohé sú aj na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Ak máte radi oddych, tak vás určite nadchnú nádherné pláže, obmývané Atlantickým oceánom. Milovníci dobrej gastronómie, vynikajúceho vínka si tu takisto nájdu obľúbené miesta. A v neposlednej rade, Portugalsko je považované za veľmi bezpečnú krajinu, a preto je jednoznačnou voľbou pre mnohých cestovateľov. Pre mňa aj je jednou z najkrajších krajín v Európe.

Stupka: Z mojej strany musím povedať to, že je pravda, že nejak prvotne, keď sme tvorili nejaké cestovateľské plány s mojou drahou polovičkou, ktorú realizujeme už niekoľko rokov, tak na tom top mieste nejakým spôsobom to Portugalsko nebolo. Ono tak nejak postupným spôsobom, vďaka mojim služobným cestám, ja som niekoľkokrát zavítal do Portugalska, ale vždy to bolo spojené – letisko, taxík, hotel, nejaké miesto eventu a naspäť tá istá cesta. A s odstupom času musím naozaj potvrdiť s pani Chilovou, že to bol vynikajúci výber. My sme sa vlastne čerstvo pred nejakým mesiacom vrátili a to, čo ste všetko uviedli, absolútne s tým súhlasím. Možnože by som ešte dodal okrem toho hardware-u, tak jeden software a to sú ľudia. Ja musím povedať, že už tak dávno som sa naozaj nestretol s tak výrazným pozitívnym prístupom miestnych ľudí, Portugalcov. Možnože je to dané tým, že tá história bola veľmi búrlivá. Ja, keď som si tak zbežne, narýchlo, v takom rýchloslede prešiel históriu Portugalska, tak naozaj tam tie sínusoidy sú veľmi opakujúce od pozitívneho k negatívnemu, od stability k nestabilite. A ono, možnože to všetko priviedlo tých ľudí k takej akejsi pokore. A to sa mi na tom veľmi páčilo. A plus, oni sú veľmi hrdí na, v rámci tej histórie, na to 15. – 16. storočie, ktoré bolo vlastne súvislé s objavovaním nových svetov, objavovaním vlastne cesty do Indie, ako nejakého prvotného plánu a išlo to až do takých rozmerov, že vlastne ten merač hviezd, ktorý sa v histórií používal, tak sa dostal až do zástavy Portugalska. Takže vlastne toto, z môjho pohľadu, v súčinnosti s tým hardware-om, naozaj robí z tejto krajiny veľmi atraktívnu destináciu.

Gregorová: Poďme sa teda pozrieť na konkrétne mestá, asi dve najznámejšie sú Lisabon a Porto. Môžete ich navzájom aj porovnať, aké sú?

Chilová: Áno, je to pravda, že to je taká povinná zastávka pre každého cestovateľa. Obidve mestá sú podobné tým, že sú veľmi definované svojou geografickou polohou, veľmi strategickou v ústí riek Teju a Duoro do Atlantického oceánu. Lisabon je mesto, ktoré bolo založené na siedmich kopcoch a na mnohých turistov pôsobí ako lunapark, pretože keď prechádzate ulicami Lisabonu, tak máte pocit, že sa vozíte na húsenkovej dráhe. Musíte neustále prekonávať dosť výrazné výškové rozdiely. Ale Lisabončania boli veľmi múdri ľudia a pomohli si svojimi lanovými dráhami. Sú tam starobilé električky, ešte z 19. storočia, ktoré vám teda pomôžu sa dostať aj do tých vyšších častí, aj do horného mesta. Lisabon je považovaný za takú perlu zlatého veku portugalskej histórie. To je presne to obdobie, ktoré ste spomínali, obdobie slávnych zámorských plavieb Vasko de Gamu, preto sa aj hovorí, že je to mesto moreplavcov. Mesto, ktoré je veľmi farebné, a to nielen svojou architektúrou, dlaždičkami, ktoré zdobia staré budovy, ale aj mestské domy, takzvané azulejo. Ale aj zložením obyvateľstva, pretože aj tie bývalé kolónie tu majú svoje veľké zastúpenie a dotvárajú tvar tohto kozmopolitného mesta. Jedno portugalské príslovie hovorí, že Lisabon sa zabáva a Porto pracuje, takže Porto je trošku iné, je to mesto, ktoré vyzerá, ako keby bolo vystrihnuté z románu Charlesa Dickensa. Leží teda na brehu rieky Duoro. A cez túto rieku prechádza šesť mostov a tie dotvárajú tú veľmi zvláštnu atmosféru. Je veľkým zážitkom stráviť čas v Ribeire, posedieť si pri poháriku portského vína, ktoré je považované za taký nektár bohov. Alebo sa previezť loďou po rieke Duoro a sledovať nádherné výhľady na toto zaujímavé mesto.

Stupka: Ja musím opäť len súhlasiť. Pre mňa obidve tie miesta, čo majú spoločné, je presne, že sú na ako keby sútoku rieky do mora, či jedna alebo druhá. Ono očividne to boli v histórií tie najideálnejšie podmienky na život, keď sa rozvíjala civilizácia. Pre mňa Porto pôsobí troška rozprávkovejšie, Lisabon je zase kombinácia histórie a modernosti. Oni mali v roku 1998 Expo, čiže svetovú výstavu a po nej zostalo veľmi, naozaj takých ultra-moderných architektonických riešení, ktoré tam viete nájsť a keď sme tak postupne prechádzali po týchto dvoch mestách, sme si vlastne uvedomili, že je tam veľa takých rekordov. Práve s tým Expom súvisí, je vlastne postavený most, ktorý je najdlhší v Európe, má 17 km, bol aj extrémne drahý, pokiaľ viem. Ale urýchlil a zjednodušil dopravu v meste. Zas na druhej strane v Porte spomínaný most, ktorý bol zas svojho času najdlhším klenutým mostom v Európe. A keď sa vrátim k tomu Portu a k tej rozprávke, tak tam nás zase okrem toho vizuálneho, farebného, čo to mesto poskytuje, veľmi zaujala tá rozprávkovosť daná práve Harry Potterom, lebo autorka Harry Pottera J. K. Rowlingová žila istý čas v Porte, ak mám teda správne informácie. Učila tam angličtinu a nasávala tú atmosféru. A povedzme tie študentské časti, ktoré sú v meste, plné študentov s čiernymi takými kabátmi, ktoré sa vlastne následne objavili aj v samotnom príbehu. S tým súvisí aj jej návšteva jedného z najkrajších kníhkupectiev sveta, ktoré tam je. Kde zase sa, ževraj, nechala inšpirovať schodišťom, ktoré sme si teda absolvovali. Je to taký v podstate ako keby tunel, ktorý sa následne rozdvojuje a tá myšlienka sa zase preniesla aj do samotného filmu. Čiže v istom zmysle táto rozprávkovosť, na jednej strane farebnosť, to nás naozaj veľmi dostalo. A ja si myslím, že to je aj dôkaz toho, že to mesto je naozaj inšpiratívne, pokiaľ teda môžeme veriť tomu príbehu o vzniku Harryho Pottera.

Gregorová: A aké ďalšie miesta ešte odporúčate v Portugalsku navštíviť?

Chilová: Okrem týchto povinných, Lisabon, Porto, je neskutočné množstvo ďalších zaujímavých väčších aj menších miest. Ja by som možno dala do pozornosti bývalé letné sídlo portugalských panovníkov, Sintru. Kde môžu návštevníci vidieť dva nádherné kráľovské paláce, množstvo mestských, ale aj súkromných rezidencií. Zaujímavá je aj Coimbra, mesto vzdelanosti, mesto najstaršej univerzity v Portugalsku. Ak vás zaujíma tajomná história templárskych rytierov, ktorí sú veľmi prepojení na tú portugalskú históriu, tak zaujímavý je Tomar aj s konventom Kristovho rádu. Určite aj pobrežie v blízkosti samotného Lisabonu, takzvaná portugalská riviéra, Cascais, Estoril. Na severe cirkevné centrum Braga. A takto by sme mohli pokračovať naozaj aj niekoľko hodín, vymenovávaním tých miest, ktoré sa oplatí vidieť v Portugalsku.

Stupka: Ja môžem dodať k tomuto, čo nás tak veľmi zaujímalo práve pri pobyte v Porte, bola taká vychádzka do Aveiro, čo je, nazývajú to, že portugalské Benátky. Skôr by so to nazval portugalské mikro Benátky, lebo tých kanálov je tam menej, ale je to naozaj veľmi čarovné územie, čarovné mesto, po ktorom plávajú miestni gondolieri, kde sa vlastne môžete nalodiť s nejakou skupinou ľudí a prejsť si tie kanály. Takže toto bolo veľmi príjemné a vedľa nej je blízko Costa Nova, to je zase taká plážová časť. Naozaj obrovsky široké, dlhé pláže, ktoré sme zažili a sme si vlastne prešli celý ten úsek pešo od takého majáku, ktorý sa nachádza na konci pláže, až po mestečko, kde sú nádherné, farebné domy, také v pyžame, sme ich nazývali. Prúžkované, červeno-modro-biele, ktoré sú zoradené vedľa seba a vytvára to veľmi príjemnú atmosféru. Čiže toto boli také dva “highlighty“ povedzme z Porta ešte navyše.

Gregorová: Vy už ste spomínali aj to pobrežie, my aj na tých záberoch môžeme vidieť naozaj veľmi krásne pláže. Portugalsko ale obmýva Atlantický oceán, ktorý vieme, že je o niečo chladnejší. Je to teda vhodná destinácia aj pre tých, ktorí hľadajú vyslovene oddych pri mori?

Chilová: Ja si myslím, že áno, netreba sa toho báť. Samozrejme, tá voda je chladnejšia, nedá sa to porovnať s tým, ako sú zvyknutí cestovatelia ísť do Egypta alebo do Turecka, to určite takú teplotu nikdy nedosiahneme v Portugalsku. Ale krása tej prírody im určite vynahradí aj tú chladnejšiu vodu. Portugalsko je rajom napríklad aj pre surferov, pre tých, ktorí milujú vodné športy, windsurfing, ale aj iné. Takže ja by som povedala, že áno, je vhodné, napríklad oblasť južného Portugalska, Algavre je pripravené práve na tento druh cestovného ruchu, sú tam vybudované nádherné hotely, prispôsobené krásne pláže, ale aj veľmi zaujímavé skalnaté útesy, jaskyne, takže ja by som povedala, že je to vhodné aj na takúto letnú, oddychovú dovolenku.

Stupka:  Aj z mojej strany, práve ja pokladám portugalské more za pravé more. Pre mňa more, ktoré je kľudné, ktoré má 20 cm vlnky je v podstate jazerom. Čiže pokiaľ by sme išli do nejakého Chorvátska alebo niekde pri Taliansku. Práve mne ten Atlantik pripomína skutočné more s vysokými vlnami, ktoré sa využíva na surfovanie. Ja osobne som skúšal takú školu surfovania práve na juhu krajiny, kde sme mali takých austrálskych inštruktorov a vlastne v priebehu myslím štyroch dní sme mali nejaké dve hodiny dopoludnia a dve hodiny popoludnia, teda pokúšali sme sa učiť surfovať v neopréne, lebo presne, to more je studené. Ono možno preto je, ako sa hovorilo na začiatku, to Portugalsko nie je tá top destinácia na to slnenie, lebo primárne na západe Španielsko, Chorvátsko, Taliansko, ktoré je oveľa teplejšie s tým Stredozemným morom. Ale ja si myslím, že pokiaľ človek nejde len čiste za oddychom, tak ono aj pri tej pláži a v tom vetre, s tým burčiacim morom, ktoré rozbíja veľmi skalnaté úseky, ktoré sú častokrát popri pobreží, striedané s tými piesočnými plážami, tak naozaj to má niečo do seba. A určite odporúčam.

Gregorová: A je teda vhodné navštíviť Portugalsko v tých letných mesiacoch alebo to nezáleží.

Chilová: Ak chcete poznávať, tak by som povedala, že možno ešte lepšie je prísť na jar alebo na jeseň, kedy tie teploty nie sú až také vysoké. A pokiaľ chce niekto oddychovať, kúpať sa poprípade na juhu krajiny, tak tam od júna do konca septembra je asi najvhodnejší čas.

Stupka: Ja som vďaka tým služobným cestám, teda nie vďaka dovolenke, zažil v podstate Portugalsko počas celého roka, respektíve Lisabon a juh krajiny. To počasie ma nejakým spôsobom neobmedzovalo v rámci toho poznávania. Tým, že by som mohol povedať, že kedykoľvek je prístupné, pokiaľ si vyberiete správnu časť tej krajiny. Pretože ona od severu na juh tá vzdialenosť je veľmi dlhá. A v istom zmysle, pokiaľ vám vadia zrejme v lete tie vysoké teploty dole na juhu, tak bez problémov sa dá stráviť čas v Lisabone. Ja som si vždycky uvedomil, že kto je tam prvý deň, pretože keď som bol povedzme v podjeseň v Lisabone, tak cez deň je vám tam relatívne teplo v krátkom rukáve. Ale my sme sa postupne naučili, že treba si zobrať do tašky, pokiaľ sa nevraciate nejak na hotel, nejaký pulóver alebo nejakú bundu. Pretože jakmile to slnko zíde za obzor, tak cítiť troška tú zimu s tým vetrom z Atlantiku. A tam ste videli hostí, ktorí túto informáciu asi ešte nemali a jednoducho pokiaľ behali v krátkom a chytali sa za ruky po zotmení, tak to bol asi dôkaz, že sú tam prvý deň a ešte sa len učia prispôsobovať tomu prostrediu.

Gregorová: Aktuálne sa vo svete veľmi rozšíril gastronomický turizmus, vy už ste spomínali, že to jedlo je tam výborné. Oplatí sa teda ísť aj takýmto cestovateľom do Portugalska?

Chilová: Určite áno, dá sa povedať, že portugalská kuchyňa je takou typickou stredomorskou kuchyňou. To znamená, že základné ingrediencie: cibuľa, cesnak a olivový olej. Portugalci a pre Portugalcov asi najobľúbenejšie jedlo je vakejav, čiže treska. Oni sami hovoria, že ju dokážu pripraviť na 365 spôsobov, to znamená, že na každý deň v roku majú jeden recept a ešte majú niečo aj v zálohe. Takisto Lisabon je známy grilovanými sardinkami, najmä v období júna, kedy sa oslavuje sviatok svätého Antona, ktorý je patrónom mesta. Ak máte radi morské príšerky, tak takisto, nájdete si tu jedlo, ktoré sa nazýva cataplana alebo caldeirada. Veľmi dobré sladkosti, už je preslávený koláčik pastel de nata. Alebo v Lisabone v časti Belem je kaviarnička a výrobňa týchto koláčikov, Pastel de Belem. No a k tomu samozrejme patrí to vynikajúce portugalské víno, nielen portské, ale aj stolové víno. A tak isto v oblasti severu, Minhu, produkujú Vinhu Verde, mladé vínko. Takže odporúčam aj tým, ktorí teda sa radi najedia a majú radi dobrú kuchyňu, aby Portugalsko navštívili.

Stupka: S tým dezertom ste mi nahrali, pretože musím sa priznať, že nie sme až takí vyznávači gastronómie tej klasickej, že skôr sa orientujeme na tú domácu, aj keď sa pohybujeme v zahraničí. Ale výnimku tvorí vždy sladké. Človek si síce musí udržiavať alebo nejakým spôsobom sledovať kalorické tabuľky. Ale pri návšteve Lisabonu, čo sa mne veľmi páčilo, čo som nezažil povedzme v iných mestách, je veľké množstvo cukrární alebo výrobní koláčov. Kde okrem tohto tradičného koláčika, takej tortičky s vajíčkovým krémom, je obrovské množstvo takých, ktoré som nikde inde nevidel, ani doma. Čiže ja naozaj som skúšal potom, každý deň, poprípade v nejakých rytmoch počas dňa, každý z tých druhov, ktoré oni vyrábajú. Pretože vy sa tam môžete zastaviť, majú tam veľakrát také presklené časti, kde vám ukazujú, ako sa to vyrába. A vlastne následne vám to ešte dajú do regálu a vy si to môžete zobrať, zakúpiť a najesť sa. Čiže vlastne je tam taká nejaká interakcia, ako to všetko prebieha. Znovu, pre cestovateľov je to veľmi zaujímavé vidieť, že čo sa s tým deje. Jediná výnimka, čo sa týka nedezertových vecí, sú tie ryby. O nich je známe, že patria medzi najväčších konzumentov rýb v rámci Európy. Že vraj to je dané tým, že ten Atlantik predsa len poskytuje oveľa širšiu ponuku rýb ako Stredozemné more. Čiže ako majú Francúzi, juh Francúzka alebo Taliani, Gréci. A tú rybu vlastne umiestňujú tam, kde sa dá a využívajú to veľmi hodne. A posledná vec, čo mňa veľmi zaujalo z gastronómie, bola prerobená stará tržnica, Timeout to nazývajú, je to vlastne obrovská hala, kde po okrajoch máte nekonečné množstvo kuchýň. Vy si môžete vlastne vybrať a usadíte sa v strede, kde je zase nekonečné množstvo stoličiek, stolov. A vytvára to perfektnú atmosféru, výbornú akustiku, popri vlastne búchajúcich príboroch o tanier, rozprávajúcich sa ľudí. A tento priestor by som naozaj odporúčal navštíviť, je to taký, niečo ako Freshmarket koncept s nejakým urbárno-industriálnym štýlom, ktorý naozaj drží tú komunitu ľudí nejakým spôsobom pokope. Je to taký nejaký návrat k tomu takému zdieľanému priestoru.

Gregorová: A aké sú tam ceny? Je to porovnateľné so Slovenskom?

Chilová: To je tiež milé prekvapenie, keď prídu návštevníci do Portugalska, tak je to relatívne lacné. Ak berieme ceny potravín napríklad, tak v mnohých prípadoch je podstatne lacnejšie než u nás na Slovensku. A takisto v reštauráciách, si myslím, že sa dá najesť za veľmi rozumnú cenu. Milovníci kávy napríklad si prídu na svoje a poteším ich tým, že za 70 – 80 centov dostanú vynikajúce presso. A čo je vyššie cenovo, je cena teda pohonných hmôt, tam sa pohybujú vyššie než u nás na Slovensku.

Stupka: Ja môžem len dodať zase z tých cestovateľských skúseností. Také porovnanie, že pred Lisabonom sme navštívili Amsterdam, čiže iné hlavné mesto. A keď to porovnám s týmito dvoma mestami, keď sme v nich hľadali napríklad hotely, tak tie ceny sú neúmerne vysoké v Amsterdame. Amsterdam je naozaj veľmi drahé mesto, a to už nehovorím o severe, povedzme o Osle. Čiže znovu, ja si myslím, že je to relatívne na slovenskej úrovni a pre cestovateľov veľmi prijateľné prostredie. Aj infraštruktúra s tým súvisiaca.

Gregorová: A aká je miestna atmosféra a ľudia, aké to tam je?

Chilová: Portugalsko prekvapí svojimi prívetivými ľuďmi, veľmi usmievavými, ochotnými. Je to krajina, ktorá takisto má skvelú atmosféru, takú tú pozitívnu energiu, harmóniu a kľud. Súvisí to teda s povahou samotných Portugalcov a v portugalčine existuje slovo, ktoré vystihuje takú ich podstatu. A to je slovo “saudat“, to by sa dalo možno preložiť ako taká melanchólia, taká vážnosť. A tá sa potom pretransformovala do typického hudobného žánru, ktorý sa nazýva Fadu. A práve tie tóny Fada a tých osudových príbehov budú doprevádzať aj návštevníkov počas ich prechádzok či už v Lisabone, v Coimbrea alebo aj v iných mestách.

Stupka: Čiže teraz som asi pochopil, prečo sú takí teda ovplyvnení tou históriou. Že naozaj to Fado, máte pravdu, sa premietlo do tej istej formy melanchólie. Mne, čo sa páči pri ľuďoch, keď porovnám tie južanské krajiny, tak Portugalsko som veľmi pozitívne vnímal ako čistú krajinu. Keď už idete povedzme do Talianska, tak popri tých starých, historických pamiatkach, historických budovách, ktoré sú zrekonštruované, tak prejdete pár metrov a je tam obrovský neporiadok. Úplný extrém som zažil v Neapole alebo Amalfi je pekné a potom zrazu po tých okrajoch je to plné odpadkov. A toto našťastie teda som nezachytil v Portugalsku. Beriem to tiež ako istú črtu toho národa, že jednak si chránia tú krajinu, vážia si a zrejme aj teda vedia, čo s tým odpadom spraviť.

Gregorová: My už teraz na záberoch vidíme ostrovy, Madeiru a Azory, ktoré tiež patria k Portugalsku. Aké je to tam, líši sa to od toho vnútrozemia, od tej pevniny?

Chilová: Áno, je to rozdiel. Ja by som povedala, že pre milovníkov prírody a turistiky to sú ideálne miesta. Madeira je takým rozprávkovým ostrovom večnej jari. Má ideálnu subtropickú klímu, podnebie a veľmi také vyrovnané teploty denné aj nočné. Je to ostrov, ktorý vďaka svojej klíme v podstate vďačí za to, že je celoročne vyhľadávaný. Aj preto, že sú tam napríklad klimatické kúpele, kde liečia aj choroby, hlavne pľúcne. Skutočným rajom na Zemi sú Azorské ostrovy. A sú tam aj zábery, práve teraz, z Azorských ostrovov. Hovorí sa, že je to raj z pekiel vyvrhnutý, práve preto, že je to sopečného pôvodu a práve tá sopečná činnosť vytvorila tie nádherné kaldery, kráterové jazerá, ktoré takisto majú možnosť diváci vidieť. A môžu sa prejsť, sú tam turistické cesty, ktoré vedú k tým kráterovým jazerám. Môžu si pozrieť plantáže ananásovníka, čajovníka. A ostrov Sv. Michala je jediným ostrovom, kde sa pestuje čajovník vlastne v Európe. A povedala by som, že tieto ostrovy, to sú také stále kvitnúce záhrady, kde sú hortenzie, orchidey, magnólie pozdĺž tých ciest, takže je to veľký zážitok.

Stupka: Keď ste spomenuli tie sopky, tak presne ma napadlo pri Madeire, keď sme ju navštívili, tak ona je vlastne na území, kde sa stretávajú dosky zemské, kde vlastne tým pádom je zvýšená sopečná činnosť. Tak isto myslím, že aj časť Lisabonu je pod takým územím. Práve teraz v novembri, prvého novembra, ale roku 1755 bolo také smutné výročie, kedy vlastne Lisabon mal jedno obrovské zemetrasenie. A vtedy sa hovorí, že myslím až 100 000 miestnych obyvateľov vtedy podľahlo tomu zemetraseniu a veľká časť mesta bola zbúraná alebo zničená. Ono potom to mesto dostalo druhý dych a vlastne to, čo aj dnes vidíme v tých širokých bulvároch, ktoré sú relatívne odolné potom voči otrasom zeme a nespadnú jeden dom o druhý, ako to bolo voľakedy, keď boli vystavané jedno vedľa seba. Tak toto je možno príklad toho, že niekedy aj zlá vec môže priniesť do budúcnosti pozitívnu vec. Ale čo sa týka Madeiry, my sme tam strávili tiež pár dní. Nám sa strašne páčil, že je to zelený kvetináč uprostred Atlantiku, čiže naozaj to územie večnej jari. To je tiež krásny príklad toho, že sa ľudia nejakým spôsobom prispôsobili tým životným podmienkam, ktoré tam sú. Pretože, aby napríklad prežili, potrebovali vodu, čistú vodu, nie slanú. A vybudovali tam veľkú sieť takzvaných levád. To sú také zberné kanály, myslím, že je ich 2000 km. Kde im to pomáha vytvárať zásoby vody a prežiť. A keď hovoria miestni, že idem na levády, znamená to, že idem na turistiku, že vlastne idem si pozrieť tie krásne kopce plné zelene, hôr. To sa mi naozaj veľmi páčilo. A možnože ešte jednu vec k tomu podotknem na záver z toho cestovateľského hľadiska. Strávil tam život aj Krištof Kolumbus, on si zhodou okolností zobral za manželku dcéru stroskotanca, ktorý objavil Madeiru, vlastne oni boli traja a jedným z nich bola jeho dcéra. A tam si uvedomil, že pri sledovaní tej krajiny a prúdov, že cesta do Indie môže viesť aj opačným smerom. To znamená, že neoboplávame celú Afriku, ale pôjdeme na západ. Čiže toto, Madeira potom zohrala takú nejakú inšpiračnú úlohu v histórií ľudstva, že urýchlila objavenie Ameriky.

Gregorová: Tak vyzerá to tak, že to Portugalsko si naozaj tú väčšiu pozornosť turistov zaslúži. Ja vám veľmi pekne ďakujem za príjemný rozhovor.

Páčil sa ti článok? Ukáž ho svojim priateľom.