Krátka prechádzka históriou Ríma

Roman Lipták - 09.04.2019

Neobsiahnuteľné mesto. Večné a pominuteľné, pobožné aj zhýralé, vyblýskané i ošarpané. Pohľad na obsypané pomarančovníky pri slávnej ulici Via Veneto, ktorú poznáte z filmu Dolce Vita, alebo vôňa pomarančových kvetov v Giardino degli Aranci na Aventíne s jedným z najkrajších výhľadov na Rím. Alebo pohľad na neuveriteľnú Fontánu di Trevi, a na masu turistov na druhej strane, hádžucich mince a štelujúcich selfie tyčku, tak aby vyzerali, že sú pri fontáne sami. Byť sám s fontánou - aj to sa dá zažiť, ak sa pri nej ocitnete okolo štvrtej ráno. Vtedy je to naozaj magický zážitok. Prečítajte si pohľad na Rím z pera nášho sprievodcu Romana Liptáka.

Roma Caput Mundi

Istanbul je „druhý Rím“ (cisár Konštantín ho založil ako druhé hlavné mesto Rímskej ríše), Moskva „tretí Rím“ (stala sa centrom pravoslávnej cirkvi po páde Konštantínopolu), Nové Mesto Pražské koncipoval Karel IV ako „nový Rím“ na siedmych pahorkoch. Týmto prívlastkom častovali dokonca svojho času aj Paríž. Do tejto svetovej partie samozrejme patrí aj naša Trnava, ktorá sa skromnejšie prezýva „malý Rím“. Ale originál je len jeden – hlavné mesto starovekého a katolíckeho sveta.

Prechádzka storočiami

Pýcha a pád

Ako sa po meste prechádzate vidíte obdobia vzostupu aj pádu, história sa odráža na stavbách a dynamike mesta. Kontrasty spolu ladia. Majestátny staroveký Rím poznávame v rozvalinách, na fóre - centre starého sveta, kde teraz rastie burina a vlčí mak. Z katakomb, kde sa kresťania ukrývali prechádzame do skromných prvých kostolíkov ako ten zasvätený sv. Klimentovi, kde dožil a je pochovaný náš vierozvesca sv. Konštantín-Cyril. Nasledujú vzdušné rozľahlé románske baziliky so zlatými mozaikami ako Santa Maria in Trastevere.

V období gotiky stavebný ruch v Ríme ustal, kostolov mali dosť a vysoké úzke stavby s tenkými múrmi a vitrážami by tu aj tak boli ako skleníková sauna. Nech si ich stavajú za Alpami. Aby sa nepovedalo, tak aspoň jeden gotický kostol postavili - Santa Maria sopra Minerva, ale po svojom, žiadne zdobené vežičky, tenké steny a veľké okná.

Cirkev začína vyberať peniaze za odpustky, Španieli a Portugalci posielajú pápežovi zlato zo zámoria. Čo s toľkým kešom? Postavíme renesančné kostoly a paláce nech všetci vidia, že na to máme. Boticelli, Da Vinci, Rafael, Michelangelo, kto vytvorí niečo krajšie?

Buonarroti sa hecol najviac, navždy zmenil siluetu Ríma kupolou baziliky svätého Petra a fresky Sixtínskej kaplnky nás neprestávajú fascinovať. Prečo má Adam pupok, keď ho stvoril Boh a nenarodil sa s pupočnou šnúrou? Čo nám chcel umelec povedať, keď zobrazil Boha v tvare mozgu? Farby fresiek dodnes žiaria. Michelangelova modrá bola naozaj dobrá, použil na ňu rozdrvený drahokam lapis lazuli.

Freska v sixtínskej kaplnke od michelangelaNezabudnuteľné dielo, ktoré pri návšteve Ríma nesmiete obísť. Foto: pixabay.com

Zmena je život

Renesancia uvoľní mravy a kázeň. Prichádza reformácia a ovečky sa rozutekávajú. Prichádzajú jezuiti, aby ich vrátili pekne do košiara a pomáhajú si umením. Pompézne baroko láka späť do kostolov, tých už je v tomto období v Ríme viac ako dní v roku.

Moc pápežov však začína slabnúť, posledným veľkým dielom je Fontána di Trevi – Ezopova bájka v mramore. Potom prichádza ticho. Klasicizmus si v Ríme veľmi neškrtne.

V druhej polovici 19. storočia sa Taliansko zjednotí a Rím sa stáva hlavným mestom nového veľkého štátu. Rozbiehajú sa veľké projekty, široké bulváre, priestranné námestia a nové paláce. Oltár vlasti – mramorový pamätník prvého kráľa Viktora Emanuela II vyčnieva nad starý Rím.

Pamätník oltár vlasti v rímeMramorový pamätník prvého kráľa Viktora Emanuela II. vyčnieva nad starý Rím. Foto: depositphotos.com

Po prvej svetovej vojne sa Rím spamätáva a opäť takmer vynechá celý stavebný sloh. Art Deco tu veľa vody nenamútilo. Ale Rimania to znovu raz doženú niečim svojim. Prichádza Duce – Mussolini, ktorý zadáva veľké stavebné projekty fašistickej architektúry. Čisté línie a biely mramor majú navrátiť slávu Rímskeho impéria. Pre svetovú výstavu dá postaviť celú novú štvrť EUR, ktorej centrom je štvorcové koloseum. Po vojne sa tejto štvrti, všetci oblúkom vyhýbajú, no neskôr opäť objavia jej krásu. Architektúra za zločiny režimu nemôže. Módny dom Fendi dá neskôr štvorcové koloseum zrenovovať a presúva doň svoje sídlo.

Nové koloseum v rímeČisté línie a biely mramor mali prinavrátiť slávu Rímskeho impéria. Foto: flickr.com

Sladké roky šesťdesiate

60.-te roky prinášajú hospodársky rozmach, filmové hviezdy z celého sveta nakrúcajú filmy v ateliéroch Cinecittà. Audrey Hepburn si užíva Prázdniny v Ríme s Gregorym Peckom, Liz Taylor vo svojej životnej roli Kleopatry zvádza Richarda Burtona. Martini prúdi v miestnych baroch potokom. Dekadenciu tohto obdobia najlepšie zachytáva Sladký život Federica Felliniho. Postava filmu dáva názov celému povolaniu – Paparazzo.

Rímska smotánka drží krok s dobou, odsudzuje pravicové režimy, ale luxusu a zábavy sa nevzdáva. Sú to kaviároví komunisti, ktorí filozofujú nad právami pracujúcej triedy zo svojich prepychových palácov so služobníctvom. Ak sa chcete v Ríme šesťdesiatych rokov ukázať ako intelektuál, chodíte na čierno-biele československé filmy. Počas Pražskej jari nám Rimania držia palce, neskôr na námestí Largo Bratislava osadia bustu Alexandra Dubčeka.

Ako na Rím?

Najlepšie je sa v Ríme len tak stratiť. Túlať sa storočiami. Napriek tomu, že je neobsiahnuteľný a večný, v centre po chvíli aj tak narazíte na nejakú známu pamiatku, kde sa sa zorientujete a dostanete k metru alebo na autobus. Pri túlaní však objavíte čaro Ríma: tu mramorová noha starej sochy, tu dvor s malebnou fontánkou, o chvíľu nenápadný kostol, ktorý Vás z vnútra ohúri nádherou, za rohom kaviareň, kde si domáci čítajú noviny la Repubblica.

Všetky cesty vedú do reštaurácie

Keď vás chytí hlad, nasledujte svoj čuch. Vyhnite sa pohostinstvám na hlavných turistických ťahoch. Nenechajte sa nalákať na farebné turistické menu z mrazených polotovarov. Ak sa ponáhľate radšej si dajte na stojáka pizzu, ktorú tu predávajú na váhu alebo plnené pečivo – panini. Ale na jedlo si treba v Ríme treba vyhradiť čas.

Kde to dobre vonia a kde sedia starí Rimania, tam sa dobre varí! Bočné uličky za Panteónom, okolie Campo de’Fiori, židovské Ghetto, Trastevere a ďalšie zákutia. Cestoviny s paradajkovou omáčkou a slaninou – to znie možno divne. Bucatini All’Amatriciana to už je lepšie. Ak ste tieto typické rímske cestoviny neochutnali, musíte sa do Ríma vrátiť. Ovčí syr Pecorino z okolia mesta dodáva tomuto pokrmu neopakovateľnú chuť. Treba však vyskúšať aj teľacie na šalviovom masle – Saltimbocca alla romana, artičok na židovský spôsob carcioffo alla giudia. Spaghetti alla carbonara predstavovať nemusím. Tiramisù alebo zmrzlina známa ako gelato sú najlepšou bodkou na záver.

Cestoviny typické pre mesto rímAk ste tieto typické rímske cestoviny neochutnali, musíte sa do Ríma vrátiť. Foto: depositphotos.com

Ak ste v Ríme ešte neboli, odporúčam vám ho zažiť. Ak ste si už mincu do Fontány di Trevi hodili, tak je na čase sa vrátiť. Najlepšie fyzicky, alebo si aspoň môžete pozrieť nejaký film o Ríme. Jeden z mojich najobľúbenejších je Veľká nádhera z roku 2013. Ak chcete porozumieť prečo bola Rímska ríša tak úspešná odporúčam dokumentárne filmy s Mary Beard.

Páčil sa ti článok? Ukáž ho svojim priateľom.


Kontakt pre médiá: zednikova@ba.satur.sk

Generuje redakčný CMS systém GlobalWeb spoločnosti Global Services Slovakia s.r.o.

© 1998-2019 CK SATUR, Všetky práva vyhradené.

  • Slovenská asociácia cestovných kancelárii a cestovných agentúr
  • International Air Transport Association
  • Superbrands