Kirgizsko - skúsenosti turistického sprievodcu (video)

CK SATUR - 22.01.2020

Krajina, ktorá nie je tak navštevovaná a tak nedotknutá veľkým množstvom ľudí, ukrýva nádherné prírodné bohatstvo, to je Kirgizsko.

Vypočuť reláciu:

O Kirgizsku rozprávajú:

  • Janka Hromníková, cestovateľka
  • Juraj Kordík, sprievodca CK SATUR

Gregorová: Kirgizsko má úžasnú prírodu napriek tomu je ale takmer nedotknuté turizmom. Začnime teda s tým aká je to krajina a prečo nie je v hľadáčiku Európanov?

Hromníková: Podľa môjho názoru Kirgizsko nie je celkom v hľadáčiku Európanov kvôli tomu, že zatiaľ sa v krajine nenachádza nejaké veľmi rozvinuté podmienky pre turizmus, či už rezorty alebo lyžiarske strediská alebo niečo podobné. Tým, že krajina je vlastne vnútrozemská uzatvorená, hraničí s Čínou, Kazachstanom, Tadžikistanom a Uzbekistanom tak vlastne nemá more a tým pádom to nie je typická rezortná krajina. Čiže väčšina ľudí, ktorí si v podstate na svojej dovolenke oddýchnuť tak hľadajú skôr krajiny ktoré ponúkajú predpokladám rezortné dovolenky. Ale táto krajina je skôr krajinou ktorá ponúka príchuť dobrodružstva.

Kordík: Ono je to aj také, že mnoho ľudí od nás má taký nejaký stereotyp alebo nejaké predsudky voči krajinám, o ktorých toho veľa nevie. Keď sa povie stredná Ázia tak si predstavia ako keby to mala byť nejaká divočina alebo dačo a povie sa, že islamská krajina. Takisto mnoho ľudí má predsudky voči tomuto a presne nie je tam more, nie je tam veľké množstvo UNESCO pamiatok, podľa ktorých sa mnohí ľudia rozhodujú či pôjdu na tú dovolenku alebo nie. Takže je to vlastne také ospalé príjemne a podľa mňa je to dobré.

Gregorová: A prečo ste sa vy Janka rozhodli cestovať do strednej Ázie?

Hromníková: My už máme skúsenosť s návštevou niektorých týchto stredoázijských krajín a Kirgizstan bol pre nás takou automatickou voľbou, že chceme pokračovať ďalej a chceme objavovať tieto krajiny, ktoré nie sú navštevované veľkým množstvom ľudí ale pritom majú naozaj veľmi krásnu prírodu, a to je to čo my väčšinou na našich cestách vyhľadávame. Vyhľadávame miesta kde sa nemusíme tlačiť v radoch, zástupoch s ďalšími ľuďmi čakajúc na to aby sme si mohli niečo pozrieť. Hľadali sme krajinu, ktorá nás osloví svojim pokojom, krásnou atmosférou a toto rozhodne Kirgizsko prináša.

Gregorová: Juraj aké máte vy skúsenosti, prečo sa ľudia vyberú do Kirgizska?

Kordík: Tak ak vám poviem pravdu je to hlavne o prírode. Tá príroda je neskutočná, je prekrásna, čistá a naozaj tam máte takú vec v Kirgizsku, že vlastne v priebehu 24 hodín viete zažiť štyri ročné obdobia, viete byť pomaly takmer na púšti, viete byť v snehu za chvíľu sa tam rochniť. Celé to Kirgizsko je naozaj vysoké, celé Kirgizsko má nadmorskú výšku v priemere 2000 metrov. ale nie je to len o prírode. Pre mňa je to hlavne o tradíciách keďže sa venujeme vlastne celej krajine tak je pravda, že je to ideálne miesto na treky a hiking, na nejaké schádzanie hôr a takisto tie tradície, ktoré tam sú a tá kultúra ktorá možno nie je reprezentovaná zrovna tými pamiatkami, takými nejakými uchopiteľnými a odfotiteľnými ale je to kultúra ktorá je stáročia, možno tisícročia dlhá. Zdedená po mnohých kmeňoch, ktoré tam boli predtým a pre nás možno trošku taký mix všetkého. Už národnostné zloženie hovorí vlastne o tom, koľko je tam vlastne Kirgizov, potom tam mnoho rokov boli Rusi počas Sovietskeho zväzu, asi 14% Uzbekov, sú tam nejakí Tadžici, je tam mnoho čínskych menšín, ktoré vlastne odišli ešte nejak koncom 19. storočia a usadili sa tam. Tá kultúra, ktorá tam je alebo také to nehmotné dedičstvo v podobe tých neodfotitelných pamiatok, ktorých je tam menej ako v iných krajinách v okolí a tá tradícia a kultúra, ktorá je vlastne v tých kobercoch a v zvyklostiach a tom premýšľaní ľudí a v tom ich spôsobe života je takisto niečo čo by si mal človek pozrieť. Preto by bolo dobré keby tam vlastne chodili vnímavý turisti, ktorí majú radi prírodu, ale aj takúto vec ktorá sa týka nie zrovna, že kedy bola ktorá budova vystavaná a aký je tam štýl ale o tom, že prečo robia tí ľudia tie veci, ktoré robia a prečo vlastne žijú ako žijú.

Gregorová: A prekvapilo vás tam niečo čo ste dopredu možno nečakali, aké boli vaše prvé dojmy a s čím ste potom odchádzali?

Hromníková: Pre nás v podstate také trošku prekvapivé bolo, že my keď sme pristáli v hlavnom meste - Biškeku, tak hneď sme akoby vstúpili do vojenského štátu. Bolo tam strašne veľa vojakov a policajných hliadok, my sme z toho boli veľmi prekvapení, pretože to sme tam nečakali. Potom sme sa ale od vodiča taxi dozvedeli, že práve prebieha summit stredoázijských republík za účasti najvyšších predstaviteľov plus tam mal byť myslím, že ruský aj čínsky prezident takže celé Biškek bol skutočne vojensky uzavretý, tak sme si užili aj takúto atmosféru, ale v momente ako sme sa dostali mimo mesta sme našli to čo sme hľadali. Našli sme nádherné otvorené priestranstvá ohraničené vysokými horami, našli sme nádherné stáda koní pobehujúce po vysokých lúkach, našli sme pastierov s ovcami, našli sme jaky, jurty a to bolo presne to, čo sme my v tejto krajine chceli hľadať a nájsť. Pretože presne ako Juraj hovoril človek, keď sa na túto krajinu pozerá tak akosi nie z výšky tej našej civilizácie ale proste drží sa pri zemi a drží sa pri ľuďoch, ktorí v tej krajine žijú, tak musí mať zimomriavky, ktoré ho obehnú keď sa pozrie na všetku tú nádheru, na to ako s tou prírodou žijú, akú majú úctu k prírode, v ktorej a z ktorej žijú a myslím si, že toto je niečo čo človeka musí ovplyvniť. Takže my sme z krajiny odchádzali s tým, že sme tam našli presne to čo sme hľadali, krásu a pokoj.

Hlavné mesto biškek
V hlavnom meste ešte nájdete zopár pamiatok, no Kirgizsko je hlavne o krásnej prírode. Foto: depositphotos.com

Kordík: Mňa napríklad prekvapilo tak zo života, že sme sa večer ubytovali v takom prekrásnom, tradičnom jurtovom kempe v okolí jazera 3016 m n. m. stým, že sme sa ráno chceli odviezť na koňoch, že to bude taká romantika, také pekné a o piatej ráno ste vstali, že idete na toaletu a zrazu tam toľkoto snehu a pritom predpoveď bola iná. Tak naozaj, že začiatkom septembra totálny sneh čiže naozaj potom ako sme schádzali z takej drsnej zimy na ktorú sme asi nikto neboli pripravení sme potom vlastne skončili de facto ako keby v púšti v takých kaňonoch. Tie kone si vyberajú ešte celkom dosť asfaltové cesty, to ma takisto prekvapilo, že tam neboli nejaké nehody pretože to bolo šialené čo sa deje na tých cestách. Tie zvyklosti, tie tradície keď sa to človek začne učiť a vzdelávať, lebo je dôležité aby ten turista bol vnímavý, ľudský tak celá taká tá tradícia vlastne stredoázijských stepí, únosy neviest a rôzne také veci ktoré nám ani nejako nejdú do hlavy ani nie sú nejako vysvetliteľné z nejakého takého právne hľadiska a stále sa tam dejú takže mnohé tie veci a presne ten jurtový spôsob života. Myslím, že to Kirgizsko vlastne jedna vec, že prekvapí, druhá vec, že očarí.

Gregorová: Kam konkrétne sa tam teda chodí? Janka ako vyzerala vaša trasa?

Hromníková: No naša trasa vyzerala tak, že samozrejme pristáli sme v hlavnom meste Biškeku, pozreli sme si nejaké tie pamiatky, ktoré sa v meste samozrejme nachádzajú, ale my sme mali namierené skôr do takých oblastí do ktorých chodí čo najmenej ľudí. Čiže samozrejme prešli sme takú tú štandardnú trasu okolo jazera Issyk-kuľ, severnú a južnú časť ale my sme sa snažili dostať do častí, do ktorých je treba napríklad vybaviť špeciálne povolenie pretože už sa nachádzajú v hraničnom pásme s Čínou a to bolo napríklad údolie Saridžas ktoré je na východ od mesta Karakol. Vlastne v tejto oblasti sa nachádza mesto ktoré bolo kedysi pomerne prosperujúcim banským mestom Enilchek, dnes je to už len mesto duchov pretože po páde Sovietskeho zväzu samozrejme upadol aj rozvoj tohto mesta, ľudia odišli.

Dnes v tomto meste žije len zhruba 30 rodín takže ten život je tam taký naozaj veľmi ospalý a zhruba päť kilometrov od mesta sa nachádzajú úžasné horúce pramene Karataš, ktoré nikde na mape nenájdete označené. Naozaj sa musíte pýtať domácich, kde sa tie pramene nachádzajú a je to neskutočne krásny zážitok. Pod vysokou tmavou skalou sa proste kúpať v horúcich prameňoch aj keď treba si dávať pozor a obmedziť ten kúpeľ na zhruba 20-30 minút lebo voda vraj obsahuje radón. Takže toto bolo jedno také miesto kam sme sa vybrali tak mimo tie hlavné cesty.

Druhým miestom na ktoré sme si tiež potrebovali vybaviť špeciálne povolenie na vstup do hraničnej zóny bolo jazero Kelso ktoré je podľa mňa skutočnou perlou a je to neskutočne krásny zážitok lebo je to jazero ktoré sa tiež nachádza v tom čínskom hraničnom pásme ale nachádza sa uprostred vysokých skál čiže máte pocit ako keby ste sa naozaj pozerali na smaragd uložený uprostred vysokých zubatých bledých skál a je to naozaj krásny zážitok. Takže toto boli pre nás také highlighty celej našej cesty, samozrejme jazero Song-Kul alebo návšteva mesta Oš. Prípadne sme sa ešte dostali do základného kempu pod sedem tisícovkou Lenin Peak čo je na juhu krajiny.

Gregorová: Juraj a čo vy odporúčate, kam ísť za prírodou a kam za nejakou kultúrou a tradíciami?

Kordík: No my s našou cestovnou agentúrou prilietavame do Biškeku, čo je také centrum diania, politického a kultúrneho to je hlavné mesto. Tak tam si pozrieme tie veci ktoré sa nachádzajú tam v centre a okolí, potom sa vydáme do národného parku Ala Archa to je prekrásny a aj celkom ľahký trek aj pre ľudí, ktorí nie sú zvyknutí na niečo také.

Národný park ala archa v kirgizsku
Príroda Kirgiszka vás očarí. Foto: depositphotos.com

Potom vlastne sa vydávame na cestu k tomu jazeru Song-Kul čo je vlastne druhé najvyššie položené Alpské jazero. Potom odtiaľ vlastne prechádzame južnou stranou okolo jazera Issyk-kuľ. Jazero Issyk-kuľ je taká perla vlastne ono to je v tvare ako oko toho Kirgizska a vlastne je to najväčšie tamojšie jazero, prekrásna čistá príroda.

Južnou stranou sa vydávame do toho mesta Karakol ktoré je samo o sebe veľmi významnou zmeskou rôznych kultúr, či už čínskych alebo ruských. No a potom vlastne obchádzame vlastne jazero severnou stranou tam vlastne vidíme aj také nejaké pamiatky ako je veža Burana a čo mne sa napríklad veľmi páči v rámci trvalo udržateľného turizmu, že máme tam vlastne niekoľko nocí, že spíme u miestnej komunity, u miestnych ľudí. Pozrieme si vlastne tradície, čo sa týka napríklad výroby tradičného koberca, ktorý je zapísaný na zozname UNESCO. Takisto potom sa ideme pozrieť na orlích lovcov ktorý tam sú, čo je vlastne dlhá tradícia a lovu divej zveri v podstate oni dokážu uloviť aj rysa, vlka a v samotnom Kirgizsku je nejakých 34 druhov vtákov ktoré sa dokážu vychovať na tento lov.  Takže je to vlastne celý taký nejaký backround kultúrno historický. Takisto čo sa týka toho stravovania tak chodievame tak, že nám miestny ľudia varia čiže máme aj taký nádych tej inej kuchyne. Čiže celý ten výlet je vytvorený tak aby to bolo o prírode, kultúre, tradíciách.

Gregorová: A keď už hovoríte o tej kuchyni tak čo tam odporúčate ochutnať?

Hromníková: Je pravda, že my na našich cestách sa snažíme vždy navštevovať miestne reštaurácie alebo obyčajné krčmy, prípadne keď sme spali v tých jurtových kempoch u domácich tak sme sa stravovali s nimi čo nám ponúkli, čo varili. Musím povedať, že za ten čas, ktorý sme boli v Kirgizsku sa snáď nenašlo z jedla nič, čo by mi nechutilo, naozaj tá strava je veľmi pestrá. Ja som napríklad bola prekvapená, že v Kirgizsku nie je problém stravovať aj vegetariána pretože v našej skupine boli dvaja a mali celkom obavu, že čo tam budú jesť pretože po skúsenosti napríklad z Mongolska som aj ja mala obavu pretože v Mongolsku nájsť niečo vegetariánske bol veľký problém. V Kirgizsku toto problém nie je, naozaj máte na výber veľké množstvo čerstvej zeleniny, ovocia na každom trhu takže strava tam celkovo bola veľmi dobrá. Pre mňa prekvapivé boli skôr nápoje keď sme teda od domácich kúpili tradičný kumys čo je kvasené kobylie mlieko a bol to nápoj z ktorého priznám sa som nedokázala ochutnať viacej ako dva hlty. Sú ľudia ktorí hovoria, že sa na to dá zvyknúť a potom už je to celkom príjemní nápoj ale asi sme tam neboli dostatočne dlho.

Kordík: Napríklad teda kumys, ja musím súhlasiť, že mne to tiež vôbec nejde, ale tá kirgizská kuchyňa je veľmi rôznorodá a je ovplyvnená potom rôznymi tými kultúrami alebo národmi ktoré tam žijú okolo. Viete si tam dať ruské jedlá ako boršč takisto pirohy, napríklad aj sušia mlieko také ako keby tvarohové guličky ktoré tam sú vyzerajú ako cukrík ale to mi tiež teda moc nejde. Rozhodne to ale nie je cukrík ale je to také, že človek sa pomýli v tom oddelení cukríkov a kúpi to tak bude pozerať, že čo to je a dlho si bude pamätať tú chuť. Ale samozrejme, že čo kultúra tak napríklad tie čínske menšiny, ktoré tam sú tak oni majú úplne iné stravovacie návyky také tie presne veľmi veľa zeleniny, tradičné také čínske jedlá ale vlastne viac zeleniny ako mäsa čo je veľmi príjemné. Potom takisto vlastne tak ako v Mongolsku napríklad tam sa veľa jedávajú ovce a toto sú potom také tradičné veci. Napríklad plof to je trošku uzbecko-kirgizské jedlo taká ryža a nejaké vlastne hovädzie alebo teda mäso ovčie nasekané nadrobno a tak nejako zamotané dokopy, to je inak veľmi príjemné jedlo. Potom také najtradičnejšie keby sa vás chcel niekto poctiť ako návštevu. To napríklad Kirgizi sú veľmi pohostinní a musím povedať, že nikto nikdy nepovedal od nás, že by mu nechutilo tak to je vlastne také národné bešbarmak. To je vlastne rozporciovaná celá ovca a je to vlastne naložené v takom nejakom veľkom hrnci a nejakej vlastne vyvarené, spečené. Potom je to aj o tom, že ako sa to vlastne servíruje, to je presne to o tých tradíciách, že napríklad aj to jedlo nie je iba také, že na tuto más nohu alebo dačo a napríklad taký najdôležitejší hosť dostane hlavu aj s očami. Potom napríklad najstaršia žena tam dostáva chvost taký ten ovčí mastný biely, mladému synovi ide nejaká noha. Vlastne celé to ako je vyskladané to jedlo tak presne ten kúsok toho jedla je určený tomu človeku ktorý pritom stole sedí. Napríklad je tam potom jedlo ktoré sa volá olovo, sú to tiež nejaké baranie pľúca plnené niečím a samozrejme je tam veľmi veľa iných vecí. napríklad rezance na ktoré sa dáva jahňacie mäso, druhá vec je taká, že tam sa napríklad veľa jedáva konské mäso a vlastne ten kôň je tam určený normálne na stravovanie, donesú nejaké ťažné zvieratá aby to mäso bolo čerstvé a nebolo by to nejaké šľachovité. Takže koňa tam môžete vyskúšať to je tam bežná vec. Čo sa týka tej kuchyne a stravy tak si tam vyberie asi každý, naozaj nie je problém aj keby to bol nejaký celiatik alebo vegetarián.

Gregorová: A s miestnymi ste mali aké skúsenosti? Vedeli ste sa s nimi dorozumieť nebol to problém?

Hromníková: Keďže patrím ešte ku generácii, ktorá sa v škole učila ruštinu, síce už dávnejšie ale predsa len si niečo pamätám tak ruština je naozaj veľmi užitočná v tejto krajine. S angličtinou tam človek okrem hlavného mesta a ďalšieho veľkého mesta Oš veľa nedokomunikuje čiže pred cestou by som rozhodne odporučila naučiť sa aspoň zopár fráz po rusky. Otvára to dvere, otvára to srdcia naučiť sa zopár fráz po kirgizsky tiež a tí ľudia sú veľmi nápomocní takže čokoľvek človek potrebuje v podstate ani nemusíte vedieť celkom presne pomenovať a oni sa budú veľmi snažiť aby vám poskytli to čo od nich potrebujete, či už je to ubytovanie, nejaká strava alebo nápoje, potrebujete aby vám zabezpečili nejakú ukážku u týchto ich tradícií pretože to sú tiež veci ktoré vedia na požiadanie v podstate pre návštevníka zorganizovať. Mne sa veľmi páčilo, že v Kirgizsku funguje community based tourism je to vlastne agentúra ktorá je rozšírená po celej krajine, v každom meste majú v podstate nejakú svoju kanceláriu a na požiadanie vám vedia zabezpečiť určité veci, ktoré vlastne by turista alebo návštevník mohol potrebovať aj keď ich nemá dopredu zabezpečené takže sú to vlastne také veci ktorými vyslovene vychádzajú v ústrety turistom aby všetko čo v krajine potrebujú aby vedeli nájsť a aby vedelo byť zabezpečené na požiadanie.

Kordík: A oni sa naozaj snažia tým, že tá krajina nie je skazená a nie je nejako veľmi ovplyvnená turizmom tak naozaj, že máte všade takých tých rôznych trekových sprievodcov, ktorí vám vlastne ukážu cestu a aj tie chodníky v tých turistickejších trasách sú celkom dobre značené. Naozaj ako už bolo povedané tak každý vám tam je ochotný pomôcť. Napríklad keď neviete po rusky tak zastavíte niekoho mladého kto bude pravdepodobne po anglicky vedieť, pretože kirgizštinu sa ťažko naučíte to je ťažký jazyk. Každopádne tá ruština naozaj otvára dvere neskutočne, veľmi veľa ale tí mladí ľudia už majú taký nejaký nástup tej angličtiny a vždy sa nejaký nájdu. Oni sú veľmi radi keď im niečo prinesiete, to teraz nemusí byť niečo v rámci charity ale také nejaké darčeky v rámci tých kultúr aby ste neboli naozaj iba taký, že beriete iba tým, že platíte ale vlastne budú radi keď im nejaké fotky z krajiny z ktorej pochádzate alebo nejakú takú drobnosť. Neodporúča sa tam nosiť alkohol majú ho dosť a majú stým aj trošku problém. Teraz je to také, že to Kirgizsko, ja vždycky poviem, že je to krehká krajina pretože vlastne bola to krajina ktorá dajme tomu, že kým tam vlastne prišli Sovieti tak nebolo tam žiadne vzdelanie, neboli tam budovy, neboli tam školy, nebola tam nejaká gramotnosť. Potom im boli vlastne veci zobraté, ten tradičný domácky spôsob života im bol odcudzený a boli nútené vlastne nejaké veci ktoré každý z nás pozná. Tie nasledujúce generácie vyrastali v sovietskom zväze a teraz keď sa v 91. krajina osamostatnila tak im všetky tie istoty ktoré poznali boli odobraté a mnohí z tých ľudí, ktorí tam sú stále tak spomínajú s takou nejakou nostalgiou na tých Sovietov, ktorí tam boli. Boli tam nejaké dôchodky, aj teraz sú tam ale tak mizerné, že si to neviete predstaviť. Bolo tam nejaké vzdelanie zadarmo, zdravotná starostlivosť preto hovorím, že tá krajina je veľmi krehká a naozaj ten trvalo udržateľný turizmus ktorý tam je, tak je veľmi opatrný a to je správne. Pretože naozaj my si musíme uvedomiť, že prichádzame do krajiny kde tie hotely nemusia byť úplné terno. Keď si vyberieme dovolenku kde budeme spať v jurte tak budeme počítať s tým, že je tam teplo ale zas tam nie je sauna a musíme počítať stým, že tá kultúra ktorá tam je, je veľmi stará ale vlastne teraz je znovu nábeh na taký polo domácky spôsob života. Nazval by som to takou nejakou kultúrnou schizofréniou ktorú tam teraz títo Kirgizi majú taký nejaký návrat k tej pastierskej spoločnosti. Ešte by som povedal k tomu trvalo udržateľnému turizmu, že naozaj by sme mali byť veľmi krehkí, koľkí ľudia tam budeme chodiť, ako tam budeme chodiť, ako sa budeme správať. Naozaj keď sa tam vyberiete sami alebo aj s cestovnou agentúrou tak je veľmi dôležité aby ste dbali na tú prírodu a tých ľudí ktorí tam sú. Pretože je to veľmi ťažké aj keď si pozriete nejaký dokument o Kirgizsku tak zistíte, že ten život tam je aj možno jeden z najťažších v okolí. Je to dostupná exotika, nie je to ďaleko, nie je tam draho, práve naopak je tam lacno ale musíme si dávať veľmi veľký pozor aby sme to nepokazili.

Gregorová: A odporúčate tam niečo aj vyskúšať z týchto domáckych tradícií?

Hromníková: Určite treba vyskúšať to, že človek prespí v jurte je to naozaj zážitok, treba si určite vyskúšať prenajať koníka a urobiť si aspoň niekoľko hodinovú túru na tom koníkovi len tak k jazeru alebo po okolí. Je určite krásne pozrieť si ukážku toho tradičného lovu s orlom, prípadne tradičného jazdenia na koni s lukostreľbou.

Jurty v kirgizsku
Noc v jurte je jedným z "mus" zážitkov v Kirgizsku. Foto: Juraj Kordík

To sú všetko veci, ktoré určite úzko súvisia vlastne s krajinou ako takou. Mne bolo veľmi ľúto keď sme tento rok do Kirgizska išli, že sme tam nešli o rok skôr. Pretože v roku 2018 sa v Kirgizsku práve pri jazere Issyk-kuľ v meste Cholpon Ata konali tradičné domácke hry, ktoré sa konajú raz za dva roky vždy v niektorej stredoázijskej krajine a minulí rok to bolo práve Kirgizsko. Takže kto mal možnosť zúčastniť sa určite mal možnosť vidieť tam veľa tradičných športov ktoré väčšinou súvisia s jazdou na koni, lukostreľbou, nejakou formou zápasu alebo teda wrestlingu a mne osobne bolo veľmi ľúto, že toto sme nevideli a na budúci rok myslím, že práve tieto domácke hry sú garantované, že by sa mali konať v Turecku. Tak myslím, že naplánujeme nejakú cestu do Turecka.

Kordík: Určite sa tam choďte pozrieť pretože tie disciplíny sami o sebe sú riadna haluška. Je tam niečo také ako rugby ale hrá sa to vlastne s ovcou. Vlastne sa tam doťahujete o ovcu ktorá nemá hlavu ani nohy a musíte ju umiestniť na nejaké miesto vyčlenené, niečo ako keď hráte rugby a celé to prebieha na koni. Potom je taká disciplína kde musíte schmatnúť ovcu zo zeme tiež na koni. Potom taká úplne brutálna disciplína je pre ženy a to je vlastne lov nevesty. Tá je asi najlepšia, to by sa aj mnohým ženám páčilo podľa mňa. Volá sa to pobozkaj nevestu. Žena ide na koni a sleduje ju nejaký chlap, ktorý sa ju snaží pobozkať, môže ju schmatnúť a pobozkať. Ale pozor nato ona sa musí ubrániť a k tej obrane má ešte aj bič. Čiže môže šľahať toho chlapa, keď sa k nej blíži. Čiže to je pobozkaj nevestu, jedna z takých tých hier ktorá tam napríklad je lebo celé je to vystavené na tých tradíciách.

Hromníková: Boj o ženy v Kirgizsku asi musel byť tvrdý.

Kordík: Tak zrovna toto by som úplne neskúšal. Ešte taká vec, že keď mnohí tí ľudia sa boja, že moslimská krajina. Tak aj ten islam je tam sovietsky islam zastúpený naozaj vo veľkom v podstate. Ale pozor ten islam je veľmi ovplyvnený šamanizmom, oni pijú alkohol až moc. Čiže čo Alah nevidí to srdce nebolí, Ramadán takisto sa nie úplne dodržiava. Naozaj čo sa týka takýchto moslimských tradícií ako keby oni si zobrali od všetkých týchto prírodných náboženstiev, z toho islamu alebo čohokoľvek. Tak keď má niekto predsudky ohľadom toho náboženstva tak sa vôbec nemusí báť. Práveže tí Kirgizi tie veci ktoré robia sú tak domiešané, že možno oni sami nevedia kde ich vlastne zobrali a je to také celkom úsmevné.

Hromníková: Ono to možno celé súvisí aj s tým, že cez Kirgizsko od dávna viedla jedna z hlavných trás hodvábnej cesty prostredníctvom ktorej sa miesili nie len tovary, ale práve aj kultúry, náboženstvá, názory a preto v podstate aj celkovo na kirgizských ľudí, keď sa človek pozrie tak čo človek to unikát. Jednoducho každý človek je iný, každý človek je jedinečný aj čo sa týka jeho čŕt, máte pocit, že sa pozeráte niekedy na ženu ktorá má oči typické pre Číňanov ale je blonďavá napríklad. Takže všetko je to také naozaj veľmi zaujímavé.

Gregorová: Ja vám teda veľmi pekne ďakujem za zaujímavý rozhovor a som rada, že ste sa snami prišli podeliť o vaše skúsenosti do štúdia.

 

Kontakt pre médiá: zednikova@ba.satur.sk

Cestovná kancelária SATUR TRAVEL, a.s. je zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel Sa, vložka číslo: 2427/B, IČO: 35 787 201, Miletičova 1, 824 72 Bratislava

Generuje redakčný CMS systém GlobalWeb spoločnosti Global Services Slovakia s.r.o.

© 1998-2020 CK SATUR, Všetky práva vyhradené.

  • Slovenská asociácia cestovných kancelárii a cestovných agentúr
  • International Air Transport Association
  • Ocenenie najdôveryhodnejšia značka pre CK SATUR
  • Ocenenie Superbrands 2020 pre CK SATUR