Príbeh o láske: 7 tajomstiev Tádž Mahálu

Indický najznámejší monument predstavuje vznešenú svätyňu večnej lásky cisára Šahdžahána a jeho manželky Mumtáz Mahal. Hovorí sa, že jeden bez druhého nechceli byť ani chvíľu a tak Mumtaz dokonca jazdila s cisárom na jeho vojenské výpravy. Keď zomrela pri pôrode ich 14. dieťaťa, rozhodol sa Šahdžahán postaviť pre ňu pamätník. V priebehu nasledujúcich štrnástich rokov zamestnával najlepších architektov, stavebníkov a remeselníkov, aby premenili jeho víziu z bieleho mramoru na skutočnosť. Aj napriek kultovému významu Tádž Mahálu ostalo veľa z jeho histórie stále zahalené tajomstvom. 

"Pre svet môžeš byť niekým, pre niekoho môžeš byť svetom".

Architekti a remeselníci, ktorí tvorili Tádž Mahál, boli majstri proporcií a optických trikov. Pri prvom priblížení sa k bráne, ktorá lemuje stavbu, sa napríklad pamätník zdá byť neuveriteľne blízko a veľmi veľký. Keď však človek príde bližšie, zmenší sa. Minarety obklopujúce hrob síce vyzerajú dokonale vzpriamene, veže sú v skutočnosti trochu naklonené smerom von. Toto postavenie má dve funkcie. Tou prvou je vytvorenie estetickej rovnováhy a druhou, že pri katastrofe ako zemetrasenie sa piliere rozpadnú smerom von od krypty.

"Muž sa neraz stáva otrokom ženy: keď ju nevidí, túži po jej pohľade, keď stojí pred ním, túži po jej objatí, keď ju zovrel do náručia, túži po splynutí s ňou", vyriekol raz indický básnik a filozof Bhartrhari.

Podľa obľúbenej legendy, cisár Šahdžahán chcel, aby bolo mauzóleum jedinečným majstrovským dielom, ktorému sa nič nevyrovná. Aby nikto nemohol preniesť krásu Tádž Mahálu do inej stavby, nechal vraj všetkým remeselníkom odťať ruky a vypichnúť oči. Historici však nikdy nenašli žiadny dôkaz, ktorý by podporil príbeh o tomto hrôzostrašnom čine.

"Požehnaním lásky je, že v dvoch je jedna duša, ak tie dve duše žijú oddelene, objímajú sa iba dve mŕtvoly", povedal indický básnik Bhartrhari v 7. storočí.

Vnútri Tádž Mahálu stoja pomníky cisára Šahdžahána a jeho manželky Mumtaz Mahal uzavreté v osembokých miestnostiach zdobených polodrahokamami a mramorom. Nádherné pamiatky sú však len na parádu, skutočné sarkofágy sa nachádzajú v tichej miestnosti nižšie na úrovni záhrady.

Arabský mystik Chalíl Džibrán raz povedal: "A stojte pri sebe, ale nie v tesnej blízkosti, lebo aj stĺpy chrámu stoja zvlášť a dub a cyprus nikdy nerastú v tieni druhého". 

Tádž Mahál predstavuje vrchol mughalskej architektúry, takže je postavený v dokonalej symetrii podľa doktrín dobového štýlu. Minarety lemujú klenuté hrobky a centrálny bazén odráža hlavnú budovu. Existuje však jedna výnimka. Pomník Šahdžahána je nezvyčajne umiestnený na západ od stredovej osi, čím sa narúša rovnováha. Podľa niektorých môže toto umiestnenie nasvedčovať tomu, že tu nikdy nechcel byť pochovaný.

"Láska je jedna strana mince. Druhou je pravda", povedal indický duchovný vodca a politik Móhandás Gándhí.

Vek a znečistenie zanechali svoje stopy aj na slávnom Tádž Mahále a jeho žiarivo bielej mramorovej fasáde. Práve preto je mauzóleum pravidelne čistené. A dokonca nielen tak hocičím, ale bahenným zábalom podľa tradičného receptu indických žien. Nakoniec sa bahno zmyje kefami a nepekné žlto-hnedé škvrny zmiznú.

Jedno latinské príslovie hovorí, že "milovať a zachovať si rozum nedokážu ani bohovia". Nad Tádž Mahalom sa však asi zmilovali. 

K pôvabom miesta patrí aj jeho neustále sa meniaci odtieň, ktorý od úsvitu do súmraku záleží na pozícii slnka. Pri východe slnka sa môže zdať perlovo šedý a svetlo ružový, na pravé poludnie žiari oslňujúcou bielou a oranžovo-bronzový nádych dostane pri západe slnka. Vo večerných hodinách sa zasa javí ako modrý.

Pre dvetisíc rokmi slová vyrieknuté rímskym dramatikom Publiliom Syrusom, že "ako slza je láska: v oku vzniká, do srdca preniká", sa ako uliate hodí práve na najkrajšiu stavbu Indie.

Miestni obyvatelia tvrdia, že Šahdžahán plánoval postaviť cez rieku Yamun identický Tádž Mahál z čierneho mramoru, v ktorom mal byť pochovaný on. Stavba sa vraj zastavila po tom, ako ho jeden z jeho synov zosadil z trónu a uväznil v neďalekej pevnosti Fort Agra. Ironicky o moc ho pripravil práve syn jeho milovanej Mumtaz Mahal.

• Bezpečnosť v Tádž Mahále je veľmi prísna. Čo si so sebou môžete a nemôžete vziať však často závisí od toho, kto práve dohliada na bezpečnosť pri trochu chaotickom vstupe. Vo všeobecnosti nie sú povolené videokamery, ale občas vám ju povolia po zaplatení poplatku. Medzi zakázané položky patria aj sladkosti, slúchadlá, mobilné nabíjačky, perá, nože a podobné predmety.
• Kvôli ochrane pred znečistením, nie sú v okruhu 500 metrov od stavby povolené motorové vozidlá.
• Hrobka komplexu je bezbariérová.
• Do mauzólea vedú tri vchody – západný, južný a východný. Pri východnej bráne nájdete štyri rady, pričom každý je určený niekomu inému – ženám zo zahraničia, mužom zo zahraničia, domácim ženám a domácim mužom.
• V hrobke je veľmi ľahké sa orientovať, väčšina turistov tu strávi okolo troch hodín. Všetky tri vstupné brány vedú do veľkého arkádového nádvoria. Pri prechádzaní pod Veľkou bránou človek zrazu pocíti, ako opúšťa rušný svet mesta a vstupuje do pokojného sveta mauzólea.
• Množstvo turistov sa vždy zastaví pri „lavičke princeznej Diany“. Nachádza sa na druhej strane bazéna na plošine nad centrálnym vodným kanálom.
• Jediný spôsob, ako sa vyhnúť davom, je prísť hneď po úsvite. Od približnej desiatej doobeda až do západu slnka totiž ku komplexu mieria v obrovských počtoch indickí turisti.

Aj vás láka spoznať klenot Indie? Do Tádž Mahálu vás zavedú aj naše poznávacie zájazdy, India – Magický Rajasthan či India – Zlatý trojuholník, alebo si zvolíte aj pobyt pri mori. Absolútnou novinkou na trhu je, že s CK SATUR môžete spoznávať Indiu cez festival farieb Holi alebo festival svetiel Diwali, pričom uvidíte i Tádž Mahal. Nazrieť do života Indie je zážitkom na celý život, vidieť najkrajší pamätník lásky je nezabudnuteľným momentom a pochopenie tunajšej kultúry je poučením a neprebádanou kapitolou života.