6 dôvodov, prečo je Petra taká zaujímavá

Juraj Okál - 04.10.2019

Jeden z prvých návštevníkov Petry, britský dôstojník námorníctva Charles Irby, pri pohľade na Pokladnicu prehlásil: „Nie je na svete nič, čo by sa Petre vyrovnalo“. Ak  by sme možno chceli ostať pri zemi a mierne odporovať, treba aspoň povedať, že nie je na svete nič, čo by Petru aspoň vzdialene pripomínalo. Je to proste mimoriadne osobitý monument bez možnosti prirovnania k iným miestam. Čo robí teda Petru takou výnimočnou, nám zhrnul sprievodca Juraj Okál.

1. Tajomný príbeh

K neobyčajnej atraktivite Petry v očiach cestovateľov jednoznačne prispieva aj fakt, že sa jedná o dávno stratené a potom znovu nájdené mesto. Petra sa pod názvom „Sela“ (v preklade „skala“) spomínala v Starom aj Novom zákone, spomínali ju grécke aj rímske zdroje a objavovala sa v ústnej tradícii národov celej oblasti Blízkeho východu. Európania však s Petrou mali bezprostredný kontakt naposledy počas 12. storočia, kedy európski križiaci neďaleko Petry mali jeden zo svojich mnohých hradov. Po zničení jeruzalemského Latinského kráľovstva však prítomnosť Európanov v tejto oblasti nadobro ustala a s ňou aj znalosť polohy Petry. Rozprávkové ružové mesto vysekané do skaly sa tak stalo predmetom rôznych bájok a legiend a jeho existencia sa presunula skôr do ríše fantázie. Ešte začiatkom 19. storočia sa Petra dôveryhodnosťou svojej existencie radila k miestam typu Shangri-La alebo Atlantída. Výhradnými vlastníkmi a pánmi Petry sa stali miestni beduíni, ktorí jej tajomstvo pred vonkajším svetom úzkostlivo strážili. Medzičasom sa začali práve oni pokladať za jediných právoplatných dedičov tohto miesta a jeho predpokladaných pokladov.

To sa však radikálne a navždy zmenilo vďaka odvážnemu dobrodruhovi a cestovateľovi pôvodom zo Švajčiarska menom Johann Ludwig Burckhardt. Ten počas svojich ciest Blízkym východom započul v Káhire rozhovor ľudí o ružovom meste vytesanom do skaly. To vzbudilo jeho pozornosť a vydal sa tam v obvyklom prestrojení za Araba pod menom Ibrahím ibn Abdallah. Beduíni majú síce pohostinnosť voči návštevníkom priam predpísanú, v tomto prípade sa však voči nemu chovali krajne podozrievavo. Mysleli si, že v urne na špičke nabatejskej Pokladnice sa ukrýva poklad a v snahe získať ho na urnu zvykli často strieľať. Verili však, že zlému čarodejníkovi zo západu stačí na správne miesto len pozrieť a svojím pohľadom poklad odčaruje preč. Preto na Burckhardta úzkostlivo dozerali a nechceli ho do mesta ani pustiť. On však vymyslel úskok. Ako dobrému moslimovi mu nemohli odoprieť obetovať ovcu pri hrobke proroka Harúna (Árona), ktorá sa vysoko v Petre nachádza tiež. Obetu uskutočnil, všímal si všetko vôkol seba a mesto správne identifikoval ako dávno stratenú Petru, ružové mesto vysekané do skaly. Týmto vzbudil pozornosť mnohých európskych dobrodruhov a cestovateľov, ktorých výpravy na seba nenechali dlho čakať.

2. Beduínske osídlenie

Počas návštevy Petry žiadnemu turistovi nemohla uniknúť prítomnosť množstva pohľadných beduínskych mladých mužov s dlhými vlasmi a namaľovanými očami, ktorí sa svojím výzorom štylizujú do akejsi podoby kapitána Jacka Sparrowa z Pirátov Karibiku. Nech už je však ich imidž akokoľvek prehnaný, práve hrdí beduíni boli dlhé stáročia (vlastne omnoho dlhšie než samotní Nabatejci) jedinými obyvateľmi Petry, jedinými ľuďmi s právom trvalého pobytu v jej ruinách. To malo svoje svetlé, ale bohužiaľ aj tienisté stránky. V takmer každej jaskyni a hrobke bola usídlená jedna rodina, ktorá jej priestory využívala na každodenné aktivity. Mnohé pamiatky tak majú dnes stropy kompletne začmudené sadzami z každodenného ohňa. Akékoľvek hnuteľné pamiatky a artefakty sa nenávratne stratili, na mieste ostalo fakticky len to, čo bolo priamo vysekané zo skaly. Jordánske úrady začali proces vysídľovania beduínov z areálu Petry do priľahlého mesta Wádí Músa už v 60. rokoch, tento proces sa však stretol s veľkým odporom. Ledendárny pán Nyazi, ktorý dlho pôsobil ako miestny sprievodca, zvykol nostalgicky spomínať na svoje detstvo strávené v jaskyni a prechádzky na somárovi po okolí. V niektorých prípadoch úrady spravili výnimku a tých najzarputilejších beduínov nechali v Petre dožiť, až do 80. rokov mohli napríklad pomáhať zablúdeným turistom a poskytovať im ochranu. V súčasnosti však všetci beduíni po západe slnka musia každý deň Petru opustiť a premiestniť sa na noc do svojich nových domovov vo Wádí Músa. Stále však predávajú svoju bižutériu, šperky, napodobeniny starých mincí či iné suveníry.

Ťavy beduínov v jordánsku
Beduíni prevádzkujú v Petre jazdu na ťave, na somároch či konských drožkách. Foto: depositphotos.com

Úrady im vychádzajú v ústrety a keď sa pred pár rokmi uvažovalo o vytvorení exitu v centrálnej časti Petry, odkiaľ mali po jednosmernej prehliadke odvážať turistov autobusy, práve po protestoch miestnych beduínov sa tento plán zavrhol. Mnohí z nich by prišli o živobytie, keďže niektorí unavení turisti vďačne zaplatia za cestu naspäť kaňonom Siq na konskom povoze.

3. Jeden z novodobých siedmich divov sveta

Pred rokom 2007 Petra určite figurovala v hľadáčiku prevažne len u milovníkov atypickej architektúry a tajomných starovekých civilizácií, no určite sa jej nedostávalo toľko záujmu, koľko by si reálne zaslúžila. Práve v roku 2007 nastal obrovský zlom, a to vďaka výsledkom ankety, ktorú vyhlásila jedna švajčiarska organizácia v úzkej spolupráci s UNESCO. V celosvetovom hlasovaní, ktoré sprevádzala masívna mediálna kampaň, mohla samotná široká verejnosť rozhodnúť o nových divoch sveta, či už prírodných alebo kultúrnych. V niektorých prípadoch síce hlasovanie sprevádzali kontroverzie (brazílsky telefonický operátor v snahe získať hlasy pre sochu Ježiša Krista v Rio de Janeiro napríklad zrušil telefonické poplatky súvisiace s hlasovaním), napriek tomu sa táto kampaň stretla s obrovským ohlasom. Najviac hlasov logicky získal Veľký čínsky múr. Isto oprávnene, ale treba tiež brať do úvahy, koľko Číňanov určite podporilo svoju najväčšiu národnú pamiatku. Práve v tom kontexte ale prekvapí, že taká malá krajina ako Jordánsko (toho času mala 6 miliónov obyvateľov) to so svojím skalným mestom Petra dotiahlo do takej elitnej spoločnosti, ako je rímske Koloseum, indický Tádž Mahál, peruánske Machu Picchu, Chichén Itza v Mexiku či práve už spomínaný Kristus v Riu.

Neprekvapí teda, že práve rok 2007 sa stal rekordným pre jordánsky cestovný ruch a odvtedy už prúd návštevníkov nepoľavuje. Tabuľka novodobých siedmich divov dodnes nič nestratila zo svojej prestíže a existuje mnoho ľudí, ktorí si návštevu všetkých týchto miest stanovili za svoj cestovateľský cieľ.

4. Tajuplná nabatejská civilizácia

Povedzme si úprimne: o starovekom Egypte, Ríme či Grécku má dnešný človek pomerne slušné povedomie, minimálne o dotyčných národoch určite často počul, stretával sa s nimi v dokumentárnych filmoch, literatúre či na hodinách dejepisu. Nabatejci sú však národom, o ktorom mnohí ľudia pred návštevou Petry často ani nepočuli. Zatiaľ čo vyššie spomínané národy po sebe zanechali obrovské materiálne či duchovné dedičstvo, ktoré v mnohých ohľadoch dodnes ovplyvňuje a utvára podobu západnej civilizácie, Nabatejci sa jednoducho stratili bez stopy a s nimi aj ich vyspelá kultúra a spoločnosť. Potomkov starovekých Rimanov nájdete v dnešnom Taliansku, Grékov v Grécku, kde však dnes budete hľadať Nabatejcov? Postupom času splynuli a úplne asimilovali s Rimanmi a neskôr s beduínmi a Arabmi. Akékoľvek písomné pamiatky na pergamenoch či papyrusoch zhoreli, spráchniveli či jednoducho zmizli. Sme preto nútení čerpať len zo zdrojov, ktoré o Nabatejcoch napísali ich úhlavní nepriatelia, čiže Gréci a Rimania. Ako iste chápete, často sa pritom jedná o zámerne prekrútené či z pohľadu víťazov prispôsobené fakty. Akékoľvek znalosti o Nabatejcoch sa takmer rovnajú špekuláciám. Vieme, že sa jednalo hlavne o obchodníkov, nie o bojovníkov. Pochádzali z oblasti dnešného Jemenu či Ománu, pôvodne to boli lúpežníci, ktorí sa venovali prepadávaniu karaván. Neskôr však svoj životný štýl obrátili naruby a začali karavánam poskytovať ochranu, resp. ich aj sami začali s veľkým úspechom organizovať. Identifikovali komodity, s ktorými bude najvýnosnejší obchod (kadidlo, živica z Mŕtveho mora a pod.), čo sa ihneď prejavilo na obrovských príjmoch a blahobyte. Petra je takmer jediná pamiatka, ktorú nám po sebe zanechali predtým, ako sa stratili v čase. Okrem Petry ešte môžeme spomenúť mesto Hegra, ktoré sa nachádza v dnešnej Saudskej Arábii. Tieto pamiatky dodnes vzbudzujú viac otázok než odpovedí a aj to je nepopierateľnou súčasťou ich čara. Aké boli náboženské predstavy Nabatejcov? Mali ženy rovnoprávne postavenie s mužmi? (to je vysoko pravdepodobné) Prečo sa nezachovali žiadne svetské stavby a obyčajné domy? Prečo môžeme obdivovať len náboženské a posmrtné štruktúry? Je dosť možné, že títo ľudia dávali už za pozemského života prednosť životu po smrti (podobne, ako starovekí Egypťania) a hoci vysekávali honosné chrámy a hrobky, samotní ľudia žili buď v obyčajných stanoch alebo v domoch z nepálenej hliny, z ktorých po stáročiach a mnohých zemetraseniach neostalo proste nič.

5. Zvláštna architektúra a farebnosť

V prvom rade sa ponúka otázka, prečo Nabatejci prácne vysekávali svoje chrámy a hrobky do skaly, keď mohli stavať voľne stojace štruktúry. Odpoveď je jednoduchá: miestny pieskovec sa pomerne ľahko dal opracovať, disponovali železnými nástrojmi, postupovali smerom zhora nadol. Po krátkej úvahe sa takmer javí jednoduchšie vytesať niečo do skaly, ktorá tam už raz je, než by ste z ničoho od nuly mali začať stavať voľne stojacu štruktúru. Akoby nestačilo, že už samotný skalný podklad je atraktívny svojou výraznou a meniacou sa farbou, estetickú dokonalosť pridávajú samotné monumenty.

 Hrobky v jordánskej petre
Prečo Nabatejci prácne vysekávali svoje chrámy a hrobky do skaly? Foto: depositphotos.com

 

V ich vzhľade sa jasne odráža fakt, že Nabatejci sa nachádzali takmer uprostred iných významných kultúr a národov, boli zo všetkých strán obklopení rôznymi štýlmi a stavebnými postupmi. V ich architektúre dostali priestor prvky z takmer všetkých okolitých kultúr. Asýrske „schodiská“ na horných častiach hrobiek, grécky okrúhly tholos, akantové hlavice korintských stĺpov, pyramídové a obeliskové útvary podobné egyptskému štýlu. Takto by sme mohli pokračovať a výpočet architektonických podivuhodností by nebol ešte konečný. Spôsob zobrazovania božstiev sa postupom času napríklad výrazne vyvíjal. Spočiatku ich podobne ako židia nezobrazovali vôbec, neskôr prešli na primitívne formy tzv. „betylu“, kameňa s očami, nosom a ústami. Neskôr sa dostali pod silný grécky a rímsky vplyv a svojich bohov začali zobrazovať ako ľudské postavy. Vlastný prínos Nabatejcov do architektúry predstavujú býčie rohy a slonie hlavy na hlaviciach stĺpov.

K tomu prirátajte prirodzenú ružovú farbu pieskovca masívu Sharah, do ktorého je Petra vysekaná a máte neprekonateľný estetický mix. Pieskovec však nie je len ružový, jeho farba často prechádza do sýto žltej, bielej, fialovej, bordovej, sýto červenej, kobaltovo modrej. Počas dňa sa vplyvom teploty, vlhkosti či hry svetla a tieňa dosť výrazne mení a pre diváka tak pripravuje nikdy nekončiace vizuálne divadlo.

6. Pokladnica

Keď sa Petra začiatkom 20. storočia konečne dočkala seriózneho vedeckého výskumu, nemeckí bádatelia identifikovali a katalogizovali niečo vyše 800 pamiatok. Dnes, vďaka rozsiahlym výskumom jednej renomovanej univerzity z USA už môžeme povedať, že identifikovaných monumentov je vyše 3000. A to sa vraví, že preskúmaných je zatiaľ asi len 10% plochy Petry. Spomedzi všetkých týchto tisícok monumentov je však jeden, ktorý sa stal absolútnym symbolom miesta,  ikonickým motívom národného cestovného ruchu a jedným z najľahšie identifikovateľných objektov na svete. Je to samozrejme Pokladnica, po arabsky El Khazneh.

Pokladnica v jordánskej petre
Spomedzi všetkých monumentov je však jeden, ktorý sa stal absolútnym symbolom miesta. Foto: depositphotos.com

Aby ste sa k nej dostali, musíte absolvovať cestu vyše kilometrovým úzkym prírodným kaňonom El Siq. Práve efekt, s ktorým sa Pokladnica na otvorenom priestranstve zrazu vynára z úzkej tiesňavy, patrí k nezabudnuteľným. Čo sa názvu týka, „faraónova pokladnica“ je legenda a pomerne veľký omyl. S určitosťou dnes vieme len to, že to určite pokladnica nebola. Niektorí bádatelia sa prikláňajú k názoru, že sa jedná o hrobku jedného z nabatejských kráľov, iní v objekte vidia skôr chrám. Tomu druhému názoru by nahrávala vysoká koncentrácia náboženských symbolov na fasáde. Nájdete tam anjelov, Amazonky, bohyňu víťazstva Niké, dvoch blížencov – Castora a Polluxa. Ani to však nie je také jednoduché, tieto božstvá by sa dali identifikovať aj inak. S výškou takmer 40 metrov a šírkou 28 metrov je tak skvele matematicky prerátaná, že rozmerovo lahodí oku v duchu všetkých zásad geometrie. Stavbu nedokážeme ani presne datovať. Podobne ako drvivá väčšina pamiatok v Petre, aj ona pochádza z prelomu 1.st. pnl a 1. st. nášho letopočtu. Presne datovať ju dokážu len vtipní jordánski sprievodcovia, ktorí americkým turistom tvrdia, že v roku 1988 ju vytesal americký filmársky štáb pri natáčaní známeho filmu „Indiana Jones a posledná krížová výprava“. 

Kontakt pre médiá: zednikova@ba.satur.sk

Cestovná kancelária SATUR TRAVEL, a.s. je zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel Sa, vložka číslo: 2427/B, IČO: 35 787 201, Miletičova 1, 824 72 Bratislava

Generuje redakčný CMS systém GlobalWeb spoločnosti Global Services Slovakia s.r.o.

© 1998-2019 CK SATUR, Všetky práva vyhradené.

  • Slovenská asociácia cestovných kancelárii a cestovných agentúr
  • International Air Transport Association
  • Ocenenie najdôveryhodnejšia značka pre CK SATUR
  • Ocenenie Superbrands 2019 pre CK SATUR