Liečebný dom Rubín

Banská Bystrica je šiestym najväčším mestom Slovenska a kultúrnym i hospodárskym centrom stredného Slovenska. Vzhľadom na jej centrálnu polohu je sídlom aj niektorých celoslovenských inštitúcií. V meste sídli Univerzita Matej Bela a Akadémia umení. Prekrásne okolie, do ktorého je mesto zasadené, ponúka mnoho možností aktívneho trávenia voľného času.

Banská Štiavnica sa nachádza na Strednom Slovensku priamo uprostred Štiavnických vrchov. Mestečko, ktoré je považované za jedno z najkrajších na Slovensku, prezývajú aj slovenská Verona. V minulosti bolo mesto vďaka ťažbe striebra známe aj ako strieborné mesto. V súčasnosti je zaradené do svetového dedičstva UNESCO. Historické jadro Banskej Štiavnice je chránené ako pamiatková rezervácia, kde v starších zachovalých budovách sa nachádzajú aj niektoré ubytovacie zariadenia.

Beckov predstavuje zrúcaninu hradu, ktorá leží v obci s rovnakým názvom. Táto prírodná kultúrna pamiatka a jej súčasný vzhľad sú výsledkom rekonštrukcií v poslednej štvrtine dvadsiateho storočia a od roku 2002. Vstup do zámku zo 16. storočia pozostával z padacieho mosta a priekopy. Za týmto hlavným vchodom stála strážna veža, postavená v 14. storočí, ktorá chránila bránu. Vďaka vysokým kamenným múrom a strmým útesom, na ktorých je postavený hrad, je Beckovský hrad jedným z mála hradov, ktoré odolávali útokom tatárskych a tureckých vojsk.

Tento najnavštevovanejší kaštieľ juhovýchodného Slovenska sa nachádza v obci Betliar. Postaviť ho dal Štefan Andrássy na začiatku 18. storočia. Interiér kaštieľa je zaplnený množstvom vzácneho nábytku, umeleckých diel a zbierok. Pôvodnú knižnicu založil Leopold Andrássy v druhej polovici 18. storočia. Väčšina kníh v tejto knižnici sa zaoberá vedeckou tematikou, ďalšiu časť tvoria dovezené exotické predmety a poľovnícke trofeje, ktoré nemajú rovnocennú hodnotu s umeleckými zbierkami.

Bojnický zámok patrí k najnavštevovanejším a najkrajším zámkom nielen na Slovensku, ale aj v strednej Európe. V minulosti ho vlastnili najslávnejšie šľachtické rody, pričom jeho poslednými vlastníkmi boli Pálfiovci. Gróf Ján Pálfi dal celý objekt na konci 19. storočia prestavať – podľa vzoru zámkov stojacich v strednom Francúzsku. V súčasnosti sú v zámku sústredené zbierky umelecko-historického múzea. K najväčším unikátom a najcennejším dielam patrí neskorogotický súbor obrazov - tzv. Bojnický oltár od florentského majstra N. di Cione Ortagna z polovice 14. storočia.

Pôvodne kláštor postavený v 12. storočí na počesť prvého uhorského kráľa Štefana pri Krupine je opradený svojimi tajomstvami o krásnej mladej dievčine, ktorá podľa legendy bola unesená mníchmi, ktorých vyhodil jej bohatý otec. A vraj dodnes je na tomto mieste počuť jej smutný nárek. Celá stavba, dnes už zrekonštruovaná v krásnom prostredí pôsobí romanticky. Kostol v románskom slohu, ktorý tu stál po mnohých útokoch vyhorel. V 16. storočí sa kláštor začal prestavovať na protitureckú pevnosť. Vnikla tu pozorovateľňa, nové vonkajšie opevnenie so štyrmi baštami a vodná priekopa. O storočie neskôr kláštor pripadol cirkvi, ktorá sa postarala o barokovú prestavbu. Od 20. storočia začína chátrať a v čase 2. sv. vojny bol kláštor zničený. Dnes je vyhlásený za kultúrnu pamiatku. Z kedysi krásneho kláštora sa zachovala sakristia prerobená na kaplnku.